Rakovina prsníka: Aký je to intervalový nádor?

„Karcinóm prsníka je najčastejšou príčinou úmrtia u žien. Ročne naň na Slovensku zomiera takmer tisícka žien. Jedna z piatich žien s rakovinou prsníka má v čase diagnózy menej ako 50 rokov. Práve v tejto mladšej populácii je nárast novodiagnosti­kovaných ochorení výrazný v posledných desiatich rokoch. Je to alarmujúce, keď sa na Slovensku ročne diagnostikuje viac ako 3 500 nových zhubných nádorov a takmer 300 žien už má pokročilé štádium ochorenia,“ hovorí onkologička MUDr. Bibiána Vertáková Krakovská, PhD. Najúčinnejšou prevenciou zostáva nájsť nádor včas.

Klinická onkologička MUDr. Miroslava Malejčíková potvrdzuje, že model typická pacientka neexistuje. „Ženám často karcinóm prsníka diagnostikujeme v období okolo menopauzy, keď dochádza k veľkým hormonálnym zmenám a vo vyššom veku má organizmus unavenejšie mechanizmy, ktorými opravuje poškodenú DNA. Mladšie pacientky zasa majú často dedične podmienené ochorenie.“

Od neinvazívneho cez intervalový po agresívny nádor

Pod diagnózou rakovina prsníka rozumieme hneď niekoľko druhov i typov rakoviny. Zjednodušene – existujú dve veľké skupiny: prvá je neinvazívny nádor – in situ, druhá invazívny – infiltrujúci nádor. Delíme ich aj podľa miesta vzniku, stupňa agresivity či podľa diferenciácie buniek. Sú v nich typy, ktoré v prsníku rastú aj päť či šesť rokov, no aj také, ktoré vyrastú v intervale medzi dvoma kontrolami – tzv. intervalové. A sú aj veľmi agresívne nádory, ktoré spôsobujú smrť do pol roka. Rakovina prsníka má štyri štádiá ochorenia, ak sa zachytí v tom prvom – čo je hrčka do dvadsiatich milimetrov a bez metastáz – je vyliečiteľná takmer na deväťdesiat percent. Pacientky sa po šiestich až desiatich mesiacoch vrátia do bežného života. Oproti iným krajinám EÚ však máme veľký hendikep: z celkového počtu obyvateľstva chodí na preventívne prehliadky menej ako tridsať percent ľudí. Je to mimoriadne nízke číslo.

Počet žien, ktoré ochorejú, je teda porovnateľný s počtom žien v zahraničí. V náš neprospech však svedčí závratne hrozivejšia mortalita. Na Slovensku máme aj veľké regionálne rozdiely. S pracoviskami na prevenciu pritom nie je problém – máme porovnateľné množstvo mamografov ako napríklad Švédsko, ale horšiu účasť na skríningu a dlhšie čakacie doby.

Od pohmatu až po mamografiu

O zdravie prsníkov by sa spoločne s pacientkou mal zaujímať gynekológ v rámci preventívnych kontrol. Preventívne kontroly sa začínajú vyšetrením pohmatom, prípadne ultrazvukom (sonografia) u mladých žien, vyšetrenie sa opakuje raz za 1–4 roky, podľa výsledkov. Po štyridsiatke sa prechádza zo sonografie na mamografiu, pacientku na ňu odporučí gynekológ v rámci prevencie. Odstup medzi mamografiami býva dva až tri roky, podľa výsledku.

„Na vyšetrenie má právo každá žena po 40-tke, stačí oň požiadať. Je zo zákona plne hradené zdravotnou poisťovňou. Netreba sa dať odradiť ani prípadnou dlhšou čakacou lehotou, dôležité je pravidelne ju absolvovať. Pre ženy nad 50 rokov je dôležité zúčastňovať sa na pravidelnom skríningu. S mottom „Choďte na onkokontrolu a zistite, či ste OK“ dostávajú ženy vo veku 50+ poštou pozvánku od svojej poisťovne na bezplatnú mamografiu,“ vraví Jana Pifflová Španková, prezidentka OZ NIE RAKOVINE. Zoznam dostupných skríningových mamografických pracovísk s ďalšími prehľadnými a zrozumiteľnými informáciami možno nájsť na stránke Národného onkologického inštitútu a na stránke onkoskríningov www.onkokontrola.sk.