Z očí lekár dokáže vyčítať veľa vecí. Budete ale prekvapení, že nejde len o očné ochorenia

Čo všetko dokážu oční lekári vyčítať z očí?

Takmer hneď si všimneme, keď niekto zle vidí, pretože intenzívne žmúri. U detí vieme na základe škúlenia predpokladať tupozrakosť zabiehajúceho oka. Zápal sa prejavuje typickým opuchnutím a začervenaním očí. Pohľadom rozpoznáme aj prekonané závažné ochorenia oka či postraumatické stavy.

Pozeráte sa na oči aj veľmi zblízka. Čo vidíte v prístrojoch?

Detailným očným vyšetrením dokážeme zistiť očné, ale aj iné choroby. Veľmi často je to cukrovka, vysoký krvný tlak, ateroskleróza, teda ochorenie, pri ktorom sa v cievach ukladajú tukové látky, ale aj autoimunitné ochorenia ako napríklad skleróza multiplex. Všetky tieto choroby môžu mať výrazný vplyv na zhoršenie videnia, hoci dovtedy o nich nemusíte ani len tušiť. Môžete prestať vidieť čiastočne alebo úplne, vidieť deformovane, prípadne dvojmo. Častým sprievodným príznakom je bolesť hlavy. Na základe očného vyšetrenia dokážeme diagnostikovať a potvrdiť aj ochorenie štítnej žľazy, pečene, dokonca aj niektoré onkologické ochorenia, ako je leukémia alebo nádory mozgu. Na preventívnej prehliadke zachytíme zmeny v oku často ešte pred tým, než sa ochorenie stihne prejaviť v iných častiach tela.

Až osemdesiatim percentám porúch zraku sa údajne dá predísť…

Preventívne vyšetrenia očí majú veľký význam pri závažných diagnózach, ako je glaukóm – zelený zákal, diabetická retinopatia či degenerácia makuly. Ale aj pri dioptrických chybách, napríklad pri krátkozrakosti alebo ďalekozrakosti u detí, môžeme včasnou diagnostikou zabrániť vzniku tupozrakosti oka.

Čítajte viac 4 najčastejšie degeneratívne ochorenia očí. Hrozí pri nich strata zraku, oči vám zachráni táto vec

Prečo potom podceňujeme prevenciu očí?

Často sa pacienti vyberú k lekárovi až vtedy, keď majú akútny problém, ktorý sprevádzajú bolesti alebo chronický problém, ktorý ich obťažuje. Dovtedy väčšina z nich vyšetrenie odkladá. K oftalmológovi prichádzajú až s poruchami videnia alebo s diskomfortom, ktorý už sami nedokážu zvládnuť. V ambulancii nám povedia, že si mysleli, že to prejde aj samo.

Aké príznaky by sme nemali podceňovať?

Akékoľvek zhoršenie videnia, až nedovidenie, najmä ak je akútne, výpadok v zornom poli či deformácia obrazu, tmavá machuľa pred okom, to všetko sú závažné stavy, pri ktorých sa návšteva špecialistu nesmie odkladať.

Aké sú najčastejšie ochorenia očí?

Dioptrické chyby, tie sa vyskytujú v každom veku. U tínedžerov je najčastejšie diagnostikovaná myopia – krátkozrakosť. V strednom veku je to presbyopia – vetchozrakosť. Postihne takmer každého človeka po štyridsaťpäťke, prejaví sa zmenami vo videní blízkych predmetov. Veľmi častou diagnózou je po 65. roku života sivý zákal, vo vekovej skupine nad 75 rokov makulopatia. Do očných ambulancií denne prichádzajú ľudia so zápalmi očí rôzneho pôvodu alebo so syndrómom suchého oka, ktorý sa považuje už za civilizačné ochorenie.

Aké sú najškodlivejšie zlozvyky pre naše oči?

Najčastejšie sa pacienti zbytočne trápia so zlým videním a nenosia správne korekcie či už do diaľky, alebo do blízka, dlho bez prestávky pracujú za počítačom alebo šoférujú, čítajú pri zlom svetle. Deti trávia veľa voľného času na mobiloch, iPadoch, notebookoch, pozerajú príliš často televíziu. Niekedy aj celé hodiny, čo má v posledných rokoch za následok pandemický nárast krátkozrakosti s nie dobrou prognózou.

Ako by sme sa mali starať o zrak?

Mali by ste chodiť na pravidelné očné kontroly a riadiť sa odporúčaniami očných lekárov – nosiť okuliare, robiť si prestávky pri sústredenej práci, deti by mali tráviť čas v prirodzenom svetle, dôležitá je strava, výživové doplnky vo forme vitamínov a antioxidantov a v strednom a vo vyššom veku zvlhčovanie očí umelými slzami. Dôležitá je liečba a kompenzácia celkového ochorenia, či už je to cukrovka, alebo vysoký tlak. Nemali by ste prehliadať ani genetickú predispozíciu.

