Nerovné financovanie nemocníc: Systém si žiada zmeny, najviac stráca pacient

Analýza ukázala výrazné rozdiely medzi nemocnicami rôznych typov a zriaďovateľov.Sumy, ktorú jednotlivé zariadenia dostávajú za poskytnutú starostlivosť, sa teda výrazne líšia.

Na situáciu upozornil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) v analýze za prvé tri kvartály roku 2024. „Výrazné rozdiely efektívnej základnej sadzby sú viditeľné medzi nemocnicami rôznych typov a zriaďovateľov, čo ukazuje na nejednotnosť a systémovú nerovnováhu vo financovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti,“ píše sa v analýze.

Zdroj: ÚDZS

„Tieto rozdiely sú z veľkej časti historické a rokmi sa skôr prehlbovali, nakoľko pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi sa dostatočne neberie do úvahy produkcia nemocníc. Naďalej tak pretrvávajú u niektorých poskytovateľov a zdravotných poisťovní významné rozdiely medzi skutočnými platbami a platbami určenými Centrom pre klasifikačný systém DRG (CKS) spôsobené hlavne výraznou nad- alebo podprodukciou oproti predchádzajúcemu, respektíve referenčnému obdobiu, ktorú úhradové mechanizmy jednotlivých poisťovní nedokážu premietnuť do úhrad,“ dodal ÚDZS.

Čítajte viac Zverejnili rebríček najlepších nemocníc podľa najväčšej zdravotnej poisťovne. Dostala sa tam aj tá vo vašom meste? Pozrite si poradie

Apeloval preto na zdravotné poisťovne, aby pristúpili pri uzatváraní zmlúv na rok 2025 k jednorazovej úprave rozpočtov u poskytovateľov s najvýraznejšími disproporciami medzi efektívnou základnou sadzbou a sadzbou určenou CKS.

Komunikačný odbor ministerstva zdravotníctva na naše otázky k tejto analýze reagoval, že doteraz bola ústavná starostlivosť hradená rozpočtami a nie priamo cez DRG. „Z tohto dôvodu sú rozdiely vo výške platieb medzi jednotlivými nemocnicami a to je tiež dôvod, prečo intenzívne pracujeme na prechode na platby podľa DRG. Ak by sa platilo podľa DRG, všetky nemocnice v rovnakej úrovni by mali platby rovnaké,“ vysvetlil rezort zdravotníctva.

Pripomenul, že momentálne platí, že nastavenie úhrad za ústavnú zdravotnú starostlivosti je výlučne na dohode medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami.

Rezort zdravotníctva tiež uviedol, že koncom roka 2024 bolo prijaté ustanovenie, na základe ktorého vydáva vyhlášku pre povinný DRG úhradový mechanizmus na Slovensku.

Čítajte viac Výstavba novej martinskej nemocnice ide podľa harmonogramu, zhodnotil Šaško

VšZP avizuje zmeny

Najväčšia zdravotná poisťovňa, štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) pripustila, že financovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti vykazuje historické disproporcie, ktoré sa prejavujú v rozdielnej úrovni financovania jednotlivých typov nemocníc. „Prikláňame sa k postupnému odstraňovaniu týchto rozdielov, ale zároveň zdôrazňujeme potrebu zachovania dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre našich poistencov vo všetkých regiónoch,“ uviedol predseda predstavenstva a generálny riaditeľ VšZP Matúš Jurových.

VšZP tiež oznámila, že pri uzatváraní nových zmlúv na rok 2025 zohľadní analýzu úradu pre dohľad s dôrazom na postupnú úpravu výrazných disproporcií medzi skutočnými platbami a platbami určenými CKS. Zároveň zdôraznila, že systém financovania musí zohľadňovať viaceré špecifiká rôznych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti – rozdielna štruktúra pacientov a náročnosť poskytovanej starostlivosti v univerzitných a fakultných nemocniciach, regionálne odlišnosti v dostupnosti zdravotnej starostlivosti, zabezpečenie pohotovostnej a urgentnej starostlivosti a zabezpečenie starostlivosti o pacientov s komplikovanými diagnózami.

