Každý diabetik vie, že udržať hladiny svojich glykémií, či už pred jedlom, po ňom, počas spánku, fyzickej aktivity a podobne v tzv. cieľových rozmedziach, je kľúčovým faktorom správnej liečby cukrovky. Diabetici už dlhé roky robia (resp. mali by robiť) klasický selfmonitoring, to znamená sledovanie a zapisovanie svojich glykémií s pomocou glukometra (kvapka krvi z prsta na špeciálny prúžok, ktorý sa zasunie do malého prístroja). Obrovský prelom v diabetológii však znamenal príchod senzorov na meranie glykémií, malých holterov, ktoré má pacient zavedené obyčajne na spodnej časti ramena, a ktoré kontinuálne (každú minútu, prípadne každé tri minúty) zaznamenávajú hladinu cukru v krvi.
Vo videu odpovedáme na tieto otázky:
- Čo je podstatou liečby diabetu? Bez čoho sa nezaobíde?
- Čo sú to glykemické senzory a ako zmenili, ale môžu zmeniť život diabetikov?
- A čo pacient, ktorý si už musí pichať inzulín?
- Komu na Slovensku túto senzorovú liečbu hradí poisťovňa?
- Mali by mať senzorovú liečbu hradenú aj diabetici 2. typu? Existujú na túto tému presvedčivé štúdie?
- Ako je to v susedných krajinách?
- Čo by ste chceli v súčasných podmienkach, ktoré na Slovensku máme, dosiahnuť?
- Máte konkrétny príklad pacientky, ktorej senzorová liečba výrazne pomohla v manažovaní diabetu?
„Často spomínam aj na prípad známeho lekára, ktorý bol árista, uspával pacientov, potreboval nosiť rukavice a neustále mať k dispozícii ruky. Dostal cukrovku. Mal veľký strach a obavy, ako pri svojej profesii diabetes zvládne a ako zdravotník si plne uvedomoval riziká vysokých glykémií. S pomocou senzorovej liečby sa mu podarilo stiahnuť glykovaný hemoglobín (priemer glykémií za tri mesiace) z 8 % na 6,5 % a veľmi si to pochvaľoval. Videl, že sa to dá, vedel, čo kedy môže zjesť a čo mu zbytočne dvíha glykemickú krivku, výsledky dostal do normy a cukrovka mu následne nepoškodzuje orgány ani tkanivá,“ hovorí doc. MUDr. Viera Doničová. Ak je navyše pacient liečený inzulínovou pumpou, jej potenciál bez senzorov je využitý len na polovicu. Táto smart pumpa totiž vďaka odoslaným údajom zo senzora dokáže včas zastaviť podávanie inzulínu a predísť tak vzniku hypoglykémie. Rovnako pumpa bez senzora nedokáže automaticky podávať inzulín na základe aktuálnej hodnoty glykémie.
O svojich skúsenostiach so senzorovou liečbou hovorí predsedníčka Slovenskej diabetologickej spoločnosti vo videu vyššie. Pacienti na Slovensku majú čiastočne hradenú senzorovú liečbu, ak majú diabetes 1. typu. Vzhľadom na prínos a benefit senzorovej liečby, by potrebovali vyšší počet senzorov, preto si musia senzory často dokupovať. Ako je to v susedných krajinách a ako to bude od júla 2025 v Českej republike? Prečo ostatných o tom presvedčili výsledky štúdií?