Pohárik vína k večeri, pivo s kamarátmi či štamperlík na oslave – alkohol patrí k bežnej súčasti nášho spoločenského života. Čo však málokto tuší, je jeho potenciálna úloha ako „vstupnej brány“ k experimentovaniu s oveľa nebezpečnejšími látkami, informuje portál Fox News. Odborníci na závislosti bijú na poplach: bežné popíjanie môže niektorých ľudí priviesť na rizikovú cestu.
Štatistiky zo Slovenska hovoria jasnou rečou. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) bolo na Slovensku v roku 2023 na Slovensku vyšetrených 29 646 osôb na poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu. Tieto čísla však zachytávajú len špičku ľadovca – mnohí ľudia nikdy nevyhľadajú odbornú pomoc.
Alarmujúci je aj fakt, že prvý kontakt s alkoholom zažívajú Slováci často už v mladom veku. Práve skoré začiatky s pitím výrazne zvyšujú riziko, že človek neskôr siahne aj po iných návykových látkach. Nevinné experimentovanie tak môže postupne prerásť do vážneho problému, ktorý zasiahne všetky oblasti života.
Prečo práve alkohol otvára dvere k tvrdším drogám?
Odborníci vysvetľujú, že alkohol predstavuje mimoriadne nebezpečnú „vstupnú drogu“ práve preto, že ho spoločnosť tak široko akceptuje. Na rozdiel od iných návykových látok sa s ním stretávame prakticky všade – v televíznych reklamách, na rodinných oslavách či firemných večierkoch. Táto normalizácia pitia znižuje našu ostražitosť voči jeho rizikám.
„Akákoľvek látka, ktorá narúša úsudok, je potenciálne vstupnou drogou, podľa môjho názoru – avšak alkohol je v tomto kráľom,“ vysvetľuje Dr. Kenneth Spielvogel, odborník na liečbu závislostí. „Udržiava si pevnú kontrolu nad veľkou časťou dospelej populácie.“
Jeho slová potvrdzujú aj skúsenosti z klinickej praxe, kde často vidí, ako sa ľudia po nadmernom pití obracajú k iným látkam: „Osobne som videl ničivé účinky tohto – obete s opicou sa obracajú na metamfetamín, kokaín a iné drogy pre ‚povzbudenie‘, ktoré podľa nich potrebujú.“
Problém spočíva aj v tom, že alkohol výrazne ovplyvňuje naše rozhodovanie a znižuje zábrany. Po pár pohárikoch sme ochotnejší skúsiť veci, ktoré by sme za triezva odmietli.
„Konzumácia alkoholu narúša úsudok a rozhodovanie, čo môže viesť k rizikovejšiemu správaniu vrátane skúšania iných látok,“ potvrdzuje Chris Tuell, psychoterapeut špecializujúci sa na závislosti.
Čítajte viac „Mozgová hniloba“ je novou diagnózou 21. storočia: Toto je 12 účinných krokov ako jej predísť
Zároveň však upozorňuje, že nie každý konzument alkoholu skončí pri tvrdších drogách: „Väčšina ľudí môže užívať alkohol a nestane sa to problematickým – ale pre niektorých to ničí ich životy.“
Odborníci tiež pozorujú, že ľudia často siahajú po iných látkach práve v súvislosti s pitím. Jeremy Klemanski, riaditeľ nadácie pre liečbu závislostí, potvrdzuje: „Často počujeme správy od pacientov, že užívajú alebo začali užívať len počas pitia, alebo že boli prvýkrát vystavení alkoholu a potom vyskúšali iné drogy pre väčšie fyzické príznaky a pocity.“
Keď človek raz prekročí hranicu a vyskúša jednu návykovú látku, ďalšie experimenty sa stávajú ľahšími: „Je tiež dôležité poznamenať, že keď človek použil jednu látku meniaci vedomie, jeho všeobecné myšlienkové schopnosti sú na určitej úrovni narušené. Iné veci, ktoré by normálne neurobili, sa stávajú ľahšie odôvodniteľnými.“
Ako alkohol mení náš mozog
Vedci v posledných rokoch odhalili fascinujúce, aj keď znepokojujúce poznatky o tom, ako alkohol ovplyvňuje náš mozog. Nejde len o dočasné účinky počas opitosti – pravidelné pitie môže trvalo zmeniť fungovanie mozgových obvodov spôsobom, ktorý nás robí náchylnejšími k závislosti od iných látok.
