Vedci svoje zistenia zverejnili v časopise Nature Reviews Neurology. Pozornosť venovali vzťahu medzi zmenou klímy a neurologickým zdravím. Zamerali sa na to, ako stúpajúce teploty a zmeny klímy ovplyvňujú funkciu mozgu počas spánku a prí prípadoch mŕtvice či epilepsie. Podrobnosti zverejnil časopis News Medical.
„Dôkazy naznačujú, že antropogénna zmena klímy sa urýchľuje a ovplyvňuje ľudské zdravie na celom svete,“ uvádzajú vedci. Podľa ich slov neurologické ochorenia významne prispievajú k globálnej záťaži ochorení a možné priame a nepriame dôsledky zmeny klímy pre ľudí trpiacich týmito ochoreniami sú dôvodom na znepokojenie. „Nezvyčajné teplotné extrémy môžu narušiť odolnosť mozgu, čím zhoršujú alebo zvyšujú náchylnosť k neurologickým ochoreniam,“ podčiarkli.

Štúdia ukázala, že stúpajúce teploty, najmä v noci, narušujú cykly spánku, čo zhoršuje stavy, ako je epilepsia a neurodegeneratívne ochorenia. Zhoršená kvalita spánku bola spojená so zvýšenou náchylnosťou k kognitívnemu poklesu a metabolickému stresu, čo ďalej zhoršuje existujúce neurologické poruchy. Okrem toho boli extrémne teploty – horúce aj studené – spojené so zvýšenými rizikami mŕtvice.

Znečistenie ovzdušia, zosilnené zmenou klímy, bolo ďalším kľúčovým faktorom, ktorý sa spájal so zvýšenými výskytmi neurologických porúch prostredníctvom zápalových dráh a cievneho stresu. Zistenia ďalej odhalili, že environmentálne a sociálne stresory zhoršujú už existujúce neurologické stavy.
Ľudia s epilepsiou čelili tiež výrazným výzvam počas vĺn horúčav, pričom zvýšená frekvencia záchvatov bola dôsledkom narušenej termoregulácie a teplotne citlivých iónových kanálov. Rola stresu a úzkosti spôsobenej obavami o klimatické zmeny bola tiež zaznamenaná ako faktor zhoršujúci neurologické výsledky.