Pán riaditeľ, uvádzate o sebe, že hlavným cieľom vášho dlhoročného pôsobenia v zdravotnej poisťovni Dôvera je vybudovať transparentné a kvalitné zdravotníctvo. V slovenských podmienkach to vyzerá, ako vážna výzva. Je to podľa vás reálne?
Samozrejme, nedokáže to urobiť jeden človek, ani jedna inštitúcia. Neexistuje jednoduchý recept, musíme sa pokúsiť robiť drobné kroky, ktoré zdravotníctva zlepšujú.
Keď sa pozeráte na to, ako sa na trhu darí alebo nedarí vašej spoločnosti, nemáte pocit, že je to sizyfovská práca?
Človek má niekedy pocit, že spraví krok dopredu, pol kroka dozadu, potom dva kroky vedľa. Ale, keď sa pozrieme na históriu, ani v slovenskom zdravotníctve nemusíme rozprávať len o negatívnych veciach, o tom, čo sa nedarí dosiahnuť, čo nám nefunguje. Treba sa pozrieť aj na to, čo sa napríklad za posledných 10 rokov zlepšilo. Či už je to zdravotná starostlivosť pre ľudí, alebo elektronizácia, digitalizácia. Napriek tomu, že je čo kritizovať, je aj veľa pekných príkladov, ktoré fungujú.
Počas rozhovoru, presne pred rokom, ste povedali, že pre každého v zdravotníckom sektore by bolo lepšie, keby prostredie bolo predvídateľnejšie. Keby si poskytovatelia dokázali plánovať mzdové náklady, výdaje, mohli sa rozhodnúť pre kúpu nejakého prístroja. Za tých 12 mesiacov kam sa slovenské zdravotníctvo posunulo?
Toto je oblasť, kde sme nespravili krok vpred. Možno krok vedľa. Situácia je veľmi podobná ako vlani. Zmluvy s poskytovateľmi sa uzatvárajú stále na veľmi krátku dobu. Napríklad s ambulantným sektorom to bolo len na pol roka, čo je od 1. apríla do 30. septembra.
Teraz nás čaká renegociovanie a znovu uzatváranie zmlúv. Pokiaľ ide o plánovanie a dlhodobosť, so závisťou pozeráme za hranice Slovenska, napríklad do Českej republiky, kde je to nastavené omnoho lepšie a predvídateľnejšie.
Čo je kľúčová vec, ktorú by bolo treba hneď v rámci financovania zdravotníctva urobiť? Na čom je treba, aby sa našiel politický konsenzus?
Povedal by som tri veci. Po prvé, musíme si priznať, že nemáme dosť zdrojov na to, aby sme mali rovnakú kvalitu, rozsah a dostupnosť liečby ako napríklad Nemci alebo Česi, s ktorými sa radi porovnávame. V Čechách je priemerná mzda o 300–400 eur vyššia, takže aj odvody sú vyššie a je tam menej nezamestnaných. Druhá vec, ktorú musíme rozlúsknuť, sú poplatky. Prestaňme si zakrývať oči a tváriť sa, že poplatky na Slovensku neexistujú. Sú a treba v nich urobiť poriadok. Chce to aj odvahu povedať, čo bude bezplatné a čo nie. Nemáme na to, aby sme mali kvalitnú sieť špecialistov, pohotovostí, urgentov, nemocníc, jednodňoviek, ktoré budú zadarmo pre všetkých. To jednoducho nejde. Tretia vec je predvídateľnosť, aby sa platby nemenili každý rok.
Aký je váš názor na zvyšovanie poplatkov za poistencov štátu?
Platby sú dnes nastavené na 4,5 percenta priemernej mzdy za každý druhý rok, čiže od roku 2026 by mali narásť na 5 percent priemernej mzdy. Pre porovnanie v Čechách je to dnes zhruba 5 percent, ale českej priemernej mzdy, ktorá je samozrejme o 400 eur vyššia. Bolo by dobré, aby to ostalo zachované, aby sme aspoň vedeli, koľko bude štát platiť za svojich poistencov. Keď k tomu pridáme rozumný systém spoluúčasti a poplatkov, toto by mohla byť časť receptu.
