Posadnuto upratujete? Chyba, varujú odborníci. Táto činnosť je preceňovaná a mnohí ju robia úplne nesprávne

Určite si ešte pamätáte, ako sme počas pandémie Covid-19 bránili každý centimeter domácnosti pred koronavírusom pomocou dezinfekcie. Svetová zdravotnícka organizácia vydala vyhlásenie, že vírus sa môže šíriť aj na povrchoch, a až neskorším výskumom odborníci dospeli k záveru, že v skutočnosti povrchy predstavujú veľmi nízke riziko prenosu ochorenia. To si však už mnohí z nás osvojili (často zbytočné) návyky pri upratovaní, ktoré nám zostali dodnes. Miesto toho, aby sme sa zamerali na dôležité predmety a miesta, často drhneme podlahy a povrchy nábytku. A to podstatné uniká našej pozornosti.

Pokrok v jednej oblasti má často vplyv na iné oblasti. To je aj prípad hygieny v domácnosť. Moderné textílie, ale aj zmena environmentálneho povedomia viedli k tomu, že bielizeň sa dnes perie pri oveľa nižších teplotách ako v minulosti. V záujme úspory energie a vody používajú moderné práčky len zlomok vody v porovnaní so staršími spotrebičmi a nie vždy dosahujú uvedenú teplotu prania. Teplota a objem vody však majú významný vplyv na odstraňovanie mikroorganizmov z bielizne.

Prikrývky, vankúše a priliehavé prestieradlá vetráme a natriasame menej často, takže v nich roztoče nájdu viac potravy. Mnohé moderné kuchynské spotrebiče, ako sú krájače alebo otvárače konzerv, nie je vždy jednoduché dôkladne vyčistiť. Kvôli triedeniu odpadu máme niekoľko smetných košov, ktoré nevyprázdňujeme tak často. Kúpeľne nemajú okná a ťažko sa vetrajú. To môže viesť k zvýšenému rastu plesní v dôsledku zvýšenej vlhkosti. Okná a dvere máme dokonale utesnené, čím sa znižuje výmena vzduchu.

Čítajte viac Tieto každodenné návyky nenápadne ničia naše zdravie. Odborníci majú jednoduché riešenie

A sú tu aj ďalšie otázky. Kde je hranica prehnanej čistotnosti a mohlo by nám trochu špiny prospieť? Medzinárodná štúdia z roku 2014 ukázala, že u veľkých rodín a mladších detí je menšia pravdepodobnosť sennej nádchy alebo ekzému. „Súrodenecký efekt“, ktorý vo svojej knihe Alergie spomína aj britská odborníčka Sophie Farooqueová, súvisí s väčším vystavením sa mikroorganizmom. V roku 2020 sa v juhoafrickej štúdii detí hodnotili rizikové faktory alergie v mestskom a vo vidieckom prostredí. Zistilo sa, že ak dojčatá alebo ich matky počas tehotenstva prišli do kontaktu s hospodárskymi zvieratami, chránilo to deti pred alergiami.

Oproti tomu mestské deti a deti narodené cisárskym rezom mali zvýšené riziko potravinovej alergie. Z oboch štúdií vyplýva, že potrebujeme kontakt s mikroorganizmami (najmä v ranom detstve), aby sme náš imunitný systém dokázali naprogramovať. Presne toto slovo použila britská expertka Sally Bloomfieldová pre BBC: „Aby imunitný systém nereagoval na veci, ako je peľ a potravinové alergény, ktoré sú úplne neškodné.“ Na druhej strane neexistujú dôkazy o tom, že čistota súvisí s rozvojom alergií. V domácom prostredí sa navyše môžu ľahko prenášať infekčné ochorenia. Ktorým miestam doma by sme mali venovať zvýšenú pozornosť a nad ktorými môžeme prižmúriť oči?

