Účastníci konferencie sa zhodli na tom, že by bolo veľmi vhodné dať tejto liečbe vedecký základ v rámci „medicíny založenej na dôkazoch“, prospelo by rozšírenie spolupráce medzi kúpeľmi a lekárskymi či prírodovednými fakultami univerzít, pretože do kúpeľov rozhodne patrí aj výskum.
„Kúpeľnú nádej“ dostali Parkinsonici
Výskum a klinické štúdie robené v kúpeľoch by pomohli získať vedecký základ pre liečbu. Prvá lastovička prilieta z Piešťan a týka sa Parkinsonovej choroby. Táto diagnóza je jedným z prvých súčasných príkladov z praxe, keď došlo k spolupráci medzi Slovenskými liečebnými kúpeľmi (SLK) Piešťany a Jesseniovou Lekárskou fakultou v Martine. „Za významnej podpory Spoločnosti Parkinson Slovensko sme vytvorili špeciálny program práve pre pacientov s Parkinsonovou chorobou, ktorá sa posúva do mladších vekových skupín. Potrebujeme spomaliť progresiu tohto ochorenia a jedným z kľúčových faktorov by mohla byť kúpeľná liečba. A boli by sme veľmi radi, keby mohla byť hradená z verejného zdravotného poistenia, najmä v začínajúcich štádiách, keď toto ochorenie ešte vieme výrazne ovplyvniť. Neskôr už totiž dochádza k rýchlejšej invalidizácii pacientov a tí neskôr nemajú prostriedky na zaplatenie kúpeľnej starostlivosti. U nás je Parkinsonova choroba zaradená v kategórii B, keď poisťovňa hradí kúpeľné terapie, ale ubytovanie a stravovanie si pacient hradí sám,“ povedala MUDr. Alena Korenčíková, vedúca lekárka SLK Piešťany. Vysvetlila, že medzi všeobecné kontraindikácie kúpeľnej liečby síce patrí inkontinencia (únik moču), ale vedúci lekár kúpeľov vždy môže potvrdiť výnimku na základe lekárskych správ z urológie alebo neurológie." MUDr. Korenčíková si myslí, že s dostupnosťou kúpeľnej starostlivosti na Slovensku problém nie je, pacient so schváleným návrhom si v zásade vždy nájde kúpeľné zariadenie, ktoré by ho vedelo odliečiť.

„Parkinsonikov máme v SR 19-tisíc. Je to obrovské číslo pacientov, ktorým sa možno dá do veľkej miery pomôcť, potrebujeme však robiť medicínu založenú na dôkazoch a operovať s dátami, ktoré sú overiteľné,“ vysvetlil doc. RNDr. Martin Kolísek, vedúci Laboratória proteomiky a mitochondriopatií v Martinskom centre pre biomedicínu, Jesseniova lekárska fakulta UK v Martine. „Poviem to jednoducho: Ak si termálnou minerálnou vodou vyliečim koleno ja, je to empíria, skúsenosť. Ak však to isté bude fungovať na stovke ďalších pacientov s tým istým problémom, znamená to, že daná klinická metóda je reprodukovateľná a funguje.“ Dodal, že jeden z pacientov, ktorý bol liečený neliekovou prídavnou terapiou v SLK Piešťany, bol Slovák žijúci v Spojených štátoch a jeho lekár v Amerike bol prekvapený z toho, že sa mu nezhoršil stav a ochorenie neprogredovalo. Štúdia však ešte stále nie je kompletne vyhodnotená. Výsledky budú čoskoro.
Sme unikátom v počte prírodných liečivých zdrojov
„V niektorých krajinách majú len jeden typ prírodného liečivého zdroja, Slovensko má široké možnosti. V minulosti v krajine fungoval Balneologický ústav a mnohé vedecké práce z neho sa citujú ešte aj v súčasnosti,“ skonštatovala MUDr. Janka Zálešáková, predsedníčka Asociácie slovenských kúpeľov. Podľa nej potrebujeme spoluprácu v rámci Európy a neustále nás na ňu aj vyzývajú, ale takýto ústav s medicínskou autoritou, ktorý by verifikoval výsledky kúpeľnej liečby a potvrdil spektrum indikácií (diagnóz), pri ktorých tento typ liečby pomáha, nám chýba. V minulom roku väčšinu zahraničných klientov kúpeľov logicky tvorili českí pacienti prichádzajúci z krajiny, kde je kúpeľná liečba tiež hradená z verejného zdravotného poistenia. Takto nemecké zdravotné poisťovne potrebujú garanciu materiálno-technického aj personálneho vybavenia kúpeľov, aby svojim poistencom službu uhradili. Česká republika, Nemecko, ale aj Poľsko, sú krajiny, v ktorých má však kúpeľníctvo bohatú tradíciu a máme s nimi aj spoločnú históriu. A s nimi by sme sa mohli i mali porovnávať.
„Hovorme konečne o dobrých príkladoch, keď lekárske patenty, unikátne operácie či spolupráca kúpeľných zariadení s univerzitami sú svetlými momentmi, ktoré by sme mali zdôrazňovať,“ podotkol štátny tajomník ministerstva školstva Róbert Zsembera.
„Ten vedecký ústav by mal existovať aj preto, aby sme mohli kúpeľným spoločnostiam povedať: Váš kúpeľný zdroj je najlepší na toto a na toto, držte sa toho a staňte sa špičkou. Samozrejme, že nie je možné, aby bahno alebo tatranský vzduch liečili všetko,“ špecifikoval docent Kolísek. A riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV doc. MVDr. Norbert Žilka dodal, že v špecializovaných centrách, ktoré už existujú napr. pre roztrúsenú sklerózu, Alzheimerovu či Parkinsonovu chorobu, treba vybrať takých pacientov, ktorým môže kúpeľná liečba aj reálne pomôcť.