Čítajte viac Začínate horšie vidieť? Pomôžu okuliare z drogérie alebo vám poškodia zrak? Komu ich očná lekárka neodporúča

Je strava významný faktor, ktorý ovplyvňuje zdravie zraku?

Dôležitá je hydratácia organizmu, na nedostatok tekutín je citlivý najmä sklovec – rôsolovité tkanivo, ktoré vypĺňa očnú dutinu. Strava by mala byť bohatá na vitamíny, najmä na vitamín C, ktorý sa nachádza v listovej zelenine. Nemalo by sa zabúdať ani výživové doplnky – omega-3 nenasýtene mastné kyseliny ovplyvňujú mnohé metabolické procesy v našom tele a majú priaznivý účinok nielen na cievy, srdce a mozog, ale aj na sietnicu oka. Pomáhajú v boji s makulárnou degeneráciou a spolu s luteínovými preparátmi by sa mali užívať vo vyššom veku nad 65 rokov, vo výnimočných prípadoch na základe vyšetrenia aj skôr.

Ktoré povolania sú pre oči najnamáhavejšie?

Za najviac únavnú pre oči sa považuje práca na počítači. Tá je však už nevyhnutnou súčasťou pri výkone väčšiny povolaní, preto je dobré prácu prerušovať a robiť si krátke prestávky. Každých dvadsať minút sa zahľadieť na dvadsať sekúnd na predmet vzdialený približne šesť metrov, zvlhčovať rohovku a používať správnu korekciu dioptrií, aby sa minimalizovali prejavy digitálnej únavy.

Čítajte viac Sivý zákal je bežný problém, netreba sa báť operácie

Koľko hodín môžeme stráviť za počítačom?

Čas, ktorý môžeme bezpečne stráviť na počítači, je u každého iný. Každý by mal ale rozpoznať, kedy mu práca nespôsobuje diskomfort a iné ťažkosti súvisiace s digitálnou únavou oči. Modré svetlo, ak jeho žiarenie nie je intenzívne, nepoškodzuje zrak. Napriek tomu obrazovky digitálnych zariadení vedia náš zrak potrápiť. Modré svetlo má krátku vlnovú dĺžku, ľahšie sa rozptyľuje v oku, zvyšuje vizuálny „šum“ a tým znižuje kontrast videnia. Oči sú preto nútené viac pracovať – zaostrovať. Najčastejším krátkodobým efektom pri častom vystavovaní sa modrému svetlu je už spomínaná digitálna únava očí. Prejavuje sa symptómom suchých očí, rozmazaným videním, nadmerným slzením, pocitom pálenia, tlakom v očiach aj bolesťami hlavy. Modré svetlo bráni večernej tvorbe melatonínu, čím zasahuje aj do kvality spánku a zvyšuje riziko vzniku chronických zdravotných problémov. Nehovoriac o únave, podráždenosti a problémoch so sústredením.

Únavu očí často vyriešia správne okuliare. Už ale ani na tie nemusíme byť vždy odkázaní. Operácie dioptrických chýb sa považujú za najbezpečnejšie operácie na tele. Kedy sú vhodné?

To, aký typ operácie lekár zvolí, závisí najmä od veku pacienta a chyby oka. Operácia sa odporúča, prípadne kontraindikuje na základe podrobných vyšetrení oči. Ak je operácia správne indikovaná, pacient sa zbaví okuliarov.

Ľudia v mladšom veku od 22 do 38 rokov sa zbavujú nosenia okuliarov do diaľky, pre krátkozrakosť a astigmatizmus. Najčastejšie podstupujú operáciu moderným femtosekundovým laserom v kombinácii s excimerom, týmto spôsobom sa odstraňujú mínusové dioptrie do diaľky. V presbyopickom veku 45+ až 75 rokov pacientovi, ktorý už nosí okuliare do blízka pri čítaní a súčasne sa mu už zhoršilo videnie aj do diaľky, alebo už nosí okuliare s multifokálnymi sklami, indikujeme operáciu PRELEX. Pri tejto operácii sa vymieňa vnútroočná šošovka za umelú (trifokálnu) ktorá zabezpečí dobré videnie na všetky vzdialenosti, do diaľky aj do blízka, a to natrvalo. Túto operáciu som podstúpila aj sama a s výsledkom som veľmi spokojná. Operáciu aj typ implantátu indikuje očný lekár po dôslednom vyšetrení. Ide o rýchle, bezpečné a bezbolestné riešenie.