Nová štúdia vedcov z Univerzity v Novom Mexiku v USA ukázala, že mikroplasty sa dokážu zavŕtať do našich mozgov, následky pre zdravie sú však zatiaľ neznáme. Výskumníci mali už dlhšie podozrenie, že drobné kúsky plastov – mikroplasty a nanoplasty – sú schopné prekročiť hematoencefalickú bariéru, ktorá funguje ako filter medzi centrálnym nervovým systémom a zvyškom tela, chráni mozog pred toxickými látkami a poskytuje mu živiny. Podľa tejto novej štúdie, publikovanej v časopise Nature Medicine, to naozaj odkážu.
„Rastúce globálne koncentrácie environmentálnych mikroplastov a nanoplastov vyvolávajú obavy o ľudskú expozíciu a zdravotné následky,“ hovoria autori štúdie.
Výskumníci analyzovali posmrtne vzorky z 52 ľudských mozgov. Z nich 28 sa podrobili pitve v roku 2016 a 24 v roku 2024. Mikroplasty sa našli vo všetkých vzorkách. V tých z roku 2024 však bola koncentrácia vyššia o 50 percent. Vyššie hladiny mikroplastov našli tiež v pečeni a obličkách. Mikroplasty boli už predtým identifikované v ľudskej krvi, pľúcach, placentách a materskom mlieku.

Ako presne mikroplasty ovplyvňujú naše zdravie, zatiaľ vedci nevedia. Niektoré štúdie naznačujú, že by mohlo existovať spojenie medzi mikroplastami a niektorými chorobami ako niektoré typy rakoviny, infarkt, respiračné problémy a zápalové ochorenia čriev. Aktuálna štúdia nevylučuje ani prepojenie s demenciou – v rámci vzorky bolo skúmaných 12 mozgov s demenciou a práve v nich bola zistená vyššia koncentrácia mikroplastov ako v mozgoch bez diagnózy.
„Tieto výsledky zdôrazňujú kritickú potrebu lepšie pochopiť spôsoby expozície, vstrebávania a mechanizmy vyčistenia a potenciálne zdravotné dôsledky plastov v ľudských tkanivách, najmä v mozgu,“ podčiarkli autori štúdie.
Väčšina plastových častíc nájdených v mozgových vzorkách bola z polyetylénu, ktorý sa široko používa na obaly potravín a nápojov, ako aj na fľaše šampónov a recyklačné kontajnery.