Najnovšie vedecké výskumy odhalili znepokojujúcu skutočnosť – mikroplasty prenikli do takmer každého orgánu ľudského tela. Tieto mikroskopické plastové častice sa dostávajú do nášho organizmu prostredníctvom kontaminovaného jedla, pitnej vody a znečisteného vzduchu. Vedci upozorňujú, že ich prítomnosť v tele môže spôsobovať vážne zdravotné problémy vrátane porúch endokrinného systému a srdcových ochorení.
Výskumníci objavili mikroplasty všade – od arktického permafrostu až po vnútornosti morských živočíchov. V ľudskom tele ich našli v krvi, placente a alarmujúce množstvá aj v mozgu. Tím z Univerzity v Novom Mexiku zaznamenal 50-percentný nárast plastových častíc v ľudskom mozgu za posledných osem rokov. Ešte znepokojujúcejšie je zistenie, že ľudia s demenciou mali v mozgu až desaťnásobne vyššie množstvo týchto častíc.
Hoci sa mikroplastom nemôžeme úplne vyhnúť, existujú účinné spôsoby na zníženie ich množstva v našom každodennom živote. Odborníci odporúčajú začať jednoduchými zmenami, ako je výmena plastovej zubnej kefky za bambusovú a používanie opakovane naplniteľných fliaš na vodu namiesto jednorazových plastových.
Ako sa mikroplasty dostávajú do nášho tela
Základný rozdiel medzi plastom a prírodnými materiálmi spočíva v tom, že plast sa nikdy úplne nerozloží na organické zložky. Namiesto toho sa fragmentuje na miliardy mikroskopických častíc, ktoré následne kontaminujú vzduch, vodu a pôdu. „Mikroplasty sú všadeprítomné; sú všade,“ potvrdzuje Thais Mauad, MD, PhD, docentka patológie na Lekárskej fakulte Univerzity v São Paulo, ktorá sa špecializuje na výskum mikroplastov v mozgu.
Hlavné cesty vstupu mikroplastov do tela predstavujú:
- Kontaminované potraviny a morské plody
- Pitná voda (najmä balená)
- Vdychovanie mikroskopických častíc zo vzduchu
- Používanie plastového riadu a nádob na jedlo
- Syntetické oblečenie uvoľňujúce vlákna
Marcus Garcia z Univerzity v Novom Mexiku dodáva znepokojujúce zistenie: „Nachádzame ich prakticky v každom tkanive, ktoré sme doteraz skúmali.“ Hoci vedci vylúčili prenikanie mikroplastov cez pokožku, organizácia PlastChem identifikovala v plastoch až 16 000 rôznych chemikálií, z ktorých 4 200 preukázateľne škodí zdraviu alebo životnému prostrediu.
Praktické riešenia pre každodenný život
Pri príprave jedla by sme mali zásadne minimalizovať kontakt s plastovými materiálmi. Európska štúdia z roku 2024 preukázala, že staré nepriľnavé panvice a plastové kuchynské náčinie predstavujú významný zdroj mikroplastov v našej strave. Výskumníci zistili, že opotrebované povrchy uvoľňujú častice priamo do pripravovaného jedla, pričom riziko sa zvyšuje pri vysokých teplotách.
Katrina Korfmacher, PhD, z Centra pre mikroplasty a ľudské zdravie pri Univerzite v Rochestri zdôrazňuje: „Najdôležitejšie je nepoužívať plastové nádoby na jedlo, hlavne pri ohrievaní, pretože vtedy sa mikroplasty najviac uvoľňujú.“ Odporúča nahradiť plastové nádoby sklenenými alebo kovovými alternatívami a pri nákupoch sa vyhýbať zbytočne baleným potravinám.
Indický výskum z roku 2024 priniesol alarmujúce zistenia o uvoľňovaní mikroplastov z predmetov dennej potreby. Zistili, že bežná plastová zubná kefka uvoľní 30 až 120 častíc pri každom použití. Najnebezpečnejšie sú pritom častice menšie ako 0,1 milimetra, ktoré dokážu prenikať hlboko do tkanív.
Systémové zmeny pre lepšiu budúcnosť
Posledné štvrťstoročie prinieslo dramatický nárast produkcie plastov – vznikla počas neho polovica všetkých plastov, ktoré kedy ľudstvo vyrobilo. Európska environmentálna agentúra predpokladá ešte dramatickejší vývoj – zdvojnásobenie tohto množstva v nasledujúcich 25 rokoch. Tento trend vyvoláva oprávnené obavy vedcov aj environmentalistov.
Garcia, Mauad a Korfmacher sa jednoznačne zhodujú na potrebe systémových zmien. „Ak sa budeme sústrediť len na vyhýbanie sa konkrétnym veciam ako čiernym plastovým stierkom, väčší problém nevyriešime,“ upozorňuje Korfmacher. Zdôrazňujú potrebu aktívnej podpory legislatívy na obmedzenie výroby plastov a zavedenie efektívnych recyklačných programov.
„Musíme prestať vyrábať plasty – sú dôležité v zdravotníctve a lietadlách, ale nepodstatné plasty, ktoré tvoria 40% odpadu v moriach, nie sú potrebné,“ uzatvára Mauad. Riešenie problému mikroplastov si vyžaduje komplexný prístup a zapojenie celej spoločnosti, od jednotlivcov až po výrobcov a zákonodarcov.