Ako vzniká stres? Z nerovnováhy. Autonómny nervový systém funguje nezávisle od našej vôle. Riadi základné životné funkcie, ako je srdcová činnosť alebo dýchanie bez toho, aby sme si to vôbec uvedomili. Aby to nebolo ale také jednoduché, rozdeľuje sa na dve časti – sympatický a parasympatický nervový systém.
Keď sa nachádzame v stresovej situácii, aktivuje sa sympatický nervový systém. „Predstavte si, že v lese stretnete medveďa, čo sa s vami stane? Budete bojovať alebo utekať o život. Napnú sa vám všetky svaly, zvýši sa tlak, zrýchli pulz, nebudete potrebovať jesť ani piť, sústredíte sa na jediné – ako sa z tej situácie dostať,“ vysvetľuje Andrea Štipkalová. Úlohou sympatického nervového systému je navodiť stav maximálnej pohotovosti a výkonnosti. Zaistí, aby malo telo dostatok glukózy a zvýši potenie.
„Zjednodušene, je to naša hnacia sila,“ dodáva lekárka. Sympatický systém sa zapája pod vplyvom emócií, bolestivých podnetov, keď nám klesne hladina cukru v krvi alebo krvný tlak.
„Lenže my nemôžeme ísť stále na sto percent, potrebujeme aj protiváhu, oddych a regeneráciu. Vtedy sa do popredia dostane parasympatický nervový systém,“ vysvetľuje ďalej, že ak by sme boli v neustálom napätí, nemali by sme čas na hojenie, trávenie ani relaxovanie.
Chronický stres spôsobený neustále zvýšenou aktivitou sympatického nervového systému môže byť príčinou vysokého krvného tlaku, cukrovky druhého typu alebo žalúdkových vredov.
Najsilnejšie stresory
Aké sú najčastejšie príčiny akútneho alebo chronického stresu?
- smrť blízkej osoby
- rozvod
- strata zamestnania
- nárast finančných záväzkov alebo pokles príjmov
- sťahovanie sa pre mimoriadne okolnosti, z nutnosti
- chronické ochorenie alebo zranenie
- starostlivosť o staršieho alebo chorého člena rodiny
- traumatická udalosť, ako napríklad prírodná katastrofa, krádež, znásilnenie alebo násilie voči vám alebo blízkej osobe
„Existuje pomyselná hranica, ktorá oddeľuje zdravie a chorobu. Zvyčajne oscilujeme niekde na pomedzí absolútneho zdravia a na hranici s chorobou. Čím sme bližšie k hranici, tým začínajú byť naše problémy viditeľnejšie a merateľnejšie,“ hovorí lekárka Andrea Štipkalová. Podľa nej má naše telo dokonalé regeneračné schopnosti a keď mu na to vytvoríme priestor, stále máme šancu, že budeme ešte fit, stačí, ak niečo vo svojom životnom štýle upravíme a zmeníme. Sotva však hranicu medzi chorobou a zdravím prekročíme – napríklad ak negatívny stav dlhodobo neriešime, môžeme ochorieť. Tento stav sa zafixuje a už nikdy nebudeme zdraví. Telo nám jedného dňa zloží účty. Prečo to spomíname? Lebo mnohí ľudia nemajú pocit, že by zažívali stres. Podľa lekárky si totiž na vysoké hladiny stresových hormónov môžeme „zvyknúť“. „Potom sa stáva, že ľudia vyrazia na dovolenku a ochorejú alebo dokonca dostanú infarkt,“ spomína odborníčka. Prečo sa to stane?
Poznáte ten pocit, keď sa lietadlo odlepí od zeme a vám padne kameň zo srdca, lebo všetok zhon nechávate doma? To je bod zlomu, keď hladina stresových hormónov začne klesať. „V istom zmysle majú stresové hormóny ochrannú funkciu. Keď sme v strese, ideme na plný plyn, nebývame chorí ani unavení. Dávame zo seba všetko. Ale ledva sa zapne parasympatický nervový systém, ohlásia sa problémy,“ vysvetľuje. Podľa lekárky telo začne riešiť následky dlhodobého preťaženia a vyčerpania, ktoré sme si dovtedy pestovali. Keď sa totiž uvoľníme, začne sa ohlasovať všetko, čo sme zanedbali a potrebuje zregenerovať a opraviť. „Stresové hormóny fungujú ako náplasť v situáciách, keď potrebujete zabrať. Ale keď ju strhnete, ukážu sa v celej svojej veľkosti.“

Prečo zo stresu priberáme?
Stresové hormóny vedia zaútočiť aj na našu hmotnosť, konkrétne jeden z nich – kortizol. „Plní dôležitú úlohu pri regulácii hladiny cukru v krvi a metabolizme. Pri akútnom strese sa rýchlo uvoľní a zvýši hladinu cukru v krvi, aby telo malo dostatok energie,“ vysvetľuje Andrea Štipkalová. Robí to tak, že stimuluje pečeň, aby uvoľnila glukózu uloženú vo forme glykogénu. Týmto spôsobom dostanú mozog a svaly okamžitý prísun paliva na zvládnutie stresovej situácie, ako je napríklad beh pred medveďom.