Kúpeľný lekár = dôchodca? Nemusí to tak byť
Na kongrese sa otvorila aj otázka priemerného veku pracovníkov v balneológii, predovšetkým kúpeľných lekárov. V kúpeľoch by navyše nemali pracovať len lekári so špecializáciou vo fyziatrii, balneológii a liečebnej rehabilitácii (FBLR), ale pri špecifickom zameraní kúpeľov na určité ochorenia aj iné odbornosti. Kedysi bola FBLR nadstavba, dnes je to už základná lekárska špecializácia. V Smrdákoch napríklad pracujú kožní lekári, v Lúčkach majú gynekologičku a podobne. „Väčšinou sa mladí lekári rozhodujú, že pôjdu pracovať do nemocníc, ale chcela by som dať do pozornosti aj kúpeľníctvo,“ podotkla MUDr. Korenčíková. „My sme lôžkové aj ambulantné zariadenie kúpeľnej starostlivosti. Často sa stretávame s tým, že keď príde uchádzač na pohovor, vôbec nevie, čo obnáša náplň práce kúpeľného lekára. Bolo by dobré túto prácu na prednáškach priblížiť aj medikom, aby o tom viac vedeli, a že aj v kúpeľoch je možné robiť vedecko-výskumnú činnosť.“ Podľa všeobecne známej dogmy z minulosti postačuje, aby kúpeľný lekár bol dôchodca.
„Je pravda, že aj naši zamestnanci sú obyčajne vo veku 47–48 rokov. Väčšinou robia svoju prácu s láskou. Som rád, že máme lekárov, ktorí sú ochotní aj v kúpeľoch robiť vedu a výskum a spolupodieľať sa na tom, aby kúpeľníctvo išlo dopredu. Chýba však spolupráca medzi vedeckými inštitúciami a kúpeľmi, lebo bez klinických štúdií sa nezaobídeme, ak máme odlíšiť wellness od kúpeľnej liečby,“ zhrnul Mgr. Peter Bednarčík, generálny riaditeľ SLK Piešťany a Smrdáky. MUDr. Janka Zálešáková vyzdvihla viacero spoluprác kúpeľných zariadení s univerzitami aj z minulosti, napr. Trenčianskych Teplíc s LF UK v Bratislave, kúpeľov Štós s Technickou univerzitou v Košiciach a podobne. Podľa prof. MUDr. Štefana Siváka, prodekana pre vedu a výskum z Jesseniovej LF UK v Martine sa tiež rysuje spolupráca s Kúpeľmi Sliač. Dodala, že na tzv. primárnej prevencii sa však musí aktívne spolupodieľať aj pacient. Vzdelávanie pacientov je dôležité a v kúpeľných zariadenich je naň priestor i čas počas 21 až 28-dňových liečebných pobytov.

Ing. Mgr. Martin Beňuch, riaditeľ štátnych Kúpeľov Sliač, však rozprúdil koncentrovanejšiu debatu: „Kúpele si zaslúžia zlatý diplom, že v týchto podmienkach držíme pochodeň kvalitného zdravotníctva. Rozvoj kúpeľníctva treba aj z niečoho financovať a zatiaľ nie je dlhodobá vízia, čo chceme s kúpeľníctvom vlastne urobiť.“ Podotkol, že základná platba zdravotnej poisťovne je 60 eur, čo je platba za ubytovanie (dnes kúpeľní pacienti požadujú aspoň tri hviezdičky), celodennú stravu (ktorá by mala byť racionálna, veď pacienta liečime) a tri liečebné procedúry na každý deň pobytu. V „kardio kúpeľoch“, akými sú Kúpele Sliač, musí byť aj stála zdravotnícka pohotovosť, veď ide o pacientov so srdcovými problémami. „Dnes 60 eur zaplatíte iba za masáž vo wellness hoteli,“ skonštatoval.
„Samozrejme, existuje doplatok za zdravotnú starostlivosť, je to 1,70 eura, čo je ešte prepočítaných 50 Sk z minulosti. Tento doplatok treba zreálniť.“ Pacient sa na poskytovaní zdravotnej starostlivosti má spolupodieľať, aby si uvedomil, že zdravotná starostlivosť nie je zadarmo. Len tak si bude vážiť svoje zdravie a správať sa preventívne. „Moja kúpeľnícka misia je však taká, že kúpeľná liečba má byť široko dostupná, pre všetkých, čo ju potrebujú, nielen pre tých, čo na to majú. Koľké krajiny nemajú ani len vodu, a tá naša dokonca lieči! Práca v kúpeľníctve je práca v peknom prírodnom prostredí, s liečivými prírodnými zdrojmi, čo sú naozaj vzácne pomery. Ak to správne uchopíme, budeme môcť raz Slovensko vo svete prezentovať ako zdravú krajinu, kde prírodné liečivé zdroje využívame na prevenciu a liečbu vlastného obyvateľstva.“
Budúcnosťou kúpeľníctva by teda mohla byť medicína založená na dôkazoch, spolupráca s vedeckými inštitúciami, prepojenie vzdelávania a praxe. Peniaze zatiaľ chýbajú a podľa všetkého chýbať aj budú. Ale aspoň diskusia sa začala…