Tento pulzný oxymeter za pomoci použitia aplikácie v mobile a umelej inteligencie (AI) dokáže u pacienta so zlyhávaním srdca predpovedať niekoľko týždňov vopred príchod akútneho srdcového zlyhávania. Prenastavením liečby následne možno tejto akútnej komplikácii predísť. Áno, toto sa deje na Slovensku. Zhovárame sa s MUDr. Allanom Böhmom, PhD, MBA, FESC, FJCS, kardiológom z kliniky Premedix v Bratislave a zakladateľom startupu Seerlinq.
Pán doktor, koľko žije na Slovensku pacientov s chronickým srdcovým zlyhávaním? Hovorí sa o počte stotisíc.
V ambulanciách ich je evidovaných 47-tisíc, ale reálne ich bude určite viac, len nie sú diagnostikovaní.
Čo presne si máme predstaviť pod diagnózou chronické srdcové zlyhávanie?
Ide o ochorenie srdca, ktoré je bohužiaľ, nevyliečiteľné, ale vďaka moderným liečebným postupom máme možnosť výrazne redukovať jeho príznaky. Podstata diagnózy spočíva v tom, že srdce nedokáže efektívne prečerpávať krv, ktorá sa následne hromadí v organizme. Napríklad v dolných končatinách, v horšom prípade na pľúcach. Keď u pacienta nastane akútne srdcové zlyhávanie spojené s pľúcnym edémom, človek sa dusí a ľahko to môže dopadnúť fatálne.
Vy ste zakladateľ technologicko-medicínskeho startupu Seerlinq a toto isté meno nesie malý prístroj, pomocou ktorého je možné predpovedať srdcové zlyhávanie. Ako to celé funguje?
Pacienti dostanú prístroj pripomínajúci pulzný oxymeter, niečo ako štipec na prst známy z čias covidu. My využívame tento prístroj na analýzu tzv. plniacich tlakov srdca. Vďaka tomu vieme predvídať akútne zhoršenie chronického srdcového zlyhávania. Pacient má tento „štipec“ doma a každý druhý deň si ho pripevní na prst a monitoruje sa po dobu štyroch minút. Signál sa automaticky posiela do mobilnej aplikácie, takže predpokladom fungovania je aj dotykový telefón. Niektorým seniorom s tým pomáhajú príbuzní. Mobil pošle údaje na cloud, umelá inteligencia to analyzuje a my tak vieme predvídať zhoršenie zdravotného stavu. Vieme upraviť liečbu skôr, ako by nastalo akútne srdcové zlyhanie.
Takže je potrebné mať „štipec“ Seerlinq, smartfón, wi-fi alebo dáta a čo ešte? Pokiaľ viem, pacienti posielajú aj svoje údaje o krvnom tlaku.
Áno, je potrebné mať doma tento pulzný oxymeter, dotykový mobil (iPhone alebo android), pripojenie k internetu a tlakomer. Úprimne povedané, hodnota krvného tlaku nie je nevyhnutná pre fungovanie algoritmu, ale my zbierame aj tieto dáta. Je to pre lekárov užitočná informácia navyše. Navyše pacienti so srdcovým zlyhávaním majú vždy doma tlakomer, je to pre nich samozrejmosť.
Foto: Neuropea
Ak umelá inteligencia na základe zaslaných dát a neskôr odborník od vás vyhodnotia, že môže dôjsť k zhoršeniu stavu, čo nasleduje?
Pacientovi zavoláme, pretože mnohé veci sa dajú vyriešiť cez telefón. Napríklad často sa stáva, že pacient neužíva správne lieky, zle pochopil dávkovanie, ďalej sa môže dopustiť diétnych chýb, napríklad počas sviatkov konzumuje výrazne viac solených jedál (soľ zadržiava vodu v tele – pozn. aut.), niekedy je príčinou skrytá arytmia. V prípade, že sa to nedá riešiť cez telefón a nejde o pacienta našej kardiologickej ambulancie, kontaktujeme konkrétneho kardiológa. Svojho pacienta by si mal do dvoch týždňov pozvať do ambulancie na vyšetrenie a zvážiť úpravu liečby, aby sa predišlo akútnemu zhoršeniu zdravotného stavu. My totiž nezasahujeme do liečby iných kardiológov.
Koľko máte aktuálne pacientov nastavených na Seerlinqu?
Aktívne monitorujeme vyše 150 pacientov.
