Rýchlejšiu a presnejšiu diagnostiku kožných infekcií, ktoré spôsobujú plesne – ako mykózy nôh, nechtov alebo vlasovej pokožky – sľubujú českí vedci. Vďaka výskumu odborníkov z Mikrobiologického ústavu Akademie vied (AV) ČR sa otvára cesta k inovatívnejšej metóde, nový prístup využíva analýzu prchavých organických látok produkovaných patogénmi.
Prchavé látky sa totiž v malom množstve uvoľňujú do ovzdušia aj počas infekcie na hostiteľovi, čo prispieva k charakteristickému zápachu „zaparovaných nôh“. Výskum publikoval prestížny časopis Mycopathologia.
Dermatofyty sú huby spôsobujúce kožné infekcie, ktoré môžu byť zdravotne i esteticky nepríjemné a ich diagnostika býva často zdĺhavá a komplikovaná.

Nová štúdia vypracovaná tímom z laboratória Genetiky a metabolizmu húb v Mikrobiologickom ústave AV ČR sa zamerala na analýzu spektra prchavých organických látok, teda chemických látok uvoľňovaných do vzduchu, ktoré rôzne druhy dermatofytov produkujú.
„Zistili sme, že rôzne druhy dermatofytov produkujú unikátne spektrá volatilov. Toto poznanie by mohlo umožniť diagnostiku priamo na tele pacienta bez nutnosti zdĺhavej kultivácie. Látky by mohol detekovať napríklad takzvaný „elektronický nos“, zariadenie známe z letiskových kontrol, ktoré dokáže zachytiť aj stopy chemických látok,“ hovorí vedúci laboratória Miroslav Kolařík.
„Každý druh dermatofytov má svoj špecifický pachový profil. Vďaka tomu môžeme nielen rozlíšiť jednotlivé druhy, ale dokonca aj kmene rezistentné voči bežne používaným antimykotikám,“ popisuje prvá autorka článku Lenka Machová.

Objav by podľa nej mohol výrazne prispieť k boji proti rastúcej rezistencii na lieky tým, že umožní lekárom cielene nasadiť správnu liečbu už na začiatku infekcie. Tradičné metódy, ako sú mikroskopické vyšetrenie alebo kultivácia vzorky, sa používajú len v ojedinelých prípadoch a môžu trvať aj niekoľko dní až týždeň. V praxi sa tak dermatológovia často spoliehajú na symptómy pacienta a volia liečbu metódou pokusu a omylu. Nejde o ich nedostatočnú odbornosť, ale skôr o absenciu rýchlych a spoľahlivých diagnostických nástrojov.
„Napríklad kortikoidy, ktoré sa bežne používajú na liečbu zápalových kožných ochorení, môžu pri hubových infekciách problém ešte zhoršiť. Bez rýchleho potvrdenia diagnózy je však ťažké zvoliť cielene liečbu,“ vysvetľuje Miroslav Kolařík.
Vedúca výskumnej skupiny Adéla Wennrich zdôrazňuje, že „táto metóda má obrovský potenciál, ale je potrebné ju ďalej technologicky rozvinúť. Naším cieľom je vytvoriť prístroj, ktorý bude použiteľný v klinickej praxi, čo by zásadne urýchlilo diagnostiku a zlepšilo liečebné postupy“.
Štúdia otvára možnosti ďalšiemu výskumu a vývoju prístrojov schopných využiť prchavé látky pre diagnostiku priamo u pacienta. Podobné prístupy by mohli byť aplikované aj na ďalšie mikroorganizmy, čo zvyšuje význam tejto inovácie nielen v medicíne, ale aj v ďalších oblastiach biotechnológie, uzatvára AV ČR.