Imunitný systém je zložitý systém tkanív, buniek a molekúl, ktoré spolupracujú na ochrane tela pred infekciami a chorobami. Dokáže bojovať s externými aj s internými spúšťačmi, teda s patogénmi z okolitého prostredia, ale aj s vnútorným škodlivým vplyvom starých a poškodených buniek. Na to, aby mohla imunita plniť svoje funkcie, musí mať dobrú pamäť – imunita totiž vytvára dôležité informačné centrum s údajmi o votrelcoch, ktoré telo napadli. Musí sa teda veľa naučiť, prejsť svojím vývojom a zrením. Ako toto zrenie a budovanie štítu proti infekciám funguje a prečo môžu byť časté ochorenia dobrým znamením?
Vrodená imunita ako prvá línia
Imunitný systém sa delí na dve hlavné zložky: nešpecifickú, teda vrodenú, a špecifickú – získanú – imunitu. Nešpecifická imunita je prvou líniou obrany tela a zahŕňa fyzické bariéry, ako sú koža a sliznice, chemické bariéry – napríklad žalúdočné kyseliny – a bunkové komponenty ako makrofágy a neutrofily. Tieto molekuly reagujú na baktérie, vírusy či plesne rýchlo a nešpecificky, bez ohľadu na typ mikroorganizmu. S touto výbavou sa novorodenec narodí, protilátky získa už v tele matky cez placentu. Zaujímavosťou je, že deti, ktoré prešli pôrodnými cestami, majú vrodenú silnejšiu imunitu – benefitujú z vystavenia baktériám z vaginálneho prostredia i kože matky. Deti výrazne prosperujú aj z dojčenia, keďže materské mlieko obsahuje mnohé protilátky, biele krvinky aj prospešné baktérie, ktoré osídľujú tráviaci trakt a pomáhajú tak organizmus chrániť.
Získaná imunita mieri presne
Dedičstvo týchto imunitných faktorov sa však časom stráca a na dôležitosti získava špecifická, adaptívna, imunita, ktorá dozrieva postupne a silnie tým, ako sa stretáva a učí rozpoznávať konkrétne patogény. Zahŕňa imunoglobulíny, B-lymfocyty, ktoré produkujú protilátky, a T-lymfocyty napádajúce infikované bunky. Na rozdiel od vrodenej imunity tento systém je schopný „pamätať" si patogény, čo umožňuje rýchlejšiu a efektívnejšiu reakciu pri ďalšom stretnutí s tým istým mikroorganizmom.
Každý má vlastnú zoo
Radí Adrián Doboly, odborník na imunitu z biotechnologického laboratória Natures: Každý si pestuje svoju vlastnú zoologickú záhradu patogénov. Vo väčších kolektívoch sa tento „zverinec“ intenzívne vymieňa, čoho následkom je zvýšená chorobnosť a detské choroby neraz poriadne vytrápia aj dospelých. Do hry vstupujú aj stresové faktory a únava spojené s dochádzkou do materskej či do základnej školy. Tie tiež nahlodávajú schopnosť imunitného systému brániť sa. Riziko choroby a dočasne oslabenej imunity však nie je dôvodom, aby sme dieťa do kolektívu nedávali. Naopak, je to veľmi cenná šanca na posilnenie imunity.
Čítajte viac Viete, aké látky najviac chýbajú v strave slovenským deťom?
Ako sa imunita vyvíja?
V období dojčaťa a batoľaťa, teda od narodenia približne do troch rokov, imunitný systém dozrieva postupne – najskôr zložky nešpecifickej imunity, neskôr špecifická imunita. V predškolskom veku, v čase, keď dieťa začína navštevovať kolektív, stále chýba dostatočná imunologická pamäť. V období 6–12 rokov je imunitný systém už dobre pripravený. Deti sú schopné efektívne odpovedať na väčšinu infekcií aj na vakcíny. Špecifická imunita je už v tomto veku dobre formovaná a schopnosť tvoriť pamäťové bunky je efektívna. Obdobie, keď možno prvýkrát hovoriť o dozretom imunitnom systéme, sa začína až po desiatom roku života, pričom plnú funkčnosť dosiahne vo veku dieťaťa 13–18 rokov. Vtedy je produkcia a funkcia imunitných buniek na úrovni dospelých.