Je možné monitorovanie Seerlinqom použiť aj pri iných diagnózach, ako je chronické srdcové zlyhávanie?
V súčasnosti je najzaujímavejšie to, že vieme merať tzv. plniace tlaky srdca a predvídať vývoj zdravotného stavu. Dostávame však aj údaje o tlaku, tepovej frekvencii, nasýtení krvi kyslíkom, takže vieme upraviť aj liečbu krvného tlaku, vieme zistiť, že sa niečo deje s tepovou frekvenciou. Momentálne vyvíjame algoritmus na odhaľovanie arytmií. Máme nápady, ako v budúcnosti detekovať (odhaliť) anémiu alebo krvácanie zo signálu, ktorý cez Seerlinq monitorujeme, dokonca aj nedokrvenosť srdca, čiže srdcový infarkt. Dokonca vidím možné uplatnenie za hranicou srdcovej medicíny – skríning cukrovky či celej oblasti neurologických ochorení. Je toho celkom dosť, čo sa dá skúmať.
Prečo vlastne dochádza k nárastu počtu pacientov s chronickým srdcovým zlyhávaním?
V prvom rade je dôvodom starnutie populácie, nasleduje životný štýl a civilizačné ochorenia ako vysoký krvný tlak, vysoká hladina cholesterolu a podobne. Ak má človek hypertenziu, srdce musí pumpovať proti veľkému odporu, a to spôsobuje jeho preťaženie. Cholesterol zas zanáša cievy, srdce následne nie je dobre prekrvované, aj to vedie k zhoršeniu srdcovej výkonnosti. Ale najdôležitejšie je starnutie. Starnutie ovplyvniť nevieme.
A nie je tým dôvodom, ako mi povedala jedna kardiologička, medicínsky paradox nazývaný zlyhanie úspechu? Dnes lekári dokážu zachrániť pacienta s infarktom, často aj so závažným, ale srdce ostane poškodené. A aj keď sa tento stav dá na istý čas zakonzervovať, časom vedie ku srdcovému zlyhávaniu.
Určite je aj to pravdou, ale samotné starnutie populácie a zvyšovanie priemerného veku dožitia je vlastne onen spomínaný dôsledok zlepšenia úrovne medicíny. V minulosti, keď ľudia zomierali skôr, sa chronické zlyhávanie srdca nestihlo rozvinúť.
Foto: Premedix
V akom vekovom rozmedzí sú obyčajne vaši pacienti so zlyhávajúcim srdcom?
Výskyt ochorenia začína prudko stúpať okolo šesťdesiatky. Dá sa povedať, že do štyridsiatky je výskyt výnimočný, odhliadnuc od vrodených problémov ako napr. raritné dedičné kardiomyopatie. Neskôr výskyt, incidencia, narastá exponenciálne. Nedávno sme vydali publikáciu o našich pacientoch, v ktorej bol priemerný vek 70 rokov. Ale moja najstaršia pacientka, ktorá má Seerlinq, nedávno oslávila sto rokov.
Čítala som lekársky výklad jej prípadu (kazuistiku), u nej Seelinq neodhalil len problém so srdcom, ale aj ochorenie štítnej žľazy.
Je potrebné vysvetliť, že chronicky zlyhávajúce srdce nerovná sa akútne zlyhanie srdca. My chronického pacienta vieme dostať do určitého stabilného stavu, keď dokáže fungovať pri slušnej kvalite života, ale hroziacim problémom sú akútne zhoršenia. Tieto akútne zhoršenia majú nejakú príčinu a je dôležité po nej pátrať. Menej častou príčinou môže byť zvýšená alebo znížená činnosť štítnej žľazy. V tomto veku však pacienti majú aj rôzne ďalšie ochorenia. Zistiť včas, že sa niečo deje, je pomerne náročné a väčšinou sa to prejaví akútnym zhoršením zdravotného stavu, funkcie činnosti srdca. U nej sme však vďaka Seerlinqu v predstihu zistili, že niečo hrozí, a začali sme pátrať po príčinách. A zistili sme, že je tam hypertyreóza, zvýšená funkcia štítnej žľazy, a keby sa neriešila, dospela by k akútnemu srdcovému zlyhaniu spojenému s hospitalizáciou.
Čítajte viac Táto vec predpovie srdcový záchvat a zabráni zlyhaniu srdca. O čo ide? Môžete ju mať doma?
