Zatvorené školy, lockdown, zákaz stretávania sa. Školáci boli po pandémii koronavírusu pod drobnohľadom výskumníkov, ktorí sa zameriavali na vplyv týchto udalostí na ich psychické zdravie. Deti v predškolskom veku až takú pozornosť nemali. Výskumný tím z University of California – Merced sa zameral práve na to, ako pandémia ovplyvnila sociálnu kogníciu detí mladších ako 6 rokov, ktorých škôlky boli zatovrené a ony zostali doma.
Vedci zistili, že deti vo veku 3,5 až 5,5 roka, testované pred a po lockdownoch, vykázali výrazný rozdiel v kľúčovej kognitívnej zručnosti, najmä u detí z domácností s nízkymi finančnými prostriedkami a rodičmi s nižším vzdelaním.
„Bolo pozoruhodné vidieť pokles výkonnosti detí,“ povedala profesorka vývojovej psychológie Rose Scott, hlavná autorka štúdie zverejnenej v časopise Scientific Reports. „Na jednej z úloh v mojej laboratóriu deti testované pred pandémiou zvládli úlohu už vo veku 2 a pol roka. Hneď po lockdownoch sme videli 5-ročné deti, ktoré ju nezvládli.“

Tím testoval deti na zručnosť sociálnej kognície, ktorá sa nazýva pochopenie falošného presvedčenia — schopnosť uvedomiť si, že iní ľudia sa môžu mýliť. Ako kľúčový krok pri odlišovaní mysle od reality môže pochopenie falošného presvedčenia zohrávať dôležitú úlohu v rozvoji sociálnej spolupráce, komunikácie a učenia.
Prvá skupina testovaných pozostávala z 94 detí. Každé dieťa absolvovalo tri úlohy na tému falošného presvedčenia. V jednej z úloh dieťa pozorovalo, ako bábika menom Piggy vloží hračku do jedného z dvoch kontajnerov a opustí scénu. Objavila sa druhá bábika a presunula hračku do druhého kontajnera. Piggy sa vrátila. Dieťa malo povedať, kde bude Piggy hľadať hračku. Ak boli zručnosti dieťaťa v oblasti falošného presvedčenia vyvinuté, odpovedalo by, že Piggy by si vybrala prvý kontajner, hoci dieťa vedelo, že hračka tam nie je.
Schopnosti falošného presvedčenia prechádzajú významnými vývojovými zmenami počas prvých piatich rokov života dieťaťa, povedala Scott. Detská kognitívna zaostalosť môže viesť k tomu, že dieťa sa stane žiakom, ktorý sa ťažšie zbližuje s rovesníkmi alebo má problémy s akademickými úlohami, uviedla Scott. „Myslite na to, čo dieťa potrebuje na to, aby mohlo komunikovať s ostatnými v triede. Chce mať priateľov, ale musí brať do úvahy aj iné perspektívy, aby malo efektívne sociálne interakcie,“ povedala. „Napríklad: ‚Vieme, že chceš teraz hrať toto, ale ja naozaj chcem hrať toto.‘ Je to schopnosť držať tieto dva pohľady v mysli a stále interagovať.“

V úlohe s bábikou uspelo pred lockdownom 80 percent 5-ročných detí. V skupine po lockdownoch sa miera úspechu znížila na 63 percent. U 5-ročných detí z domácností s nižším sociálno-ekonomickým statusom uspelo len 51 percent.
Testovanie prvej skupiny sa vykonávalo od augusta 2019 do marca 2020, keď pandémia naplno zasiahla. Druhá, štatisticky podobná skupina bola testovaná od septembra 2021.
Deti v skupine po pandémii a z domácností s nižším sociálno-ekonomickým statusom vykázali výrazný pokles kognitívnych schopností v porovnaní so skupinou pred pandémiou. Deti z domácností s vyšším sociálno-ekonomickým statusom však vykázali len malý kognitívny efekt z lockdownov.

Prečo bol rozdiel výraznejší u chudobnejších detí, nie je zo štúdie jasné. Podľa Scott mohol lockdown vystaviť ich rodičov väčšiemu ekonomickému a psychickému tlaku, čo viedlo k menšej komunikácii s deťmi. To mohlo viesť k tomu, že deti trávili viac pasívneho času pri elektronických zariadeniach, čo je aktivita spojená s nízkym pochopením falošného presvedčenia, dodala.
Testy vykonané v roku 2023 na niektorých členoch skupiny po pandémii priniesli znepokojujúci záver, nízke skóre v pochopení falošného presvedčenia pretrvávalo.