Kašlete na túto činnosť? Môže vás vyjsť draho. Zdravotne aj finančne. Odborníčka varuje pred vážnymi problémami

Ústna hygiena nie je len o krásnom úsmeve a sviežom dychu, ale aj o celkovom zdraví nášho tela. Problémy, ktoré vznikajú pri zanedbanej starostlivosti o zuby, môžu viesť k vážnym ochoreniam a ovplyvniť kvalitu života. O tom, aké sú dôsledky nedostatočnej zubnej hygieny a prečo by sme mali venovať pozornosť starostlivosti o ústnu dutinu, sme sa rozprávali s dentálnou hygieničkou Bc. Danielou Fujakovou zo Smart Dental Clinic.

Zanedbaná hygiena vedie k vážnym problémom

„Základným problémom je vznik zubného plaku, ktorý je tvorený baktériami, zvyškami potravy a slinami,“ vysvetľuje Fujaková. Plak sa neustále tvorí a ak nie je pravidelne odstraňovaný, mineralizuje sa a mení na zubný kameň.

Tento proces je začiatkom mnohých zdravotných problémov. Zubný kaz, ako najbežnejší dôsledok nedostatočnej hygieny, vzniká, keď baktérie rozkladajú cukry v potrave, pričom vytvárajú kyseliny poškodzujúce zubnú sklovinu. Ak sa tento stav nelieči, kaz postupne ničí štruktúru zuba a môže si vyžadovať komplikované stomatologické zásahy, ako sú plomby, korunky alebo dokonca extrakcie, upozorňuje odborníčka.

Ďalším častým problémom je zápal ďasien, nazývaný gingivitída. „Nahromadený plak dráždi tkanivá ďasien, spôsobuje ich opuch, začervenanie a krvácanie,“ opisuje hygienička. Ak sa gingivitída nelieči, prechádza do vážnejšieho štádia – parodontitídy, ktorá ničí kosti a tkanivá držajúce zuby. Tento pokročilý zápal vedie k uvoľneniu zubov a ich následnej strate. Nepríjemným sprievodným javom zanedbanej ústnej hygieny je zápach z úst, známy ako halitóza. „Tento stav je spôsobený baktériami, ktoré rozkladajú potravu v ústach a produkujú prchavé sírne zlúčeniny,“ vysvetľuje Fujaková. Okrem toho sa v ústach môžu objaviť infekcie, ako afty, herpesy alebo zápaly slizníc, ktoré často spôsobujú bolesť a diskomfort.

Nejde len o zuby

Zanedbávanie ústnej hygieny však neovplyvňuje len zuby a ďasná, ale môže viesť k oveľa vážnejším komplikáciám. Fujaková upozorňuje, že baktérie z úst môžu preniknúť do krvného obehu, čo zvyšuje riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení, ako sú infarkt alebo mozgová príhoda.

Chronický zápal spojený s parodontitídou môže zhoršiť kontrolu hladiny cukru v krvi u diabetikov, čím sa ochorenie stáva náročnejším na časový manažment. Rovnako nebezpečné je riziko respiračných infekcií, napríklad zápalu pľúc, ktoré vznikajú, keď baktérie z úst preniknú do dýchacích ciest.

Niektoré štúdie dokonca podľa slov dentálnej hygieničky naznačujú spojitosť medzi parodontitídou a zvýšeným rizikom rakoviny pankreasu alebo ústnej dutiny. „Chronické zápaly a dlhodobé bakteriálne infekcie môžu ovplyvniť imunitný systém, čo zvyšuje pravdepodobnosť vzniku nádorov,“ objasňuje odborníčka. Pre tehotné ženy predstavuje zanedbaná ústna hygiena riziko predčasného pôrodu alebo nízkej pôrodnej hmotnosti dieťaťa, keďže zápaly ďasien môžu spôsobiť uvoľnenie zápalových látok vyvolávajúcich predčasný pôrod.

Čítajte viac Neviditeľný alebo fixný? Trhať zdravé zuby alebo nie? A kedy vlastne už potrebuje dieťa strojček?

„Niektoré výskumy naznačujú, že chronický zápal spôsobený ochoreniami ďasien môže byť spojený so zvýšeným rizikom Alzheimerovej choroby a iných typov demencie. Baktérie z ústnej dutiny, ako je Porphyromonas gingivalis, sa našli aj v mozgu pacientov s Alzheimerovou chorobou, čo naznačuje možnú súvislosť medzi ústnou hygienou a kognitívnymi poruchami.“

Kedy navštíviť odborníka?

Existuje niekoľko varovných signálov, ktoré naznačujú, že zuby alebo ďasná potrebujú odbornú starostlivosť. Patrí sem krvácanie ďasien pri čistení, pretrvávajúci zápach z úst, bolesť alebo citlivosť zubov, viditeľné zubné kazy, opuch alebo ústup ďasien.

„Ak si všimnete, že sa vaše zuby uvoľňujú alebo že sa zmenilo ich postavenie, ide o príznaky pokročilého ochorenia ďasien, ktoré treba okamžite riešiť,“ varuje Fujaková.

Ako často by teda mali ľudia podstupovať dentálnu hygienu?

Podľa Fujakovej závisí frekvencia návštev u dentálneho hygienika od individuálnych potrieb každého pacienta. Všeobecne sa však odporúča podstúpiť dentálnu hygienu minimálne raz za rok, ideálne každých šesť mesiacov. Ľudia, ktorí majú zvýšené riziko problémov so zubami alebo ďasnami, napríklad diabetici, fajčiari alebo tehotné ženy, by mali zvážiť častejšie čistenie – každé tri mesiace. Frekvenciu ovplyvňuje aj tvorba zubného kameňa, konzumácia určitých potravín a nápojov či prítomnosť zubných náhrad, ako sú výplne alebo korunky.

Pravidelná dentálna hygiena pomáha odstraňovať zubný kameň a plak, ktoré vedú k ochoreniam ďasien a zubnému kazu, a zároveň umožňuje včas odhaliť potenciálne problémy, ako sú kazy alebo poškodenie ďasien. „Pravidelná návšteva dentálneho hygienika je základom prevencie, ktorá šetrí zdravie aj náklady na náročné zákroky,“ uzatvára hygienička.

Zdravie ústnej dutiny tak nie je len estetickou záležitosťou, ale aj investíciou do celkového zdravia a kvality života.