Krysa žltačka, známa aj ako leptospiróza, je infekčné ochorenie spôsobené baktériami rodu Leptospira. Toto ochorenie sa často šíri počas povodní. Kontaminovaná voda, do ktorej sa dostáva moč infikovaných zvierat (potkany, myši, dobytok), predstavuje hlavný zdroj nákazy.
Leptospiróza postihuje obličky, pečeň, pľúca či mozog a bez adekvátnej liečby antibiotikami sa môže skončiť aj smrteľne. Príznaky sa pritom podobajú bežnej chrípke. Patria medzi ne horúčka, bolesť hlavy, svalová slabosť či únava. Niekedy sa však objavia aj závažnejšie príznaky, ako je žltnutie kože a očí (žltačka), krvácanie, poškodenie obličiek či dýchacie problémy.
Infekcia sa najčastejšie prenáša priamym kontaktom s kontaminovanou vodou alebo pôdou, a to cez drobné rany na koži alebo cez sliznice. Riziko nákazy je síce vyššie v tropických a subtropických oblastiach, ale môže sa objaviť aj v našich zemepisných podmienkach.
Dlhšia inkubačná doba
Inkubačná doba leptospirózy sa pohybuje od dvoch dní do štyroch týždňov. Ochorenie môže mať mierny, ale aj závažný priebeh. V závažných prípadoch je smrteľné, ak sa nelieči. Diagnóza sa stanovuje na základe klinických príznakov a laboratórnych testov, ktoré potvrdia prítomnosť baktérií v krvi alebo moči pacienta.
Prevencia krysej žltačky spočíva v predchádzaní kontaktu s kontaminovanou vodou, najmä počas záplav. Pri práci alebo pohybe vo vlhkých prostrediach je vhodné nosiť ochranný odev a gumové rukavice, aby sa zabránilo priamemu kontaktu s vodou a pôdou. Vakcína proti leptospiróze zatiaľ neexistuje.
Čítajte viac Silné dažde? Myslite aj na správne uskladnenie liekov
Liečba krysej žltačky zahŕňa podávanie antibiotík, ako je napríklad penicilín alebo doxycyklín. Včasná liečba je kľúčová na zníženie rizika komplikácií a úmrtia. V prípade závažných foriem ochorenia býva hospitalizácia a liečba, aby sa predišlo zlyhaniu obličiek či iným orgánovým komplikáciám.
Hoci je toto ochorenie častejšie v tropických a subtropických oblastiach, prípady leptospirózy sa vyskytujú aj v miernejších klimatických pásmach, vrátane strednej Európy. Objavili sa už aj na Slovensku a v Česku, a to najmä v oblastiach, kde sa vytvárajú stojace vody alebo kde sa voda hromadí v nízko položených oblastiach. Povodne na východnom Slovensku v roku 2010 priniesli aj niekoľko prípadov leptospirózy. Ohrození boli najmä ľudia, ktorí pomáhali s čistením zasiahnutých oblastí.