Aké spektrum pacientov tvorí prevažnú časť vašej práce?
Sú to predovšetkým akútni pacienti – po úrazoch alebo operáciách, ale aj chronickí pacienti s dlhodobými ťažkosťami a bolesťami pohybového aparátu.
A aké najčastejšie problémy s nimi riešite?
Najmä poškodenia chrbtice, či už driekovej, krčnej alebo hrudnej. Následné bolesti sú nielen priamo v chrbte, ale veľmi často vystreľujú do končatín – krčná chrbtica do rúk, ale aj do hlavy a drieková cez zadok zas do nôh. Pomerne často sa poškodenia krčnej chrbtice prejavujú migrénami, šumením v ušiach, závratmi, ktoré pacientov vyradia z aktívneho a pracovného života.
Ako im viete od týchto ťažkostí pomôcť v ambulantných podmienkach?
V klasicky vybavených ambulanciách využívame rôzne formy fyzikálnej liečby (magnet, elektroterapia, ultrazvuk, termoterapia, vodoliečba, CO2). Pacientov tiež učíme cviky na chrbticu, či už uvoľňujúce, alebo na posilnenie svalovej sústavy. Súčasťou liečby sú aj masáže – klasické na uvoľnenie a reflexné na aktiváciu nervovej sústavy.
Foto: Rehaklinika Dudince
Aký je podľa vás najčastejší štandardný postup pri liečbe bolesti chrbta?
Bežný pacient má bolesti, ktoré ho limitujú v bežnom dennom živote. Ako som už povedala, zákernosť ťažkostí s chrbticou spočíva v tom, že pacienta často nebolí priamo chrbát, ale bolesti či iné ťažkosti sa mu prejavujú na iných miestach tela, ako sú ramená, ruky, zadok, bedrové kĺby, jednotlivé časti nôh, na hrudníku alebo ako bolesti hlavy. Pacient netuší, že jeho bolesti pochádzajú z chrbtice. Preto najčastejšie ako prvého odborníka navštívi ortopéda. Ten ho vyšetrí, môže ho odoslať aj na rádiologické vyšetrenie. RTG nám spoľahlivo zobrazí stav kostí. Stav mäkkých tkanív nám lepšie ukáže CT a najpresnejšie je MRI. S výsledkom magnetickej rezonancie pacienta už obyčajne odošlú na neurológiu. Neurológ MRI vyhodnotí a najčastejšie naordinuje analgetickú liečbu (proti bolesti), ktorá môže mať podobu tabletiek, injekcií, obstrekov či infúzií. Ak sa stav nezlepší, nasleduje invazívnejšia liečba vo forme ozónoterapie či PRT. Čiže to, čo má v kompetencii a k dispozícii neurológ.
A ak nepomôže ani toto?
Tak sa pacient obyčajne dostane na konzultáciu s neurochirurgom. Neurochirurg, v úmysle uľaviť pacientovi od bolesti, často indikuje operačné riešenie.
A aká je podľa vás nevýhoda takéhoto postupu? To už sme vlastne v operačnej sále.
Podľa mňa by mala byť súbežne s medikamentóznou (liečbou liekmi) a pred invazívnou neurochirurgickou liečbou (operácia) maximálne využitá všetka možná a dostupná neinvazívna fyziatrická liečba. Jej výhodou je to, že aktivuje nielen jednotlivé poškodené časti tela, ale pacienta komplexne zapája do procesu sebauzdravovania. Mám množstvo skúseností, keď pacient počas liečby zistil, že svoje zdravotné komplikácie si spôsobil sám rôznymi nesprávnymi pracovnými zaťaženiami, voľnočasovou pasivitou a inými chybami v spôsobe života.
Čítajte aj Boľavé platničky? Trakčný stôl poskytuje bezrizikovú liečbu problémov chrbtice
Tak poďme po poriadku. Ako viete pacientovi pomôcť bez operácie?
Pacient je vyšetrený špecialistom a disponuje výsledkom MRI. Ak nie sú dôvody na akútny neurochirurgický zákrok, mala by byť pacientovi ponúknutá neinvazívna liečba. Špecializovaný lekár pacienta vyšetrí a predpíše najvhodnejšie rehabilitačné procedúry. Už aj na Slovensku máme zariadenia, kde majú najmodernejšie liečebné vybavenie, ktoré už v pomerne krátkom čase pacienta nielenže zbaví bolestí, ale môže ho vrátiť späť do aktívneho osobného aj pracovného života.
O akých prístrojoch hovoríte?
Okrem klasických štandardných procedúr máme k dispozícii vysoko intenzívny laser (HIL), super induktívny systém (SIS) alebo dekompresnú trakciu.
Laser sa používa už dlho. Čím je vami menovaný laser taký špecifický?
