Základnými liečebnými metódami sú chemoterapia, rádioterapia, imunoterapia, ktorá zvyšuje schopnosť vlastného imunitného systému pacienta rozpoznávať a brániť sa proti nádorovým bunkám, a transplantácia kostnej drene.
Mnoho rokov bola liečba založená len na kombinácii ožarovania a chemoterapie. Začatím používania monoklonálnych protilátok sa začala aj nová etapa v liečbe lymfómov.
Pri niektorých diagnózach sú úspechy takmer stopercentné. V niektorých prípadoch lekári liečia systémom „watch and wait“ = pozerať a čakať, keď pacienta lekár pravidelne sleduje, jeho ochorenie si však nevyžaduje akútnu liečbu.
Cieľom liečby je dosiahnuť ústup ochorenia. Ak sa to podarí, hovorí sa o navodení remisie, ktorá môže byť kompletná (pacient nemá žiadne zistiteľné známky ochorenia) alebo čiastočná (dôjde k výraznému ústupu ochorenia, dá sa však stále preukázať). K úplnému uzdraveniu je potrebné dosiahnuť kompletnú remisiu.
Prognóza liečby napríklad pri Hodgkinovom lymfóme závisí aj od stavu postihnutia jednotlivých orgánov a rýchlosti začatia liečby. Ak sa nádor skoro lokalizuje a nasadí sa včasná liečba, šanca na vyliečenie pacienta môže byť úplná a šanca žiť bez návratu ochorenia je viac ako 90-percentná. Môže sa však objaviť skupina pacientov, ktorí od začiatku zle reagujú na liečbu a návrat ochorenia môže prísť už do jedného roka. V takomto prípade je šancou na vyliečenie transplantácia kostnej drene.
Liečba a prognóza jednotlivých non-Hodgkinových malígnych lymfómov (NHL) závisí od viacerých faktorov, z ktorých najvýznamnejšie sú histologický typ a štádium choroby. Vďaka pokroku v liečbe došlo v posledných rokoch k výraznému zlepšeniu jej výsledkov, niektoré diagnózy sú vyliečiteľné, pri iných došlo k významnému predĺženiu prežívania pacientov pri zachovaní dobrej kvality života.
Typy lymfómov
- Diagnostika lymfómu pomôže určiť aj presné štádium ochorenia. Samozrejme, ako pri každej chorobe aj pri lymfóme platí, že čím skôr sa ochorenie zistí, tým skôr sa môže začať liečba. Správna a včasná liečba pri niektorých typoch tohto nádorového ochorenia dáva nádej aj na úplné vyliečenie.
- Dnes už poznáme niekoľko desiatok druhov lymfómov. Niektoré z nich sa vyskytujú len veľmi zriedkavo. Rozdeľujú sa na dve základné podskupiny: Hodgkinove lymfómy (HL) a non-Hodgkinove lymfómy (NHL), pričom oba základné typy sa delia na ďalšie podskupiny.
Hodgkinov lymfóm (HL)
- meno získal podľa Thomasa Hodgkina, ktorý ho opísal roku 1832. Tento lymfóm predstavuje približne percento všetkých nádorových ochorení, je však veľmi dobre rozoznateľný od ostatných typov lymfómov. Vo všetkých typoch Hodgkinovho lymfómu sú za rakovinovými nádorovými bunkami abnormálne sa množiace B-lymfocyty
- postihuje najmä pacientov medzi 15. až 30. rokom života a starších ľudí vo veku okolo 60 rokov. Objavuje sa najmä v oblasti krku a hrudníka, ale môže byť aj v iných lokalitách
- väčšina pacientov dobre reaguje na liečbu, vo všeobecnosti sa hovorí, že až 80 % pacientov má nádej na úplné vyliečenie
Štatistiky: každý rok je diagnostikovaný u vyše 62-tisíc ľudí na celom svete, pričom 38-tisíc tvoria muži a 24-tisíc ženy. 75 až 95 percent ľudí, ktorým bolo diagnostikované skoré štádium tohto ochorenia, sa vylieči. Hodgkinova choroba sa zo všetkých lymfómov lieči najľahšie
non-Hodgkinov lymfóm (NHL)
- najrozšírenejší druh rakoviny lymfatického systému. Od 70. rokov minulého storočia sa jeho výskyt zvýšil takmer o 80 %. Nejde len o jedno ochorenie, delí sa približne na 25 príbuzných podtypov, určujú sa podľa druhu lymfocytov, ktorými sú tvorené. Podľa toho rozlišujeme T-bunkové lymfómy a B-bunkové lymfómy. Aj keď rôzne typy majú niektoré spoločné znaky, líšia sa mikroskopickým vzhľadom a rýchlosťou rastu
- v minulosti boli problémy s presnou diagnostikou jednotlivých typov, dnes lekári dokážu pri väčšine lymfómov presne určiť ich druh a nastaviť tak správnu liečbu. V závislosti od presnej diagnózy vedia pacienta úplne vyliečiť alebo pacienti žijú mnoho rokov buď s minimálnymi, alebo aj žiadnymi problémami
Štatistiky: non-Hodgkinov lymfóm je najčastejšou rakovinou lymfatického systému. Každý rok je na celom svete diagnostikovaný približne 286-tisíc ľuďom, pričom 58 % tvoria muži a 42 % ženy. Najviac sa vyskytuje vo veku 45 až 60 rokov.
Niekoľko rád, ako pokračovať v živote po liečbe
- Prijmite zodpovednosť za svoj život a zdravie a hľadajte cesty, ako oboje zlepšovať.
- Počúvajte svoje potreby a potreby svojho tela. Žite ako ostatní ľudia, ale rešpektujte vlastné možnosti.
- Starajte sa o svoje telo, ktoré dostalo v priebehu liečby ,,zabrať". Doprajte si aktivity, ktoré vám pomôžu upevniť zdravie, zaraďte do svojho režimu pravidelný a primeraný pohyb.
- Jedzte pestro. Podľa výskumov ovplyvňuje strava naše zdravie až zo šesťdesiatich percent.