Vedeli by ste podať prvú pomoc? Drvivá väčšina Slovákov si neverí. Najväčšia chyba je však toto

Situácie, pri ktorých je potrebné podať prvú pomoc, vznikajú denne. Podľa prieskumu agentúry STEM/MARK pre Záchrannú zdravotnú službu ZaMED však iba jeden z desiatich ľudí na Slovensku si myslí, že by určite vedel poskytnúť prvú pomoc pri náhlych vážnych zdravotných problémoch.

Dopravné nehody, srdcový infarkt či bezvedomie. Svedkom takejto situácie môžeme byť všetci a aj od našej reakcie môže závisieť život človeka. A to aj v prípade, ak máme strach, že situáciu ešte zhoršíme. Neurobiť nič – to je podľa expertov pri prvej pomoci najväčšia chyba. Záchranka dorazí k pacientovi podľa posledných dát v priemere za 12 minút a 11 sekúnd. Dovtedy je záchrana života v rukách svedkov či náhodných okoloidúcich.

Čítajte viac Kvíz: Koľkokrát stlačiť hrudník a kedy vyťahovať zapadnutý jazyk. Vedeli by ste podať prvú pomoc?

„Najväčšou chybou pri poskytovaní prvej pomoci je neurobiť nič. Niekoho to môže stáť život,“ hovorí záchranár a vedúci Tréningového centra ZaMED Patrik Brna.

Prieskum sa realizoval na Slovensku v decembri 2024 na vzorke 1012 respondentov vo veku 18–75 rokov. Iba 11 percent ľudí sa v ňom vyjadrilo, že by určite vedeli poskytnúť prvú pomoc osobe, ktorú náhle postihli vážne zdravotné problémy. Ďalších 28 percent uviedlo, že by to skôr vedeli. Skôr nie alebo určite nie odpovedalo dokopy 43 percent opýtaných. Istých si nebolo 18 percent respondentov. Ak laik nevie, ako postupovať, záchranári odporúčajú počas volania na tiesňovú linku mať telefón na hlasitý odposluch. Vďaka tomu bude mať dotyčný obe ruky voľné. „Skúsený operátor, ktorý je zároveň aj záchranár, ho bude krok za krokom navigovať, čo má robiť,“ približuje Brna. Čítajte viac Alarmujúce zistenie vedcov. Tieto ženy majú vyššie riziko vzniku mŕtvice. Patríte k nim? A prečo sa to mužov netýka?

Napríklad masívne krvácanie môže viesť k strate života počas niekoľkých minút. „Je nevyhnutný priamy tlak na ranu, aby sme zranenému pacientovi zachránili čo najviac krvi do príchodu záchranky,“ zdôrazňuje záchranár.

Žiadne reakcie na oslovenie, zatrasenie či vyvolanie bolesti napovedajú, že osoba je v bezvedomí. V takýchto prípadoch je dôležité spriechodniť dýchacie cesty. „Vtedy potrebujeme urobiť jednoduchý manéver, a to záklon hlavy,“ objasňuje záchranár.

Rovnako je potrebné vedieť, kedy a ako stláčať hrudník či používať defibrilátor. „Absolvovanie kurzov prvej pomoci výrazne zvyšuje šancu, že aj bežný človek dokáže v kritickej situácii správne a pohotovo reagovať, a to aj napriek stresu,“ uzatvára Patrik Brna.