Silná imunita potrebuje kolektív
To, ako sa vybuduje opora imunitného systému, závisí od genetiky jednotlivca a vplyvov prostredia, ktorým sa dieťa vystaví. Pozoruhodné napríklad je, že môže zavážiť aj počet súrodencov, s ktorými vyrastá, keďže množstvo choroboplodných zárodkov sa násobí ich počtom. Skúsenosti niektorých rodičov i pediatrov ukazujú, že ak je častejšie chorý starší súrodenec, ktorý navštevuje škôlku, imunita mladšieho má náročnejší imunitný tréning, z ktorého neskôr ťaží. Práve kolektív je prvou „príučkou“, kde má imunita príležitosť dozrievať.
Osem infekcií ročne
Deti, ktoré prekonávajú bežné infekcie, často rozvíjajú silnejšiu imunitnú odpoveď. Je normálne, ak dieťa zažíva 6–8 infektov dýchacích ciest ročne, hlavne počas prvých rokov života, keď je imunitný systém stále vo vývoji. O oslabenej imunite môžeme hovoriť až vtedy, ak trpí častými a závažnými infekciami, ktoré si vyžadujú liečbu antibiotikami alebo hospitalizáciu. Signálom, že imunita je oslabená, je aj väčší počet ochorení ročne, ak zasahujú aj dolné dýchacie cesty, dieťa stráca chuť do jedla, je málokrvné alebo celkovo neprospieva. Za týchto okolností je potrebné oslabenú imunitu liečiť liekmi a prirodzenému vývinu imunity pomôcť.
Čítajte viac Túto vec musíme v starostlivosti o deti zlepšiť, priznávajú pediatri
Trávenie ako súčasť imunity
Dôležitou súčasťou imunitného systému je črevná mikroflóra, respektíve trávenie. Preto je také dôležité, čo deti jedia. Treba dbať na príjem vitamínov, minerálov a ďalších potrebných výživových zložiek, najlepšie priamo zo stravy, teda nespoliehať sa len na výživové doplnky. Kľúčové je zvýšiť príjem vitamínu C, ale aj vitamínu D a iných zložiek. Významné sú látky, ktoré buď podporujú tvorbu a rozmnožovanie takzvaných dobrých baktérií v čreve, alebo im dodávajú energiu. V strave dieťaťa by preto nemali chýbať kyslomliečne výrobky ako živý jogurt, kefír, acidofilné mlieko či nakladaná kapusta. Ak je nevyhnutné podávať antibiotiká a lieky proti horúčke, treba pridať aj kvalitné probiotiká. Užitočná je aj vláknina. Naopak, črevnej flóre neprospieva nadmerný príjem tukov.
Imunitu posilní prevencia
Na podporu imunity treba myslieť nielen nárazovo v čase sezónnych infekcií, ale aj preventívne počas celého roka. Ideálne je dbať na primeraný pitný režim a spánok, obmedzenie stresu a dostatok ovocia a zeleniny v strave. Niektoré vitamíny a minerály organizmus nevie vyrobiť, iné nedokáže zo stravy dostatočne využiť. Vtedy sa netreba obávať siahnuť po doplnkoch výživy. Okrem vitamínu C a D vhodnou podporou imunity oslabenej chorobou, stresom alebo iným druhom preťaženia sú betaglukány. Podporujú najmä nešpecifickú imunitu, ktorej úlohou je identifikovať a zaútočiť na nepriateľské mikróby, ktoré sa dostali do tela. Jej ďalšou úlohou je upovedomiť ďalšie časti imunitného systému, ktoré sa už s danými patogénmi v minulosti stretli, naučili sa s nimi bojovať a vedia ich zlikvidovať.
Ako zlepšiť imunitu dieťaťa?
- vyvážená výživa so zastúpením všetkých makro- aj mikrozložiek
- 5 porcií ovocia a zeleniny denne
- 8 pohárov vody denne
- 10 hodín spánku denne
- dostatok fyzickej aktivity, aspoň 30 minút denne
- pri akútnej infekcii preplachovanie nosa
- primerané obliekanie a otužovanie
- primeraná hygiena, prostredie dieťaťa by nemalo byť úplne sterilné