Cholesterolu v rámci laického pomenovania dávame prívlastky dobrý a zlý. V skutočnosti je však iba jeden, však?
Cholesterol ako chemická látka je skutočne len jeden. Rozdiel je v tom, na aký nosič je naviazaný. Tuková látka cholesterol nepláva v krvi samostatne, musí byť naviazaný na nosič, tzv. lipoproteín. V rámci takéhoto nosiča je solubilný, čiže rozpustný v krvi. A podľa toho, na ktorý nosič je naviazaný, ho rozdeľujeme na tzv. dobrý a zlý. Dobrý cholesterol znamená, že je naviazaný na nosič HDL, lipoproteín s vysokou hustotou (high density lipoprotein). Zlý cholesterol je naviazaný na LDL, lipoproteín s nízkou hustotou (low density lipoprotein).
Prečo je HDL dobrý a LDL zlý?
LDL je ten, ktorý prenáša cholesterol z pečene krvným prúdom do orgánov, pečeň je hlavný tvorca endogénneho cholesterolu v tele. Tento lipoproteín ho odtiaľ berie a prenáša do buniek. To je jeho pozitívna úloha. Ale moderný, civilizovaný spôsob života a vysoký energetický nadbytok spôsobuje, že cholesterolu naviazaného na nosič LDL máme nadbytok. Ak je ho veľa, ostáva v cievach, ukladá sa do ich steny a podieľa sa na procese aterosklerózy, kôrnatenia tepien, čiže vytvárania nánosov na vnútornej výstelke artérií.
Mali by sme teda poznať hladinu svojho dobrého a zlého cholesterolu? Poznať ten celkový je viac-menej zbytočné, nie?
Presne tak, ale predovšetkým by sme mali poznať hladinu toho zlého. HDL odnáša nadbytočný cholesterol, ten, čo bunky nechcú, naspäť do pečene. Tam sa spracuje a spoločne so žlčou vylúči. Čiže akoby chráni cievy. Ak by sme však mali možnosť dať si vyšetriť len jeden, tak poviem, že poznať hladinu zlého LDL je dôležitejšie. LDL prenáša aj iné tukové látky, a ak vieme, že ho máme pod určitú hranicu, to je ten terapeutický cieľ, ktorý chceme dosiahnuť.
Normy a hranice pre „zlý“ LDL sú u rôznych ľudí a pacientov rôzne. Existujú tzv. skórovacie tabuľky, ktoré na základe viacerých zadaných parametrov vrátane hladiny LDL cholesterolu určujú, v akom riziku je pacient. A podľa výšky tohto rizika sa odlišuje aj cieľová hranica LDL cholesterolu, ktorú by rôzni pacienti mali dosiahnuť.
Celkové kardiovaskulárne riziko je súhra viacerých vecí, faktorov, ktoré sa navzájom poskladajú. Čím viac rizikových faktorov je prítomných, tým vyššie je riziko nejakej srdcovo-cievnej príhody či nebodaj smrti. Patria sem vysoký krvný tlak, hyperlipidémia, cukrovka a obezita ako choroba. To sú štyri základné, hoci je ich viac. Patria sem aj faktory životného štýlu. A toto všetko, keď sa to poskladá, utvorí určitý obraz o kardiovaskulárnom riziku pacienta. Ak je nízke, tak fajn, vtedy je norma na LDL cholesterol menej ako 3,0 mmol/l. Často nameriame aj 3,5 alebo 3,8, ale to neznamená, že tento človek s nízkym rizikom má byť hneď liečený. Ak má rezervy v životnom štýle, treba začať najprv tu. Ale pacienti, čo majú vysoký tlak, cukrovku, zlú kombináciu z hľadiska prognózy a dlhodobého srdcovo-cievneho rizika, u nich je veľmi benevolentná hranica LDL cholesterolu do 2,6, ale lepšie až pod 1,8 mmol/l. A tretia skupina sú pacienti s veľmi vysokým rizikom, a to sú tí, čo už prekonali infarkt, cievnu mozgovú príhodu. Prípadne nemuseli prekonať infarkt, ale už mali taký nález, že potrebovali bajpas na srdci, na tepnách dolných končatín, mali robený nejaký výkon na karotídach (krčné cievy), čo vedú krv do mozgu. Takíto pacienti by mali mať hladinu LDL cholesterolu pod 1,4 mmol/l. A potom je skupina extrémneho rizika, pacienti, čo majú nejakú kardiovaskulárnu príhodu alebo výkon majú dvakrát v priebehu dvoch rokov a tí by mali mať hladinu LDL cholesterolu pod 1,0 mmol/l.
Potrebujeme vlastne ten LDL cholesterol? Počas svojej prednášky ste hovorili o nulovom LDL cholesterole. Nie je to zasa extrém?
Ak to veľmi zovšeobecním, mohla by som povedať, že nepotrebujeme, lebo na iných nosičoch cholesterolu ho máme dosť. Nulový LDL cholesterol teda neznamená, že v tele nemáme žiadny cholesterol. Nemáme ho však nadbytok v cievach. Nulový LDL cholesterol je však v medicíne veľmi raritná situácia, dokonca aj v prípade inovatívnej injekčnej liečby hypercholesterolémie. My o nulových hladinách hovoríme, keď je nula celá niečo. Veľké počty observačných štúdií ukázali, že liečení pacienti, ktorí dosiahnu hladinu LDL cholesterolu pod 0,5 mmol/l, majú veľmi priaznivú prognózu do budúcnosti.
Dokážu sa aterosklerotické pláty v cievach účinnou liečbou na zníženie cholesterolu aj zmenšiť?
Áno, intravaskulárnym ultrazvukom sa zistilo, že keď hladina cholesterolu klesne, aterosklerotický plát dokáže regredovať. On síce úplne nezmizne v zmysle, že by sa cieva úplne „vyčistila“, ale jeho ústup umožní zväčšiť prúdenie krvi do orgánu – a to je základ výživy a následne správnej funkcie akéhokoľvek orgánu v tele. Dobre nastavená liečba navyše dokáže stabilizovať aterosklerotické pláty. Ak by bol plát nestabilný, jeho narušenie je signálom pre systém zrážania krvi, že treba niečo zaceliť. Začnú sa naň lepiť krvné doštičky, vytvorí sa krvná zrazenina a uzavrie priesvit cievy. To je podstata infarktu či mozgovej porážky.
Ak však niekto dokáže urobiť vo svojom živote radikálnu zmenu – v životospráve, v miere pohybu, dajú sa lieky na cholesterol aj vysadiť? Nemusí to byť doživotná záležitosť?
Áno, dajú, jednoznačne. Máme takých, čo sa „zaťali“ a dokázali to. Podstatné je však, aby to bolo na celý život. Nie na mesiac, na dva. Väčšinou to však bolo v prípade primárnej prevencie. Lebo v tej sekundárnej, keď už sú pacienti po infarkte alebo nejakých výkonoch na srdci, liečba má efekt nielen v zmysle zníženia cholesterolu, ale aj na spomínanú stabilizáciu aterosklerotických plátov.