Poruchy pamäti sú v starobe časté, no môžu sa vyskytovať už od stredného veku. Staroba je prirodzenou etapou ľudského života, avšak demencia je choroba, ktorá k normálnemu starnutiu nepatrí. Najčastejším typom demencie je Alzheimerova choroba, ktorá sa niekedy u pacientov vyskytuje aj v kombinácii s inými typmi demencie.
„Alzheimerova choroba má veľmi pomalý nástup. Začína sa prejavovať poruchami krátkodobej pamäti. Ľudia, ktorí trpia Alzheimerovou chorobou, majú často problém sa koncentrovať, zapamätať si nové informácie, sú menej schopní logicky myslieť alebo si vytvárať úsudok. Dlhodobá pamäť spočiatku zostáva zachovaná. Postupne sa objavujú aj poruchy orientácie v čase a priestore,“ vymenúva Úrad verejného zdravotníctva SR.
V pokročilejších štádiách pacienti prestávajú spoznávať svojich blízkych, nie sú schopní sa o seba postarať a vykonávať každodenné aktivity, na ktoré boli zvyknutí.
„Výživná strava, fyzická aktivita, sociálna angažovanosť a duševne stimulujúce aktivity – to všetko pomáha zostať zdravými aj v starobe. Pomocou týchto faktorov je tiež možné znižovať riziko poklesu poznávacích procesov v dôsledku starnutia a Alzheimerovej choroby,“ odporúča Úrad verejného zdravotníctva SR.
Čítajte viac Alzheimerova choroba: Tichá epidémia ľudstva prichádza nenápadne
Lieky nevyliečia, ale efekt majú
Ako sa dnes Alzheimerova choroba lieči? Treba povedať, že liek, ktorý by ju vyliečil, neexistuje. Dostupné medikamenty môžu maximálne zmierniť jej príznaky alebo spomaliť progresiu ochorenia. Bežne používané lieky zahŕňajú takzvané inhibítory acetylcholínesterázy.
Tieto lieky blokujú enzým acetylcholínesterázu, zodpovedný za rozklad neurotransmiteru acetylcholínu v mozgu. Acetylcholín je dôležitý pre prenos signálov medzi nervovými bunkami, najmä v oblastiach mozgu spojených s pamäťou a učením. U pacientov s Alzheimerovou chorobou sú hladiny acetylcholínu znížené, čo prispieva k problémom s pamäťou a ďalšími kognitívnymi funkciami.
Tým, že inhibítory acetylcholínesterázy bránia rozkladu acetylcholínu, zvyšujú jeho hladinu v mozgu a podporujú lepšiu komunikáciu medzi nervovými bunkami. Cieľom týchto liekov je spomaliť zhoršovanie kognitívnych funkcií, zmierniť príznaky ako strata pamäti a zlepšiť kvalitu života pacientov. Nedávno boli vyvinuté biologické lieky ako napríklad aducanumab a lecanemab, ktoré sa zameriavajú na amyloidové plaky hromadiace sa v mozgu pacientov s Alzheimerom.
Amyloidové plaky sú abnormálne zhluky bielkoviny nazývanej beta-amyloid, ktoré narúšajú komunikáciu medzi nervovými bunkami a vedú k ich poškodeniu. Biologické lieky, nazývané aj monoklonálne protilátky, sa viažu na tieto beta-amyloidné proteíny a pomáhajú imunitnému systému odstrániť ich z mozgu. Cieľom je spomaliť alebo zastaviť progresiu ochorenia, čím sa predchádza ďalšiemu poškodeniu nervových buniek a zhoršovaniu kognitívnych funkcií. Napriek tomu, že tieto lieky môžu spomaliť postup ochorenia, Alzheimerovu chorobu nevyliečia, a nie sú účinné pre všetkých pacientov. Výskum však stále pokračuje.
Celý september je vyhlásený ako Svetový mesiac Alzheimerovej choroby. Ide o medzinárodnú kampaň a upozorňuje na problémy, ktorým čelia ľudia s demenciou. Kampaňou sa zvyšuje povedomie, prevencia a podpora kognitívneho zdravia. Cieľom prevencie je oddialiť znižovanie úrovne poznávacích procesov v dôsledku starnutia či neurodegeneratívnych procesov.
Tipy na precvičovanie pamäte
Radi by ste si „precvičili“ svoj mozog, no neviete, ako začať? Do konca septembra nájdete na facebookovom profile Úradu verejného zdravotníctva každý deň jednoduchú netradičnú úlohu, ktorou si môžete na chvíľu zamestnať mozog, preveriť vašu koncentráciu, alebo si otestovať krátkodobú pamäť či pozornosť.