Foto: SHUTTERSTOCK
A ako relaxujete, keď je život o pohybe?
Tenis, lyžovanie, bicykel, teraz už e-bike, záhrada, práca okolo domu. Ale môj veľký koníček, hoci nejde o šport, je hudba, najmä džezová.
Spomínaný tenis je šport s prudkými doskokmi a brzdeniami, keď trpia najmä kolená…
Všetko s mierou. Veľmi dôležité je postupné rozcvičenie.
A čo sa týka lyžovania, aj tu sa museli výrazne zvýšiť počty úrazov. Bolo kedysi toľko vážnych až fatálnych úrazov na svahu alebo je to v súčasnosti tým, že sa viac o tom píše a prakticky všetko sa objaví v médiách, na sociálnych sieťach?
Je pravda, že lyžiarskych úrazov je viac, sú závažnejšie, ale aj sa o tom viac píše. Brutálne úrazy sú však vyslovene o bezohľadnosti a nedodržiavaní pravidiel. Pozrite si svahy v Tatrách, koľko je tam ľudí blízko seba a nie každý je mentálne rovnako vybavený, ohľaduplne vníma svoju zodpovednosť, dáva pozor. Ja lyžujem celý život, vyrastal som na Bezovci pri Piešťanoch. Chodím lyžovať aj do zahraničia a vidím ten obrovský rozdiel, ako sa správajú ľudia v Tatrách a v Alpách. Je to najmä o ľuďoch.
Ale veď to isté máte aj na cestách.
Áno, u nás ide Slovák cez dedinu osemdesiatkou, ale ten istý Slovák pôjde na začiatku rakúskej dediny štyridsiatkou. Demokracia je v prvom rade zodpovednosť za seba aj za druhých, ohľaduplnosť – a poriadok.
Keď si porovnáte minulosť a súčasnosť, čo sa z vášho pohľadu najviac zmenilo?
Ani nie tak dávno sme zďaleka toľko neoperovali. Zlomeniny sa liečili bez operácie, konzervatívne. Moje začiatky a dnešok, to je diametrálny rozdiel, a to zas neprešiel taký dlhý čas. Ja si ešte spomínam, keď sa všetka operačná bielizeň prala, nástroje aj ihly sa opakovane sterilizovali. Staničná sestra dohliadala, že každý, kto vkročil na operačnú sálu, musel byť osprchovaný, nesmeli byť nalakované nechty, všetky šperky bolo potrebné odložiť. Mobily neexistovali. Z Juhoslávie sa pašoval Brufen a niektoré ortopedické lieky. Ani zďaleka neboli také možnosti ako dnes. Artroskopia kolena sa robila tak, že sme cez úzku rúrku nazerali dovnútra a boli sme radi, keď sme videli aspoň kúsok kolenného kĺbu zvnútra, dnes máte na sále kamerový reťazec a obraz z vnútrajška kolena vidíte v aktuálnom čase na obrazovke. Mladí lekári si dnes nevedia predstaviť, že by na operačnej sále museli čakať, kým im laborant v tmavej komore vyvolá rtg snímku a zavesí ju na negatoskop (prístroj určený na nasvietenie röntgenových snímok). Dnes je pri operácii rtg prístroj s tzv. C-ramenom samozrejmosťou. Za sekundu vidíte na obrazovke aktuálny obraz. Ale disciplína bola možno väčšia ako dnes, bolo viac nemocničného personálu, neexistoval napríklad nedostatok inštrumentárok, sanitárov.
Ako dlho chcete ešte robiť?
Kým budem fyzicky aj psychicky vládať. Ešte sa cítim celkom fajn. Každý, kto operuje, mal by byť v prvom rade pedant. To je základná vlastnosť operatéra.
Kedy máte zlý deň? Pracovníci na operačnom stredisku vedia, že zlé sú piatky, soboty, keď sa oslavuje, možno pondelky ráno, spln Mesiaca, poľadovica, pokles tlaku. Viete predpokladať nával práce?
Ani neviem. Ak je niekde zábava, trhy, kolotoče, dá sa očakávať, že bude nejaká bitka, opití ľudia spadnú. Alebo veľmi tragické „diskotékové havárie“. Žiaľ, štatistiky dokazujú, že Slovensko je alkogénna krajina so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. Asi nebudem veľmi populárny, ak poviem, že určitá forma prohibície na Slovensku by vôbec nebola od veci. Slováci majú obrovský problém s alkoholom, vidíme to denne na urgentoch, oddeleniach a prakticky vo všetkých oblastiach života. A čoraz viac aj u žien. S tým súvisia úrazy, často opakované, agresivita – aj voči zdravotníkom. Aj na našom oddelení sa stáva, že pri rannej veľkej vizite nevidíme iba biele, ale aj zelené uniformy policajtov, ktorí „pacienta“ strážia. (Úsmev.)
A vy si nevypijete?
Ja si dám tak jedno pivko s priateľmi po tenise. Platí ten, kto prehral.