Spoluúčasť pacienta a príplatky zneli pred časom ako kacírska myšlienka. Dozrel už na Slovensku čas, aby sme sa pragmaticky začali o týchto témach rozprávať a hlavne zavádzať ich do praxe?
Poplatky v zdravotníctve dnes existujú, stretol sa s nimi takmer každý. Každý zodpovedný politik vie, že zdravie ľudí sa zlepší, keď poplatky zavedie. Stačí sa pozrieť na všetky krajiny, ktoré majú kvalitné zdravotnícke systémy. Nemôžeme mať kvalitné zdravotníctvo bez poplatkov, bez doplnkového poistenia. Môžeme sa tváriť, že budeme mať lacné zdravotníctvo, ale bude nekvalitné, nebude dostupné a to jednoducho nechceme.
Aby sme našich čitateľov nevyplašili, ako by to potom mohlo vyzerať? O akých sumách sa rozprávame?
Samozrejme, malo by platiť, že základná starostlivosť by mala byť s najnižším poplatkom alebo bez neho, najviac špecializovaná s najvyšším. Dnes je pacient nechaný napospas tomu, že niekde zaplatí 20 eur, niekde 50, niekde nula za to isté. Neexistuje žiaden horný limit. Keby sme poplatky zlegálnili, zoficiálnili, pacient by vedel, že napríklad za mesiac nemôže zaplatiť viac ako 30 alebo 25 eur. To by bola primeraná ochrana. Samozrejme, určité skupiny ľudí musia mať nejaké zvýhodnenie. Dnes sme pri poplatkoch nechaní nie napospas trhu, ale napospas chaosu.
Analytici hovoria, že 7 miliárd je zhruba suma, ktorá prechádza zdravotníckym systémom. Ďalšie takmer 2 miliardy sú v skrytých poplatkoch a rôznych doplatkoch. Je to suma, ktorá by, keby bola oficiálna, pomohla v rámci financovania sektoru?
Samozrejme, že by pomohla. Ľudia by mali dopredu vedieť, aký bude doplatok u lekára, aby to bolo transparentné. Pretože väčší je strach z neznáma. Dôležité je, aby pacient dostával kompenzáciu vtedy, keď si ho nemôže dovoliť. Niekedy sa handrkujeme, či bude hradená zo zdravotného poistenia 50-centová či dvojeurová položka. Podstatné je, aby bola hradená 10-tisícová, 50-tisícová či 100-tisícová liečba, ktorú človek potrebuje. Zdravotné poistenie by malo primárne kryť liečbu diagnóz, ktoré si človek nemôže dovoliť zaplatiť, nie 50– alebo 70-centové doplatky.
Spomenuli ste, že je veľmi dôležité, aby boli spravodlivo rozdelené finančné prostriedky v sektore. Mali ste teraz na mysli aj riešenie aktuálnej situácie ambulantných poskytovateľov?
Určite áno. Potrebujeme vyriešiť zmluvy s poskytovateľmi, lebo s časťou z nich končia do 30. septembra. Je nepríjemné, že budeme zase len odhadovať, ako bude financovaný rok 2024. Rád vravím, že by sme mali už dnes vedieť, ako bude zdravotníctvo financované v roku 2026. Táto tortúra nás bude čakať znova, predpokladám niekedy v 1. kvartáli, keď sa upresní, koľko peňazí do zdravotníctva bude k dispozícii pre rok 2025. Znova nás bude čakať negociácia, rokovanie s poskytovateľmi, nastavovanie zmlúv.
Dokážete dnes odhadnúť, či je vaša spoločnosť po tomto hospodárskom roku v pozitívnom alebo negatívnom hospodárskom výsledku?