Môže dôjsť ku zlyhaniu srdca doslova sčista-jasna? Ako blesk z jasného neba bez predchádzajúceho ochorenia? Hoci následkom užitia drog?
Áno, toxické látky k tomu môžu viesť. U mladých ľudí sa môže stať, že trpia nediagnostikovanou kardiomyopatiou, ide o vážne poškodenie srdca, o ktorom sa nevie. Našťastie, je to pomerne raritné. Pacient sa cíti dobre a odrazu sa to manifestuje ako viac či menej akútne zlyhanie srdca. Najmä v situácii, ak je to nepoznané a príde ťažká infekcia. Potom tu máme srdcový infarkt, ktorý môže spôsobiť akútne srdcové zlyhávanie. Ak dôjde k uzáveru cievy, ktorá zásobuje veľkú časť srdcového svalu, a ten odumrie, veľmi často sa to manifestuje akútnym srdcovým zlyhaním. Dôjde ku kardiogénnemu šoku.
Čo je kardiogénny šok?
Náhle zlyhanie srdcovej pumpy.
Človek odpadne?
Hlavný prejav je nízky tlak a pacientovi sa prestáva prekrvovať mozog a ďalšie životne dôležité tkanivá. Áno, môže odpadnúť. Ak človek odpadne, ocitne sa vo vodorovnej polohe, v takýchto situáciách sa obyčajne odporúča ľuďom zodvihnúť nohy, aby sa lepšie prekrvoval mozog. Lenže prekrví sa nielen oblasť hlavy, aj v srdci sa nahromadí viac krvi. Ak je dôvodom odpadnutia kardiogénny šok, srdce nedokáže pumpovať a zásobovať orgány dostatočným množstvom krvi. Ak sa včas nezasiahne, pacient zomrie.
Koľko krvi do seba srdce natiahne vo chvíli svojho rozšírenia, čiže diastoly? A kedy je vlastne diagnostikované srdcové zlyhávanie?
Dospelé srdce za jednu minútu prečerpá zhruba päť litrov krvi. To sa ľahko pamätá. Človek však evolučne funguje tak, že jeho srdce prečerpáva viac krvi, než v danej chvíli potrebujú orgány. Dôvodom je fakt, že v minulosti sme potrebovali byť vo forme, aby sme prežili v rámci stresovej reakcie „bojuj alebo uteč“. Pri našich súčasných kancelárskych životoch nám stačí polovičný srdcový výdaj. Dochádza teda k tomu, že aj keď srdce prečerpáva nižšie množstvo krvi, ľudia so zlyhávaním srdca dokážu fungovať bez príznakov. Samozrejme, je to v tak prípade, že práve nepobežia maratónsky beh alebo sa nerozčúlia. Nechcem vás zaťažovať medicínskymi podrobnosťami, ale pri zlyhávaní sa srdce paradoxne plní väčším objemom krvi, ako keď je zdravé. Ak je štandardný objem, ktorý srdce vypudzuje, orientačne 70 ml a ten sa zníži, čiže zníži sa tzv. minútový srdcový výdaj, organizmus reaguje tým, že naplní srdce ešte väčším objemom krvi. Srdce totiž funguje tak, že čím viac sa naplní krvou, tým väčší objem dokáže vyvrhnúť. A to je ten zvýšený plniaci tlak srdca, ktorý my sledujeme s pomocou Seerlinqu. Ten sa totiž prenáša na cievy pľúc a môže sa to skončiť pľúcnym edémom, keď je namiesto vzduchu v pľúcach tekutina a pacient sa dusí. Akútne pľúcne edémy sú veľmi náročné na zvládnutie.
To je to laické „pľúca mu zaliala voda“, pritom dôvodom je srdce?
Keď zlyháva ľavá komora, krv sa hromadí na pľúcach, ak pravá, tak v oblasti nôh. Ale sú to spojené nádoby, lebo ak zlyháva ľavá, čoskoro začne zlyhávať aj pravá komora. Opuchy nôh sú nepríjemné, ale ak sa to prejaví na pľúcach, pacient sa jednoducho dusí.
Zlyhávajúce srdce je často nadmerne veľké. „Mať veľké srdce“ je pekná metafora, ale v tomto prípade je to vážne ochorenie. Tam sú asi dôvodom jeho zväčšovania práve tie nadmerné plniace tlaky, však?
Je to tak.
Inými slovami, organizmus to srdce doslova bičuje v zmysle, aby pracovalo, ale ono už nevládze. Ale v čom potom vlastne spočíva liečba zlyhávajúceho srdca?
