Výskum sa zameral na cytomegalovírus, ktorý patrí do skupiny herpes vírusov. Je pomerne rozšírený a za život sa s ním, často bez príznakov, stretne väčšina populácie.
Podľa štúdie publikovanej v časopise Alzheimer’s and Dementia sa vírus môže uchytiť v črevách a neskôr „cestovať“ do mozgu. Výskum dokázal prepojenie medzi vysokou koncentráciou vírusu v mozgových bunkách a určitými tau a amyloidovými proteínmi spojenými s Alzheimerovou chorobou.
Cytomegalovírus (CMV) je vírus patriaci do skupiny herpes vírusov. CMV môže byť nájdený skoro vo všetkých orgánoch ľudského tela a tiež v telesných tekutinách. Infekcia CMV nemusí mať vôbec žiadne príznaky, avšak na druhej strany môže spôsobovať veľmi vážne problémy u ľudí so zoslabeným imunitným systémom a je tiež častá príčina potratov alebo defektov u novorodencov. Odhaduje sa, že až 50–80 % dospelej populácie vo vyspelých krajinách sa ním nainfikuje počas svojho života. CMV zostáva často bez príznakov v tele po celý život po prvotnej nákaze.
Zdroj: OZ Spolu proti CMV

Cytomegalovírus je typ herpes vírusu, ktorý zostáva v tele neaktívny, aj po tom, čo sa človek uzdraví z pôvodnej infekcie. U zdravých ľudí tieto infekcie zvyčajne spôsobujú mierne príznaky ako horúčku a bolesť v krku, alebo žiadne príznaky vôbec.
„Keď ste infikovaní, ste infikovaní na celý život. Váš imunitný systém môže vírus kontrolovať, ale nikdy ho úplne neodstráni z vášho systému,“ povedal odborný asistent mikrobiológie a imunológie na Lekárskej fakulte Tulanskej univerzity Kevin Zwezdaryk podľa portálu Health.
Pretože telo nemôže úplne eliminovať CMV, je možné, že sa vírus reaktivuje, znovu infikuje črevá a potenciálne sa presunie do mozgu, dodal Zwezdaryk.

Táto štúdia prispieva k ďalším výskumom, ktoré naznačujú, že herpes vírusy môžu byť rizikovým faktorom pre rozvoj Alzheimerovej choroby možno aj desaťročia predtým, ako sa prejavia príznaky. Dôkazy o tom zatiaľ chýbajú. Vedci sa však nazdávajú, že už desiatky rokov predtým, ako pacient začne mať problémy s pamäťou, v jeho tele prebieha proces vedúci k tejto chorobe.
Vedci pracujú aj s verziou, že s Alzheimerovou chorobou môžu byť spojené aj iné vírusy či baktérie – napríklad aj vírusová encefalitída a chrípka s pneumóniou. Výskum je však extrémne náročný, keďže je ťažké zistiť, kedy boli pacienti infikovaní. Niektoré údaje vedia zistiť až po smrti človeka.