Meningokokové ochorenia stále ohrozujú život

Epidémie hnisavých meningitíd zaznamenali už na začiatku 19. storočia a ich smrtnosť bola 90-100 percentná. Aj v súčasnosti, hoci existuje možnosť liečby, invazívne meningokokové ochorenia stále ohrozujú život, tvrdí Doc. MUDr. Katarína Holečková, PhD. z Kliniky infektológie a geografickej medicíny UN Bratislava.

02.10.2012 14:00
MUDr. Katarína Holečková Foto:
Doc. MUDr. Katarína Holečková, PhD. z Kliniky infektológie a geografickej medicíny UN Bratislava.
debata

Meningokok je baktéria v tvare kávového zrna. Je citlivá na slnečné svetlo, dezinfekčné prostriedky aj vysychanie. Na vzduchu rýchlo hynie, avšak dobre znáša nízke teploty. Rozlišujeme až trinásť sérologických skupín, patogénne sú najmä A, B, C, Y, W135.

Doktorka Holečková vysvetlila, že nosičom meningokokového ochorenia je výlučne človek, a to bez prejavov ochorenia. „Baktéria sa nachádza predovšetkým v jeho nosohltane a šíri sa vzduchom, slinami, priamym kontaktom, výnimočne sa udáva aj sexuálny prenos,“ uviedla. Z nosohltanu sa baktéria väčšinou dostáva do telového obehu, kde môže spôsobiť meningokokové invazívne ochorenie alebo ochorenie centrálneho nervového systému.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je meningokoková infekcia, najmä v oblasti meningokokového pásu v Afrike zodpovedná za približne 70-tisíc úmrtí ročne. Infekcia sa oveľa lepšie šíri hlavne v uzavretých priestoroch – v kolektívoch, kasárňach, školách, na lyžovačkách, ale aj pri rodinných, spoločenských stretnutiach. Doktorka Holečková vymenovala, že najohrozenejšou skupinou sú väčšinou deti do štyroch rokov, mladiství od 19– 20 rokov, osoby s anatomickými alebo funkčnými poruchami sleziny, pacienti s poruchou imunity, ľudia, ktorí cestujú do oblastí, v ktorých sa toto ochorenie vyskytuje, alebo prichádzajú do styku s osobami, ktoré ho prekonávajú. Výskyt ochorenia býva viazaný na nízku úroveň hygienických podmienok bývania. Veľkú rolu hrá aj stres a znížená imunita.

Meningokok spôsobuje tri závažné invazívne ochorenia – meningokokový zápal mozgových blán, meningokokovú sepsu a tzv. Waterhouse-Friederichsenov syndróm.

Pôvodcom hnisavého zápalu mozgových blán (meningokoková meningitída) nemusí byť len meningokok, ale aj pneumokoky, hemofily a ďalšie baktérie. Prejavuje sa prudkými bolesťami hlavy, vysokými horúčkami, vracaním, kŕčmi až bezvedomím. Meningitída sa môže, ale nemusí spojiť aj s meningokokovou sepsou (otravou krvi). Pri dostatočne rýchlom zásahu lekárov, udržiavaní vitálnych funkcií a včasnom podávaní antibiotík sa pacient v priebehu 5 až 8 dní z choroby zotaví, bolesti a kŕče ustúpia. Niekedy však meningitída prerastie do ďalších komplikácií spojených už so sepsou.

Meningokoková sepsa je extrémne silná reakcia organizmu na baktériovú infekciu krvi. Nástup choroby je rýchly a prudký, s vysokými horúčkami, bolesťami, kŕčmi, bezvedomím. Keďže pri sepse dochádza k poruchám zrážanlivosti krvi, pod kožou sa začnú objavovať krvné podliatiny (petéchie) a sú azda posledným varovným signálom pred celkovým zlyhaním organizmu.

Waterhouse-Friederichsenov syndróm je krvácanie do nadobličiek a ďalších orgánov tela, ktoré postupne vypovedajú službu. Chorému opuchne tvár, najmä pery, objavia sa hnisavé ložiská. Často sa na končatinách vytvoria krvavé gangrény a je nevyhnutné končatiny amputovať. Organizmus prežíva šokový stav, dochádza k postupnému vypovedaniu služieb jednotlivých orgánov. Meningokok postupuje veľmi rýchlo, prakticky do 24 – 48 hodín od prvých príznakov dochádza ku kolapsu organizmu. Aj v prípade intenzívnej lekárskej starostlivosti nie je vždy isté, či pacient prežije. Avšak v prípade pozitívnej vyhliadky po 3 – 4 dňoch začínajú príznaky ustupovať, aj keď komplikácie (nutnosť amputovať končatinu a pod.) bohužiaľ zostávajú.

Asi od roku 2000 sa začínajú objavovať aj epidémie, ktoré boli spôsobené meningokokmi typu W135, hlavne v oblasti Blízkeho východu a v Saudskej Arábii, neskôr aj v iných afrických krajinách, čo bolo podnetom pre vývin niektorých očkovacích látok. Pre pútnikov do Mekky je očkovanie proti tomuto ochoreniu povinné z dôvodu veľkého zhromažďovania. Meningokokové ochorenia vyplašili Belgičanov, Nemcov, Islanďanov, Holanďanov, Španielov či Angličanov. V týchto krajinách očkujú proti meningokokom pravidelne.

Projekt Stopmeningokok.sk
V prevádzke je nová webová stránka www.stopmeningokok.sk. Spúšťa sa tiež osvetová kampaň varujúca pred nebezpečnými ochoreniami spôsobenými meningokokovou baktériou. Jej súčasťou budú aj informačné materiály v ambulanciách detských lekárov a ďalšie podporné materiály, ktoré majú upozorniť na možné hrozby.

debata chyba