Vieme, ako sme na tom teraz a vieme odhadnúť, ako to asi bude. Nejaké šetriace opatrenia samozrejme museli nastať. Vraví sa o konsolidácii verejných financií, ktorá samozrejme neobíde ani zdravotníctvo. Niektoré rozvojové projekty sa posunuli, napríklad katalóg výkonov alebo DRG, skracovanie čakacích listín v nemocniciach. To všetko sú veci, na ktoré treba peniaze. Teraz je hospodársky výsledok ešte stále mierne negatívny. Budem rád, keď sa celý sektor a hlavne poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vrátane nemocníc, dostanú do pozitívnych čísiel. To bude konečne priestor na rozvoj.
Tvrdíte, že by sme nemali čakať až takú kvalitnú zdravotnú starostlivosť ako Nemci. Prečo?
Je to tak. Ak za konkrétny výkon dávame na Slovensku napríklad 1 500 eur, Nemci zaň dajú 5 000 eur. Úprimne, na Slovensku fungujeme s obmedzenejšími peniazmi. Keby sme mali dať na jedného pacienta 5 000 eur ročne, zdravotné odvody by museli stúpnuť na 50 percent z príjmu. To by bola katastrofa, keďže dnes sú vo výške 15 percent zo mzdy a už teraz patria k najvyšším v Európe. Musíme fungovať s tým, čo máme.
Mohli by sme si porovnať aj iné krajiny. Povedzme Veľká Británia, kde sú dlhšie čakacie lehoty na vyšetrenia a operácie. Ešte stále si na Slovensku v rámci zdravotníctva žijeme, ako pacienti, pomerne dobre?
Áno, je veľa negatív, ale na druhej strane vieme z toho mála upiecť celkom pekný koláčik. Pozrime sa vedľa do Rakúska. Vo Viedni viac ako 70 percent lekárov nemá zmluvu so zdravotnou poisťovňou. V Portugalsku, Španielsku, v severských krajinách sa dlho čaká napríklad na operácie. Na Slovensku často prinášame riešenia, ktoré slovenskí pacienti neocenia – až do momentu, kým nezačnú žiť v zahraničí.
Hovoríte, že si treba utiahnuť opasok. Myslíte si, že škrtnutie benefitov, o ktorom sa intenzívne hovorilo, pomohlo pri šetrení a bolo tým rozhodujúcim faktorom, ktorý mohol vylepšiť ekonomickú situáciu?
Zubný benefit nás ročne stál okolo 20 miliónov eur. Treba ale povedať, že mal dva veľmi pozitívne efekty. Prvým je prevencia u všeobecného lekára a druhým to, že pomohol zlepšiť dentálne zdravie. Aj ľudia, ktorí päť, desať rokov zanedbávali svoj chrup, prišli a dali si ošetriť aspoň zubné kazy. Dostali sme do ordinácií aj pacientov, ktorí by za normálnych okolností neprišli. Chápem potrebu šetrenia, a preto verím, že sa nastaví nejaký limit, ktorý budeme môcť vynakladať na finančné benefity. Pretože práve prostredníctvom nich dokážeme prinútiť ľudí trošku viac sa starať o svoje zdravie.
Čo by ste povedzme pri tých benefitoch potrebovali. Tiež je tam dôležitá predvídateľnosť?
Áno, potrebujeme vedieť, koľko peňazí môžeme na benefity minúť. Potom sa už zariadime tak, aby sme sa nimi snažili zlepšovať zdravie ľudí, aby sme ich motivovali v prevencii, ale aj ku skríningom, návšteve lekára, adherencii k liečbe. Benefit má za úlohu aj motivovať a potom aj oceniť ľudí, ktorí sa o seba starajú.
Máme benefity vnímať ako určitú formu súťaže medzi poisťovňami, ktorými sa o nás uchádzajú ako o poistencov?
To, že poisťovne súťažia aj benefitmi je správne. Tak isto, ako keď výrobcovia alebo poskytovatelia služieb, súťažia, aby ich produkt bol čo najkvalitnejší a predbiehajú sa. Pacient alebo klient nie je blbý: Vie si porovnať, z čoho má úžitok. Rovnako to motivuje aj poisťovne, aby sa pozerali na potreby pacienta.