Čistotu si automaticky spájame so zdravím. Máme to v sebe hlboko zakorenené, podvedome cítime odpor a vyhýbame sa veciam, ktoré sú odporné alebo zapáchajú. Podľa Bloomfieldovej však existuje rozdiel medzi bežným upratovaním a udržiavaním domácnosti hygienicky čistej. Pri bežnom upratovaní sa zameriavame na odstraňovanie viditeľných nečistôt, zatiaľ čo pri hygienickom čistení sa zbavujeme aj baktérií a ďalších patogénov. Takéto opatrenia nie sú potrebné každú sobotu, keď vysávame. Navyše podľa britskej Kráľovskej spoločnosti pre verejné zdravie nie sú hlavnými zdrojmi patogénov zvyčajne miesta, ktoré považujeme za „špinavé“, ale kontaminované potraviny, domáce zvieratá a infikovaní ľudia. K činnostiam, pri ktorých by sme si doma mali dávať záležať na dodržiavaní hygieny, patrí najmä manipulácia so surovými potravinami, používanie toalety, dotýkanie sa domácich zvierat, smrkanie alebo vyhadzovanie odpadkov.

Okolo nás (ale i v nás) existuje tajný svet mikroorganizmov, väčšina z nich je pre nás celkom neškodná (dokonca aj prospešná). Len veľmi málo z nich je zaradených do kategórie „patogénov“, to znamená, že môžu spôsobovať ochorenia. Mikroorganizmy môžeme rozdeliť na tri veľké skupiny: baktérie, huby a vírusy. Za priaznivých podmienok sa baktérie a huby môžu veľmi rýchlo množiť. V prvom rade je na to dôležitá správna teplota, ktorá sa pre väčšinu baktérií pohybuje medzi 20 až 40 °C. Plesne a niektoré baktérie však prežívajú a množia sa aj v chladničke.

Čítajte viac Mikroplasty sa zavŕtajú do našich mozgov, zistili vedci. Následky zatiaľ nepoznajú, no prstom ukazujú na tieto choroby

Najdôležitejším faktorom pre rýchle rozmnožovanie je zvyčajne dostatočná vlhkosť. Hoci sú potrebné aj živiny, mikroorganizmus len tak ľahko nevyhladujeme, dokážu ich nájsť všade: v prachu, v čiastočkách nečistôt alebo na potravinách. Niekoľko mikróbov sa rýchlo zmení na mnoho a imunitný systém už nemusí byť schopný vyrovnať sa s takým veľkým počtom. Vtedy môžu predstavovať zdravotné riziko. Na rozdiel od baktérií a húb potrebujú vírusy na svoje rozmnožovanie hostiteľa, napríklad človeka alebo zviera. Ale aj niekoľko vírusov nám môže spôsobiť ochorenie, ak sa prenášajú z jednej osoby na druhú napríklad prostredníctvom kvapôčok. Navyše patogénne mikroorganizmy sú schopné rozmnožiť sa na jednom mieste, a potom sa šíriť v celej domácnosti. Pri „krížovej kontaminácii“ sa prenášajú z jedného povrchu na druhý priamym kontaktom.

Čítajte viac Máte nepokojné noci a problémy so spánkom? Toto môže byť dôvod, vôbec nemusí ísť o zdravotný problém

Z ruky do úst

Mnohé choroby sa šíria rukami. Napríklad pri príprave surového jedla sa na ruky dostanú baktérie, ktoré sa môžu preniesť na iné povrchy alebo sliznice. K prenosu z človeka na človeka tiež najčastejšie dochádza prostredníctvom rúk, a to buď priamo, alebo šírením zárodkov na tzv. kontaktných povrchoch, ako sú napríklad kľučky dverí. Dôkladné umývanie rúk mydlom je preto najdôležitejším hygienickým opatrením v domácnosti.

Ruky preč od chrípkových vírusov!

Kvapôčkové infekcie, ako je chrípka, sa často šíria aj rukami, napríklad keď si po podaní ruky infikovanej osobe pretriete oči. Preto nekašlite ani nekýchajte priamo do dlaní. Použite jednorazovú vreckovku alebo v prípade núdze kýchnite do ohybu ruky. Ak sa kýchaniu alebo kašľaniu do ruky nemôžete vyhnúť, dôkladne si potom umyte ruky.