Antimikrobiálna rezistencia nastáva, keď sa baktérie, vírusy, huby a parazity časom zmenia a už nereagujú na lieky, čo sťažuje liečbu infekcií a zvyšuje riziko šírenia chorôb, závažnejšieho priebehu ochorení a úmrtí, ozrejmila hovorkyňa UNB Eva Kliská. Rizikovým faktorom vzniku rezistencie na antibiotiká je nesprávne používanie a nadužívanie týchto liečiv.
„V Univerzitnej nemocnici Bratislava venujeme mimoriadnu pozornosť prevencii vzniku a šírenia rezistentných mikroorganizmov. UNB ako prvá na Slovensku zaviedla už v roku 2018 aktívne vyhľadávanie rezistentných mikroorganizmov pomocou umelej inteligencie. Táto mimoriadne pokroková metóda nám umožňuje vo veľkej miere zabrániť šíreniu rezistentných mikroorganizmov,“ priblížil riaditeľ nemocnice Alexander Mayer.
Čítajte viac Chrípka nie je banálne ochorenie, dá sa na ňu umrieť a prečo nie sú pri nej potrebné antibiotiká
Metóda má úspech
Stratégia prevencie vzniku a šírenia rezistentných mikroorganizmov realizovaná v UNB je tak podľa nemocničnej epidemiologičky Júlie Paškovej cielená na základe kontinuálneho monitoringu vybraných parametrov. „Ako príklad môžeme uviesť úpravu antibiotickej politiky nemocnice, bezodkladné protiepidemické opatrenia pri výskyte týchto mikroorganizmov cielené na špecifickú situáciu, interné predpisy v oblasti opatrení pri výskyte multirezistentných kmeňov baktérií či hygieny rúk zdravotníckeho personálu, dezinfekčný program a ďalšie,“ podotkla.
Na všetky tieto aktivity podľa jej slov nasadá edukácia zdravotníckych pracovníkov a kontrola plnenia stanovených opatrení, pričom významným kontrolným ukazovateľom je spotreba antibiotík a jej spektrum. „Epidemiologické štúdie realizované v pilotnej nemocnici, už dva roky po sebe potvrdzujú štatisticky významné výsledky v zníženej spotrebe tzv. ‚záložných‘ antibiotík za súčasného zníženia výskytu vybraných typov rezistentných kmeňov baktérií u pacientov,“ dodala Kliská.