Najdôležitejšími liekmi na zmiernenie symptómov sú lieky na odvodnenie, tzv. diuretiká. My pomocou Seerlinqu sledujeme zvýšenie plniacich tlakov srdca, keď sa v organizme hromadí tekutina. Vidíme, že je zle, a zvýšime pacientovi dávku diuretík. Následne plniace tlaky srdca klesajú. To však nemá vplyv na prežívanie. Vplyv na prežívanie pacienta s chronicky zlyhávajúcim srdcom sú lieky, ktoré paradoxne srdce odľahčujú. V minulosti, keď tieto liečivá prišli na trh, spôsobili až škandál, pretože niektorí lekári nechápali, prečo slabé srdce liečime tým, že ešte viac znižujeme jeho funkciu a relaxujeme ho. To predsa pacienta zabije! Treba povedať aj to, že ak mám srdcové zlyhávanie a začnem sa liečiť, najprv sa cítim horšie. Dôležité je, aby to pacienti vydržali, lebo čím intenzívnejšie začneme liečiť, tým máme lepšie výsledky. Mesiac sa má pacient horšie, ale za cenu toho, že sa neskôr bude mať výrazne lepšie a dožije sa viac. Organizmus reaguje na zhoršený výkon srdca tým, že ho bičuje podať ešte väčší výkon. My ideme akoby proti organizmu, pacienti užívajú betablokátory, ktoré znižujú tepovú frekvenciu aj silu kontrakcie srdca, čiže spôsobujú jeho relaxáciu. Ďalej ACE inhibítory zabraňujúce prevodňovaniu organizmu, čo je tiež záťaž na srdce. Posledný základný kameň liečby sú tzv. gliflozíny, ktoré zamedzujú vstrebávanie cukru z moču. Tieto lieky boli primárne vyvinuté pre diabetikov, ale zistilo sa, že pomáhajú pri srdcovom zlyhávaní. Vstrebávajúci sa cukor totiž do tela „naťahuje“ aj vodu. Vďaka nim sa nadbytočná tekutina z tela vylúči, a to má pozitívny vplyv na prežívanie pacientov so zlyhávajúcim srdcom.
Skupiny liekov, ktoré ste menovali, betablokátory či ACE inhibítory, to sú vlastne antihypertenzíva, lieky na vysoký krvný tlak…
Tu musím podotknúť, že veľa pacientov je ešte kvôli vysokému krvnému tlaku na betablokátoroch, a to nie je správny postup. Ak má pacient pridružené ochorenie ako zlyhávanie srdca či ischemickú chorobu srdca, tam je to vhodné. Ale pre mladého pacienta výlučne s hypertenziou nie je betablokátor vhodná liečba. U mladých pacientov sa vysoký krvný tlak dá riešiť šetrnejšie a efektívnejšie, napr. ACE inhibítormi.
Čítajte aj Unikátny štipec na prste dokáže predpovedať akútne zlyhanie
A čo arytmie? Napríklad známa fibrilácia predsiení? Akú úlohu zohráva pri zlyhávaní srdca?
Arytmií je veľa druhov a môžu viesť k zlyhávaniu srdca. Ak sa pacientovi zvýši tepová frekvencia a zvyšujú sa plniace tlaky, za zhoršením stavu môže byť práve arytmia. Je to významná príčina vzniku týchto problémov a treba to manažovať. Teraz sme mali pacientku, s ktorou sme sa trápili, veľmi často sa jej zvyšovali plniace tlaky srdca, upravovali sme jej stále dávky liekov na odvodnenie. V minulosti bola niekoľkokrát hospitalizovaná pre akútny pľúcny edém. Odkedy je sledovaná na Seerlinqu, nebola ani raz hospitalizovaná. Podstúpila tzv. abláciu a odvtedy sú plniace tlaky jej srdca dlhodobo v norme.
Nemajú lekári viac starostí s tým, keď nastavia svojho pacienta na Seerlinq? Sú ochotní to robiť?