Najskôr si povedzme, že princípom laserovej liečby je fotobiomodulácia. To je fotobiochemický proces, pri ktorom laserové lúče pôsobia na biologické tkanivo. Energia dodaná svetelným lúčom spúšťa v bunkách viaceré biochemické procesy, čo má za následok znižovanie bolesti, zápalov, zmenšovanie opuchov a zrýchlenie regenerácie a hojenia tkaniva. Veľmi zjednodušene by sa tiež dalo povedať, že bunka zasiahnutá laserovým lúčom prijme množstvo energie, ktorá ju znovu uvedie do aktívneho stavu, a tak začne nielen normálne pracovať, ale dokonca je schopná bunkového delenia. Bežné medicínske lasery pracujú s vlnovými dĺžkami 800–900 nm, ktoré preniknú do hĺbky tkaniva cca 2 cm. Vhodné na ošetrenie kože a plytkých rán. Laser, ktorým liečia v Rehaklinike Dudince, pracuje so špeciálnou vlnovou dĺžkou 1¤064 nm, ktorá je schopná preniknúť do hĺbky 9 cm a tam tkanivu odovzdať svoju liečivú energiu. Takže môže liečiť aj chrbticu a veľké kĺby.
Foto: Rehaklinika Dudince
A čo je to ten super induktívny systém?
Super induktívny systém (SIS) alebo tzv. repetetívna periférna magnetostimulácia je pôsobenie intenzívneho elektromagnetického poľa s intenzitou až 2,5 tesla. Ním sa ovplyvňuje akčný potenciál buniek, dochádza k depolarizácii nervu a to v konečnom dôsledku vyvoláva svalovú kontrakciu. Táto metóda je účinná, bezpečná, neinvazívna, slúži tiež aj na obnovu pohyblivosti a úľavu od bolesti v prípade svalových kontraktúr. Je veľmi účinná aj pri zmierňovaní akútnych bolestivých stavov, pri poškodení medzistavcových platničiek, chronických bolestiach kĺbov horných a dolných končatín, spasticity a svalovej slabosti. Veľkou výhodou je možnosť aplikácie aj cez oblečenie a relatívna krátkosť procedúry (8–12 minút).
Do tretice, čo je to dekompresná trakcia a ako táto procedúra prebieha?
Liečba dekompresnou trakciou, alebo tiež spinálna dekompresia, je pasívna, cielená a neinvazívna metóda, ktorej cieľom je zníženie tlaku na preťažené kĺby a platničky. Stavce sú tvrdé kostené dielce, ktoré medzi sebou stláčajú mäkkú platničku. Keď ich vzájomne od stlačenej poškodenej platničky oddialime, vytvoríme z pretlaku podtlakový (čiže dekompresný) stav. Aj vytlačené časti platničky majú tendenciu vrátiť sa na svoje pôvodné miesto. Svojím návratom medzi stavce znižujú kontakty s nervovými štruktúrami, ktoré tak prestanú byť dráždené a opätovne začnú štandardne pracovať. Vzájomným odďaľovaním susedných stavcov okolo jednotlivých platničiek dochádza k relaxácii, zlepšeniu prekrvenia mäkkých tkanív a prieniku synoviálnej tekutiny. Som veľmi rada, že môžem spolupracovať s klinikou, kde majú najmodernejší, počítačom riadený dekompresný trakčný stôl. V spojení s procedúrami HIL a SIS dokážeme často s pacientmi urobiť veľké pokroky prostredníctvom neinvazívnej liečby a pacient sa tak môže vyhnúť operácii.
Foto: Dávid Popovič
Ale aj pacient by mal pre seba niečo urobiť, však? Špeciálnym cvikom, ktoré sa už stanú súčasťou jeho života, sa nevyhne.
Pri každom trakčnom programe je nevyhnutný individuálny, špeciálny liečebný telocvik. Počas neho sa pacient musí nielen naučiť cviky školy chrbta, aby vedel ako má cvičiť aj doma, ale zároveň je potrebné nastaviť ho na správne držanie tela, správnu chôdzu, prípadne ho naučiť, ako chrániť svoju chrbticu v práci.
Aké máte výsledky a skúsenosti so spomínanými trakciami?
Máme množstvo pacientov, ktorí už mali indikovanú operáciu chrbtice a po komplexnej liečbe dekompresnou trakciou, HIL, SIS a cvičeniami operáciu odložili a vrátili sa takmer do normálneho pracovného a osobného života. Celková úspešnosť je medzi 90–95 %. Môže sa stať, že dôjde k recidíve, ale zvyčajne je to len dôsledok nedodržania zásad školy zdravého chrbta. Po opakovanej liečbe sa zvyčajne stav opäť upraví a bolesti ustúpia.
Z toho všetkého logicky vyplýva, že každý, kto sa pre bolesti chrbtice rozhoduje pre neurochirurgický zákrok, by mal mať najprv istotu, že už vyčerpal všetky dostupné neinvazívne možnosti liečby.
Áno. Neurochirurgické operácie patria medzi najnáročnejšie a ich výsledok je vždy neistý. Po každej operácii má pacient rôzne obmedzenia. V prípade voperovania akéhokoľvek implantátu je už ďalšia fyziatrická liečba prakticky nemožná. Takže v prípade neskorších komplikácií či bolestivých stavov je človek potom už len odkázaný na medikamentózne tlmenie bolesti alebo iných prejavov zhoršeného stavu. Preto naozaj odporúčam pred neurochirurgickou operáciou najskôr vyskúšať všetky možnosti neinvazívnej liečby.