Okrem sezónnej chrípky však existuje aj „pandemická chrípka“, ktorá nastáva v momente, keď sa určitá forma chrípky rozšíri po celom svete a za krátky čas postihne veľké množstvo osôb. V praxi sa však stretávame aj s „chrípkovou epidémiou,“ ktorá označuje situáciu, keď chrípka postihne viac ľudí na určitom území v danom období, ako je bežné.
Udrie sčista-jasna
Chrípka je vysoko nákazlivé ochorenie, ktoré sa prenáša vzduchom kvapôčkovou formou – najmä pri kašľaní, kýchaní či rozprávaní. Nebezpečenstvo nákazy sa však začína ešte predtým, než sa začnú prejavovať príznaky. Človek s chrípkou je infekčný už 24 hodín pred samotným prepuknutím prvých príznakov. Svojej okolie však môže nakaziť aj počas ďalších 4 až 5 dní. Okrem toho, vírus dokáže prežiť niekoľko hodín aj na povrchoch ako sú kľučky, stoly alebo mobilné telefóny.
Nástup chrípky je rýchly – sčista-jasna. Z bežného dňa sa tak v priebehu niekoľkých hodín môže stať boj s príznakmi. Obyčajne sa chrípka začína horúčkou nad 39 stupňov Celzia a bolesťou hlavy. Postupne sa pridávajú aj bolesti kĺbov a svalov, ale aj pocit veľkej únavy. Na štvrtý deň horúčka zvyčajne klesá a zmierňujú sa aj ostatné príznaky. Bolesť hrdla či nádcha sa však pri chrípke objaviť vôbec nemusia, naopak, pokašliavanie a únava môže po chrípke trvať aj ďalší týždeň.
Chrípka či nachladnutie?
Hoci chrípka aj nachladnutie patria medzi vírusové ochorenia, ide o dve odlišné choroby spôsobené rozličnými vírusmi. Chrípka je omnoho závažnejším a intenzívnejším ochorením, ktoré môže spôsobiť komplikácie – zápal pľúc, dutín, priedušiek, či dokonca ochorenie mozgových blán, a to najmä ohrozeným skupinám, ako sú seniori, diabetici či ľudia s oslabenou obranyschopnosťou. Naopak, nachladnutie zvyčajne komplikácie nespôsobuje. Od chrípky sa odlišuje tiež tým, že:
- nástup príznakov nie je taký búrlivý
- bolesť hlavy i svalov je výrazne menšia
- teplota je zvýšená len do 38 stupňov Celzia
- vyskytuje sa bolesť hrdla, nádcha a kýchanie.
Konkrétny liek neexistuje
Keďže na chrípku neexistuje konkrétny liek, jej liečba je zameraná predovšetkým na zmiernenie príznakov a podporu tela v boji proti vírusu. Kľúčový je odpočinok, dostatočný príjem tekutín, vitamíny a v prípade potreby aj prírodné prostriedky ako zázvorový čaj či med na upokojenie hrdla. „Pre rizikové skupiny alebo pri ťažších prípadoch sa odporúčajú antivirotiká. Antibiotiká sa v liečbe vírusových infekcií nepoužívajú, predpisujú sa len pri tzv. sekundárnych baktériových infekciách. V liečbe chrípky môžu antibiotiká skôr uškodiť,“ hovorí MUDr. Marek Pytliak.
Na zníženie horúčky a bolesti sa odporúča užívať voľnopredajné lieky s obsahom paracetamolu alebo ibuprofénu. „Paracetamol je účinný pri zmiernení bolesti a znížení horúčky. Nemá však protizápalové účinky. Na druhej strane, ibuprofén má protizápalové, analgetické a antipyretické účinky, ale môže byť ťažší pre žalúdok,“ vysvetľuje MUDr. Marek Pytliak. Zároveň objasňuje, že dobrým bojovníkom proti bolestiam sú aj lieky s obsahom kyseliny acetylsalicylovej. „Kyselina acetylsalicylová je veľmi efektívna pri bolesti, zápale a znižovaní horúčky. Má aj antikoagulačné účinky, čo znižuje riziko trombóz.“ K nim patrí napríklad Acylpyrín, Acifein, Aspirín, Anopyrin a iné.
Umývajte si ruky a nedotýkajte sa tváre
Základným krokom je prevencia. Najúčinnejším spôsobom ochrany je každoročné očkovanie, ktoré výrazne znižuje riziko nákazy a zmierňuje priebeh choroby. Okrem očkovania je dôležité dbať na pravidelnú hygienu – umývanie rúk mydlom, používanie dezinfekčných prostriedkov a vyhýbanie sa dotýkania tváre, najmä očí, nosa a úst. Riziko ochorenia tiež znižuje dopĺňanie vitamínov C, D, zinku, selénu či betaglukánov. Podľa MUDr. Marka Pytliaka dôležitú úlohu zohráva aj pestrá strava, pohyb na čerstvom vzduchu či otužovanie a najmä – vyhýbanie sa blízkemu kontaktu s chorými osobami.