Ako rozoznať, kedy ide o zlozvyk a kedy už o závislosť?
„Závislácke“ vzorce správania menia hodnoty vo vzťahoch, materiálnych potrebách, pracovných návykoch a výrazne ovplyvňujú duševné zdravie. Kľúčovým znakom sú abstinenčné príznaky – človek napriek racionálnemu rozhodnutiu opakuje vzorce správania, ktorými si ubližuje. Je to nutkavé správanie. Pri zlozvyku je otázkou, do akej miery ovplyvňuje naše správanie a akú máme k nemu motiváciu. Pri závislom správaní to už nie je otázka vôle, ale choroby. Zlozvyku sa môžeme zbaviť zmenou vzorcov správania aj sami, bez pomoci, so závislosťou si sami len tak ľahko neporadíme.
O čo nás môže závislosť pripraviť?
V úvodných fázach si človek drogou vylepšuje prežívanie, ale v jednom momente stratí chuť do života, to, čo nazývame „drive“, už sa nedostavuje dobrý pocit pri bežných aktivitách, ktoré predtým rád robil. Začne sa sústreďovať len na svoju drogu. Závislosť je smrteľná choroba. Ak sa nelieči, napokon vedie k strate záujmu o život samotný. Je to jeden z najbolestivejších faktorov, ktorý sa dá z okolitého sveta odpozorovať. Vtedy je veľmi dôležitá spolupráca rodiny a odborníka, lebo závislý spolupracovať odmieta.
Čítajte viac Desivé spomienky na boj s alkoholom. Otroctvo v žilách
Aké nové formy závislostí sa objavujú v súčasnosti?
Musíme rozlišovať medzi závislosťou a rizikovým správaním. O závislosti hovoríme vtedy, ak ide o duševnú chorobu. Jednou z najnovších je závislosť od počítačových hier. Čo sa týka rizikového správania, v súčasnosti ľudia často unikajú do on-line sveta a na sociálne siete. Stávajú sa závislými od lajkov, zdieľania, potrebujú mať dosah na ľudí a reálny život im uniká pomedzi prsty. Niekedy sa treba zamyslieť: Koľko času trávim na telefóne? Nesiaham po ňom len zo zvyku alebo z nudy?
Čoraz viac aplikácií využíva herné prvky – od fitness trackerov až po meditačné aplikácie. Môžu tieto nástroje, ktoré majú pomáhať, napokon vyvolávať závislé správanie?
V princípe všetko, čo nás stimuluje, môže za istých okolností ovládnuť naše emócie a je schopné zaútočiť aj na naše priority. A ak sa rizikové správanie stane dominantnejším, napríklad voči bežnému životu, pri napĺňaní potrieb, môže sa rozvinúť aj smerom k závislosti.
Prečo sa hovorí o dopamínovej závislosti?
Dopamínový efekt je odmeňovací mechanizmus. V normálnom živote to funguje tak, že dostávame odmenu za to, že sme aktívni a robíme to, na čo máme predispozície a čo sedí našej osobnosti. Problém nastáva, keď stimulujeme svoj mozog v on-line priestore. Máme tendenciu stupňovať správanie, aby sme znásobili publikum a interakciu. Napríklad taká zaujímavosť – až 80 percent celej komunikácie na sociálnych sieťach zahŕňa chválenie sa a rozprávanie o sebe, v realite o sebe hovoríme len zhruba z 20 percent. To môže byť pre niektorých ľudí veľmi lákavé.
Závislosť ohrozuje len ľudí s problémami? Je za každou závislosťou trauma?
Človek nesiaha po psychoaktívnych látkach alebo správaní s tým – tak, a teraz bude závislý! Väčšinou začína s presvedčením, že má všetko pod kontrolou. Keď sa mu to vymkne z rúk, začne byť neslobodný. Rozhodnutie siahnuť po droge môže byť podmienené marketingovým smogom, ale i vlastnou nespokojnosťou. Často ide o osobnosť, ktorá je citlivejšia, inteligentnejšia a je v prostredí, v ktorom nedokáže naplniť svoj potenciál.
Je nebezpečnejšia závislosť v mladšom alebo strednom veku?
Osobnosť človeka sa vyvíja postupne do 24. roku. Ak začne komunikovať s drogou v období dospievania, celá osobnosť sa môže zmeniť. V období detstva a dospievania je náročnejšie naštartovať zmeny, pretože existuje len predrogová rola. Vo vyzretom veku je to špecifickejšie – človek sa má kam vrátiť, k pôvodnej osobnosti, len musí zmeniť isté vzorce správania a naplniť svoje potreby do takej miery, aby mal pocit satisfakcie zo svojho výkonu, a nie z drogy.
Čítajte viac Počet mladých ľudí, ktorí trpia mŕtvicami, narastá. Vedci zrejme prišli na príčinu
Existuje prevencia pred závislosťou ako pred rakovinou?
Každý z nás je potenciálne závislý. Dôležité je vytvoriť si ochranné vzorce správania. Droga osloví človeka zvyčajne vtedy, keď nie je spokojný s realitou, niečo mu v živote chýba alebo žije uponáhľaný život a očakáva rýchle zmeny v prežívaní. Ak si nevie v živote vytvoriť pocit satisfakcie, môže začať hľadať niečo, čo by mu mohlo pomôcť pocit spokojnosti rýchlo nahradiť.
Podľa WHO alkohol nemá žiadne pozitívne účinky. Je v našich zemepisných šírkach možná abstinencia?
Rozumový argument siahnuť po alkohole síce odpadá, problém je, že psychoaktívna látka nás ovplyvňuje cez prežívanie a emócie. Náš svet sa točí okolo emócií – o tom je život. Máme tendenciu vracať sa k zážitkom, ktoré máme uložené ako pozitívne. Kto sa však rozhodne abstinovať, ovplyvňuje svoj okruh ľudí, pretože im dáva šancu odžiť si, že nepotrebujú pre vlastné prežívanie alkohol.
Niektoré krajiny začali preferovať elektronické cigarety – funguje to?
Z našich skúseností vieme, že buď človek fajčí, alebo nefajčí. Všetko medzi tým je nesloboda. EÚ má ambiciózny cieľ – generácia, ktorá v roku 2030 dovŕši dospelosť, by nemala vôbec fajčiť. V súčasnosti máme v EÚ okolo 25 % fajčiarov a tendencia je toto číslo znížiť o štvrtinu. Preto sa plánuje rozširovanie zákazov fajčenia na ďalších miestach – na plážach, v parkoch a na verejných priestranstvách.