„Akútny stres teda vedie ku krátkodobému zvýšeniu hladiny cukru v krvi. Pri chronickom strese je kortizol neustále zvýšený, čo vedie k trvalému uvoľňovaniu glukózy z pečene,“ pokračuje ďalej. Ak túto extra glukózu ďalej nevyužijeme napríklad pri fyzickej aktivite, telo ju začne ukladať vo forme tuku. Kortizol navyše znižuje citlivosť buniek na inzulín, čo znamená, že telo má problém využívať glukózu ako zdroj energie. To vedie k ešte vyšším hladinám cukru v krvi a podporuje ukladanie tukov. A najradšej v oblasti brucha. A tak sa dostávame opäť k následkom. Viscerálny tuk je totiž spojený s vyšším rizikom metabolických ochorení, ako sú cukrovka typu 2 a srdcovo-cievne ochorenia.
„Chronický stres a zvýšený kortizol zvyšujú chuť na kalorické, mastné a sladké jedlá, telo sa týmto spôsobom snaží zvýšiť hladinu serotonínu a zlepšiť náladu,“ upozorňuje lekárka, ako ľahko pribúdajú ďalšie kilá navyše.

Ako z toho von
Existujú dobré a zlé spôsoby, ako sa vyrovnať so stresom. Väčšina zlých spôsobov prináša krátkodobú úľavu, ale je spojená s veľkým rizikom. K nezdravým stratégiám, ako sa vyrovnať so stresom, patrí jednoznačne pitie alkoholu alebo fajčenie cigariet, ale aj záchvatové prejedanie sa. Tak ako pri vysokom krvnom tlaku, cholesterole alebo hladine cukru v krvi, aj keď ide o stres, je omnoho jednoduchšia prevencia ako riešenie následkov.
Snažte sa očakávať stresové situácie. Blíži sa veľký termín v práci? Rodinné stretnutie, ktoré pravdepodobne vyvolá negatívne emócie? Ťažký rozhovor s milovanou osobou? Vedomie, že môže dôjsť k stresujúcej udalosti, vám môže pomôcť predvídať vašu reakciu a podľa toho plánovať.
Naučte sa rozpoznať, kedy sa cítite obzvlášť vystresovaní. Možno cítite napätie v krčných a chrbtových svaloch, alebo máte kŕče v bruchu alebo nervozitu. A vtedy spomaľte. „Problémy so spánkom alebo bolesti žalúdka v dôsledku chronického stresu sa totiž nevyriešia za týždeň, ale trvá to celé mesiace,“ upozorňuje doktorka Štipkalová.
Nájdite si čas na seba. „Telo sa nedokáže spomaliť zo sto na nulu ani za pár týždňov na dovolenke. Kým sa spamätá, vy sa opäť vrátite k svojmu rýchlemu tempu. To nie je zdravé, preto odporúčam pravidelný režim. Každý deň si vyhradiť čas na regeneráciu. Správny pomer je osem hodín práca, osem hodín pre seba a osem spánok. Ak sa vám to nedarí dodržať počas bežného pracovného dňa, predĺžte si víkend aspoň raz za mesiac a využite na regeneráciu sviatky,“ radí lekárka. „Tak ako robíme prevenciu pred rôznymi ochoreniami, musíme aj pred stresom a vyhorením. Tým myslím aktivity, ktoré vás bavia a ktoré môžu odpútať vašu myseľ od stresujúcich životných situácií. Doprajte si prechádzku s dobrým priateľom, prácu v záhrade, pohrajte sa s domácimi miláčikmi. Robte to, čo vás baví. Na čas, ktorý si doprajete len pre seba, myslite ako na druh terapie, ktorou kompenzujete stres.“
Každému vyhovuje niečo iné, môžete cvičiť hlboké dýchanie, meditovať, pestovať všímavosť. Aj pravidelné cvičenie pomáha odbúravať stres a zlepšuje náladu. „So športom to ale nepreháňajte,“ upozorňuje všeobecná lekárka, že každý extrém škodí. „V tele máme všetko v rovnováhe a aj šport, s ktorým to preháňame, nás môže zaťažiť a pôsobiť stresujúco a prozápalovo. Telo na to reaguje napríklad zápalom šliach, zranením alebo vyskočenými platničkami. Keď veľa športujete, musíte veľa aj regenerovať. Ľudia si však často mýlia regeneráciu s prácou. Ale práca nie je regenerácia, je to ďalšia záťaž,“ vysvetľuje a dodáva, že ak sa vám niekedy nechce športovať, nemusí to byť vždy lenivosť, možno len potrebujete čas na oddych.