Mikroplasty sú schopné preniknúť do mozgu cez takzvanú hematoencefalickú bariéru, ktorá zvyčajne chráni tento dôležitý ľudský orgán pred škodlivými látkami. V novej štúdii vedci zistili výrazné nahromadenie týchto látok vo vzorkách z mozgu.
Vedci zistili, že v ľudskom mozgu sa nachádza oveľa viac mikroplastov než v iných orgánoch, ako sú pečeň či obličky. Toto množstvo bolo väčšie desať- až dvadsaťkrát. Hlavný autor výskumu, toxikológ a profesor farmaceutických vied na univerzite v Novom Mexiku Matthew Campen sa vyjadril, že zistené údaje vedcov šokovali. Prišli dokonca na to, že vzorky ľudí, ktorí zomreli na demenciu, obsahovali mikroplastov ešte podstatne viac.
Niektorí sledovaní mali v mozgu toľko mikroplastov, že tvorili až pol percenta hmotnosti tohto životne dôležitého orgánu, čo pre lepšiu predstavu znamená približne objem čajovej lyžičky.
Znepokojujúce bolo zistenie, že množstvo mikroplastov vo vzorkách mozgu z roku 2024 bolo zhruba o päťdesiat percent vyššie v porovnaní so vzorkami z roku 2016. Súvisí to s celkovo sa zvyšujúcim objemom mikroplastov v životnom prostredí. „V našich mozgoch je oveľa viac plastu, ako som si dokázal predstaviť alebo ako by mi bolo milé,“ vyjadril sa Matthews Campen.
Aké zdravotné dopady môže prítomnosť mikroplastov v ľudskom organizme spôsobovať, nie je zatiaľ celkom jasné. Predpokladá sa však napríklad, že zvyšujú takzvaný oxidačný stres, ktorý sa spája s rozvojom viacerých vážnych ochorení, patria medzi ne aj srdcovo-cievne či onkologické choroby, ale aj neurodegeneratívne ochorenia, medzi ktoré sa radí i demencia. Dôsledkom môžu byť aj poruchy imunity či problémy so štítnou žľazou.
Čítajte viac Podozrenie na mŕtvicu? Nikdy neurobte toto
Rizikový oxidačný stres
Oxidačný stres je stav, pri ktorom je v tele narušená rovnováha medzi tvorbou voľných radikálov a schopnosťou tela neutralizovať ich škodlivé účinky pomocou takzvaných antioxidantov. Voľné radikály sú nestabilné molekuly, ktoré vznikajú ako vedľajší produkt látkovej výmeny pri dýchaní či trávení a môžu poškodzovať bunky, bielkoviny a DNA, čo okrem chorôb prispieva aj k starnutiu.
Voľné radikály však môžu vznikať aj vplyvom vonkajších faktorov, vrátane znečistenia ovzdušia, fajčenia, nadmerného slnečného žiarenia, nezdravej stravy alebo infekcií. Antioxidanty, ktoré sa nachádzajú napríklad v ovocí a zelenine, pomáhajú chrániť telo pred škodlivými účinkami oxidačného stresu.
Vplyv na mozog
Mikroplasty sú drobné plastové častice, ktoré majú veľkosť menej ako päť milimetrov. Vznikajú rozpadom väčších plastových predmetov, ako sú plastové fľaše, tašky alebo vlákna z oblečenia, ale môžu byť aj zámerne vyrábané, napríklad ako mikroguľôčky v kozmetických výrobkoch. Tieto častice sa dostávajú do životného prostredia, najmä do oceánov, kde ich zjedia morské živočíchy, a tak sa dostávajú do potravinového reťazca, vrátane ľudskej stravy.
Mikroplasty v mozgu sú predmetom rastúcich obáv, hoci výskum v tejto oblasti je ešte v počiatočných fázach. Štúdie naznačujú, že mikroplasty môžu mať potenciálne škodlivé účinky na mozog a nervový systém. Niektoré z možných dôsledkov zahŕňajú zápal mozgu, rozvoj neurodegeneratívnych ochorení, ako je Alzheimerova choroba či zhoršenie mozgových funkcií, ako sú poruchy pamäte či koncentrácie, alebo dokonca problémy so správaním. O vplyve na rozvoj nádorového ochorenia mozgu sa zatiaľ diskutuje.