Postup je taký, že kardiológ pacientovi odporučí monitorovanie, my zašleme pacientovi prístroj a zaškolíme ho. My pacienta sledujeme. Jeho kardiológovi môžeme posielať aj pravidelné reporty, ale on nemusí nič robiť. Ak zaznamenáme zvýšenie plniacich tlakov srdca, my pacientovi voláme a snažíme sa vylúčiť príčiny, ktoré sa dajú vyriešiť telefonicky. Ak problém nevieme odstrániť „cez telefón“ a je nutná úprava liečby, pošleme pacienta ku kardiológovi a on zhodnotí, ako upraviť liečbu. Dnes sa ozývajú samotní kardiológovia, že by tento systém chceli vyskúšať pre svojich pacientov. Máme spolupracujúcich kardiológov po celom Slovensku. Snahou je podchytiť najmä takých pacientov, ktorí majú časté zhoršenia a následkom toho opakované hospitalizácie.
Za Seerlinq ste dostali mnoho ocenení, v tomto startupe, ako tvrdíte, máte skvelý tím. Máte 36 rokov, za menom štyri tituly, ste historicky najmladším členom Európskej kardiologickej spoločnosti a vôbec prvý Slovák zvolený do jej predsedníctva. Povedzte mi, bol ste vždy bifľoš, však?
(Smiech.) Budete sa čudovať, ale ja som mal na vysvedčení trojky aj štvorku a dvojku zo správania. Mnohí si mysleli, že zo mňa nič nebude. Asi som mal nejaké to IQ, ale flákal som to.
Nadpriemerne inteligentné deti často nebaví škola, a ak sa nepodchytia, stávajú sa z nich povaľači. Vás čo napokon naštartovalo?
Inšpirovala ma stará mama, ktorá bola chirurgička. To, že chcem študovať medicínu, som pochopil niekedy v druhej polovici štúdia na gymnáziu. Nakúpil som si knihy a začal som sa učiť. Z biológie a chémie som mal spočiatku na gymnáziu trojky, ale za dva roky som sa celkom vypracoval. Dostal som sa na medicínu do Bratislavy aj do Prahy. Napokon som študoval na Karlovej univerzite v Prahe a neskôr klinický výskum na Oxforde. Ale ani zďaleka to nebolo na červený diplom, napr. skúšku z histológie som musel opakovať. Od štvrtého ročníka medicíny som sa začal naplno učiť a brať to vážne.
Veľmi mi pomohlo, keď sa ma ujal doc. Málek v pražskom IKEM-e, to je niečo ako slovenský NÚSCH v Bratislave. Išiel som za ním a povedal som, že ma baví kardiológia. Máte nejakú knihu? opýtal sa. Ukázal som mu hrubú knihu internej medicíny. To je nič, povedal a dal mi dvakrát hrubšiu, išlo vlastne o učebnicu kardiológie na postgraduálne štúdium, z ktorej sa lekári učili na atestáciu. Každý týždeň mi dal z nej nejakú tému a následne ma preskúšal. Potom poveril primára oddelenia zlyhávania srdca a transplantácií, aby ma zobral k pacientom. Bola to od neho neuveriteľná veľkorysosť, mal miliardu iných povinností. Veľmi ma posunul vpred. Na Slovensku sa ma ujal prof. Hricák a Dr. Bacharová, ktorí ma v kardiológii aj vo výskume veľmi posunuli. Neskôr si ma všimli na zahraničných kongresoch, kde som prednášal, medzinárodne uznávaní kardiológovia a potom to už išlo. Ak v zahraničí ukážete, že niečo viete, oni dajú radi príležitosť ľuďom z iných krajín. Netreba sa podceňovať.
MUDr. Allan Böhm, PhD, MBA, FESC, FJCS, je kardiológom z kliniky Premedix v Bratislave a zakladateľom startupu Seerlinq. Študoval na Karlovej univerzite v Prahe a klinický výskum na Oxfordskej univerzite. Pracoval na oddelení akútnej kardiológie NÚSCH v Bratislave. Vyučuje na LF UK a okrem klinickej medicíny sa venuje aj výskumu v oblasti srdcovo-cievnej prevencie, zlyhávania srdca a umelej inteligencie, za ktorý získal viaceré medzinárodné ocenenia. V roku 2015 založil biomedicínsku organizáciu Premedix Academy a neskôr Premedix Clinic. V rámci Európskej kardiologickej spoločnosti bol spoluzakladateľom komisie pre digitálnu medicínu. V roku 2020 ho zvolili ako prvého Slováka do predsedníctva Európskej kardiologickej spoločnosti a stal sa jej historicky najmladším členom. Jeho klinické a vedecké skúsenosti vyústili k objavu vzdialeného monitorovania plniacich tlakov srdca z ktorého sa stal startup Seerlinq.