„Alkohol ovplyvňuje neurotransmiterové systémy, ktoré sú zapojené do odmeňovacích dráh, na ktoré podobne mieria iné drogy,“ vysvetľuje Dr. David Campbell, klinický riaditeľ centra pre liečbu závislostí. Zjednodušene povedané, alkohol „učí“ náš mozog, ako reagovať na látky vyvolávajúce pocit odmeny a uvoľnenia.
Výskumníci z Národného inštitútu pre zneužívanie drog zistili, že „skorá expozícia alkoholu môže pripraviť mozog na zvýšené reakcie na iné drogy,“ čím sa významne zvyšuje riziko prechodu k nebezpečnejším látkam.
Napriek týmto zisteniam odborníci zdôrazňujú, že nemôžeme hovoriť o jednoduchom príčinnom vzťahu. „Len preto, že ľudia, ktorí užívajú tvrdšie drogy, často najprv pijú alkohol, neznamená to nevyhnutne, že alkohol spôsobil ich užívanie drog,“ upozorňuje Tuell.
Do hry vstupuje množstvo ďalších faktorov – od genetickej predispozície cez rodinné prostredie až po prekonané traumy či duševné problémy.
Komplexnosť problému potvrdzuje aj Dr. Campbell: „Sociálne prostredie, stresory, jednoduchosť a blízkosť prístupu, sociálne vplyvy, podmienky duševného zdravia, detská trauma, genetika a iné biologické faktory môžu všetky zohrávať úlohu.“
Každý človek predstavuje jedinečný prípad, kde sa tieto faktory prelínajú a vzájomne ovplyvňujú, čo vysvetľuje, prečo niekto dokáže piť celý život bez prechodu k iným drogám, zatiaľ čo iný skĺzne do ťažkej závislosti.
Ako rozpoznať problém a kde hľadať pomoc
Mnohí z nás si radi dajú pohárik na uvoľnenie po náročnom dni. Kde však leží hranica medzi bežným pitím a začínajúcim problémom? Odborníci ponúkajú niekoľko varovných signálov, ktoré by nikto nemal ignorovať. Ak si na nich dáme pozor, môžeme predísť nielen závislosti od alkoholu, ale aj potenciálnemu skĺznutiu k tvrdším drogám.
„Jedným znakom je, ak sa niekedy pokúsili obmedziť svoje pitie a zlyhali,“ vysvetľuje Dr. Spielvogel jeden z najčastejších príznakov začínajúcej závislosti. „Tiež môžu byť podráždení, keď sa ich pýtajú na ich konzumáciu alkoholu.“
Takéto defenzívne reakcie často signalizujú, že človek si sám uvedomuje problém, ale nie je pripravený ho priznať. Ďalšími príznakmi sú pocity viny po pití alebo potreba „naštartovať sa“ alkoholom už ráno.
Čítajte viac Vnútorný „upratovač tela“ bojuje proti vážnym chorobám. Najviac ho obsahujú tieto obyčajné potraviny
Na Slovensku existuje sieť odborných zariadení, ktoré pomáhajú ľuďom prekonať závislosť od alkoholu aj iných návykových látok. Patria medzi ne špecializované centrá pre liečbu drogových závislostí, psychiatrické oddelenia nemocníc či súkromné terapeutické zariadenia. Prvým krokom môže byť aj návšteva všeobecného lekára, ktorý pacienta nasmeruje na vhodných špecialistov.
Dôležitú podpornú úlohu zohrávajú aj svojpomocné skupiny ako Anonymní alkoholici, ktoré poskytujú bezpečný priestor na zdieľanie skúseností a vzájomnú podporu.
Odborníci dôrazne varujú pred snahou riešiť závislosť od alkoholu svojpomocne. „Existuje málo drog, kde náhle zastavenie ich užívania môže byť smrteľné – alkohol je jednou z nich,“ upozorňuje Dr. Spielvogel na potenciálne život ohrozujúce komplikácie pri neodbornej detoxifikácii.
Jeho rada je jednoznačná: „Nemôžem to dostatočne zdôrazniť; je veľmi dôležité, aby ak niekto má poruchu užívania, vyhľadal odbornú pomoc pre svoju detoxikáciu a zotavenie, či už je to súkromné liečebné zariadenie alebo návšteva zdravotníckeho odborníka. Nerobte to sami.“