Sú preventívne prehliadky a preventívne programy to, na čo sa vaša poisťovňa chce momentálne v rámci benefitov zameriavať?
Určite áno. Ale nejde len o preventívne prehliadky. Ide aj o primárnu prevenciu – aby ľudia zdravšie žili. My Slováci v tom máme veľké rezervy. Musíme si tiež zvyknúť na to, že chronických pacientov bude pribúdať. Lekári nikdy nebudú mať dostatok času na to, aby pacientov dostatočne edukovali. To je práve úloha programov, ktoré ponúka aj naša zdravotná poisťovňa – napríklad pre pacientov s cukrovkou, hypertenziou alebo obezitou. A máme aj prvé veľmi pozitívne výsledky. Naši diabetici, ktorí sú v programe DôveraPomáha diabetikom, napríklad žijú dlhšie a sú menej často v nemocnici.
V jednom rozhovore ste sa vyjadrili, že objednávku zrušiť zubný benefit rešpektujete. Zároveň ste povedali, že benefity vnímate ako určitú formu, ktorou chcete súťažiť o poistenca. Nahradili ste spomínaný zubný benefit nejakými inými?
Áno, máme aj iné benefity, napríklad doplatky za lieky pre vybrané skupiny alebo príspevky na okuliare pre deti. Treba počkať na úpravu legislatívy, pretože úprava má byť platná od 1. januára.
Potom sa, predpokladám, všetky zdravotné poisťovne pustia do benefitov, aby boli šité na mieru klientom.
Snažíte sa nejako kompenzovať nepomer v narastajúcom počte pacientov a nedostatkom lekárov a zavádzať nejaké zlepšenia?
Treba si uvedomiť, že lekárov viac nebude, pacientov áno. Nielen na Slovensku, ale celosvetovo. Existujú tri riešenia. Prvým sú technológie, či už je to telemedicína, umelá inteligencia a podobne. Druhé je, že posunieme časť činností lekára na nižší zdravotnícky personál alebo na samotného pacienta. A tretie, že dokážeme lepšie využiť čas. Napríklad teraz spúšťame opakovane telemedicínsky projekt Lekára na diaľku. Menej závažné ochorenia môže pacient konzultovať s lekárom cez čet alebo telefón. V prípade potreby nielen so všeobecným lekárom, ale aj s ďalšími 13 špecializáciami. Takto jednoducho dokážeme odbremeniť napríklad pohotovosti, urgenty, ktoré právom vravia, že sú preťažené – najmä teraz, keď sa skrátili ordinačné hodiny. Máme tiež veľmi krásny projekt – aplikáciu na kožné choroby. Ukazuje sa napríklad, že len 30 percent pacientov potrebuje ísť fyzicky ku kožnému lekárovi. Ďalších 30 percent sa dá vyriešiť na diaľku nejakým predpísaným alebo odporučeným voľnopredajným liekom. Zvyšným 30 percentám stačí len konzultácia. Práve ponúknutím tejto aplikácie našim poistencom sme im obrazne povedané dali k dispozícii 10 nových kožných ambulancií, do ktorých nie je ľahké sa dostať. Technológie nikdy nenahradia lekára. Ale my musíme lekárom pomáhať, aby dokázali zvládnuť väčší počet pacientov.
Aké sú vaše skúsenosti s využitím umelej inteligencie a telemedicíny pri diagnostikovaní závažných ochorení?
Napríklad každý zachytený melanóm v prípade spomínaného benefitu Kožné vyšetrenie online je pozitívny, lebo ináč by tí pacienti za kožným lekárom možno vôbec nešli. Možno ani v ich regióne nie je. Čiže áno, technológie potrebujeme. Samozrejme, niekedy je nevyhnutné vidieť pacienta. Niekedy telemedicína dokáže pomôcť aj v tom, že človek sa odhodlá aspoň zavolať a lekár ho upozorní, aby okamžite utekal na pohotovosť.