Miliónové rozdiely

ÚDZS zverejnil aj zoznamy 10 nemocníc s najväčším pozitívnym a negatívnym rozdielom skutočnej úhrady a úhrady podľa zdravotnej starostlivosti – teda koľko peňazí nemocnice skutočne dostali a koľko by mali dostať podľa CKS. Napríklad pri Univerzitnej nemocnici Bratislava bola platba podľa CKS 141 967 717 eur, no reálne dostala 165 924 729 eur – teda o viac ako 23 miliónov eur viac. A napríklad Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb mal dostať 47 153 202 eur, ale dostal iba 36 951 714 eur. Teda o viac ako 10 miliónov eur menej. Analýzu aj so sumami aj pre iné nemocnice si môžete pozrieť TU.

Univerzitná nemocnica Bratislava: Zverejňované základné sadzby nezodpovedajú nákladom nemocníc

Hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) Eva Kliská v reakcii na analýzu povedala, že UNB poskytuje celé spektrum zdravotnej starostlivosti nielen lôžkovú zdravotnu starostlivosť hodnotenú v správe ÚDZS. Dodala, že nemocnica vo svojich piatich pracoviskách zabezpečuje od urgentných príjmov, špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, kompletnej diagnostiky, ambulantnej pohotovostnej služby, lôžkovej zdravotnej starostlivosti až po vzdelávanie nového zdravotníckeho personálu.

Čítajte viac Prezidentovi Asociácie nemocníc Slovenska Petkovi uložili za prijímanie úplatku peňažný trest

„Sme súčasne koncovou nemocnicou 5. úrovne s vysokošpecializovanými pracoviskami, kde končia ako finančne nároční pacienti z celého Slovenska, tak aj všetky preklady zo širokého okolia. Sme najväčšou pôrodnicou v rámci SR, nemocnicou, ktorá pripravuje v rámci diagnostiky pacientov na operačné zákroky, ktoré sú realizované v špecializovaných lôžkových zariadeniach v Bratislave (národných ústavoch), ale aj mestskou nemocnicou pre Bratislavu a široké okolie,“ vymenovala hovorkyňa.

„Financovanie lôžkovej starostlivosti hodnotené cez sadzby za DRG zverejnené ÚDZS predstavuje len časť financovania poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Zverejňované základné sadzby nezodpovedajú nákladom nemocníc, ale finančným zdrojom v systéme na daný kalendárny rok. Preto používať tento údaj ako kritérium hodnotenia dostatku výnosov pre hospodárenie nemocníc nie je možné považovať za korektný. V žiadnom prípade nezodpovedá nákladom UNB na vyššie uvedené poskytovanie zdravotnej starostlivosti,“ uzavrela Kliská.

Súčasný systém praje šedej ekonomike

Riaditeľka odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja Silvia Pekarčíková považuje súčasný systém financovania za nesprávne nastavený. „Naše nemocnice sú jedinečné v tom, že poskytujú komplexné služby cez ústavnú, ale aj ambulantnú zdravotnú starostlivosť, rovnako tak laboratórnu a diagnostickú časť, čím sa zásadné líšia od tých, ktoré tieto služby nemajú vo svojom portfóliu. Ale zároveň sú diskriminované vo forme platieb, nakoľko prospektívny rozpočet je zameraný hlavne na hospitalizačné prípady a nezohľadňuje náklady, ktoré nám vytvárajú extramurálne výkony ( mimo hospitalizačných) napr. ak lekári z terénu pošlú laboratórne vzorky do našich laboratórií alebo limity na MR sú výrazne nedostatočné nad rámec potrieb pre hospitalizovaných pacientov,“ opisuje Pekarčíková.

„Spravodlivé bude, ak sa od paušálnych úhrad posunieme do výkonnostných úhrad a vtedy by mali byť reálne zaplatené výkony, ktoré sa v nemocniciach urobia. Súčasne sa tak ukáže, kto skutočne robí a ako efektívne, alebo kto sa len „vezie“,“ dodala ďalej.

Ministerstvo zdravotníctva, zdravotné poisťovne spolu s vládou SR musia podľa nej najskôr nastaviť spravodlivé pravidlá a následne vynútiť ich dodržiavanie. „To zabezpečí spravodlivé platby aj pre naše nemocnice,“ verí Pekarčíková.

Čítajte viac Ružinovská nemocnica prepustila chirurga, pracoval pod vplyvom drog

Podľa jej názoru by sa mali zaviesť rovnaké pravidlá financovania pre všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a malo by sa zadefinovať, čo je pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti financované z verejného zdravotného poistenia a čo je nad rámec a tak umožniť vstupu iných foriem pripoistenia, ktoré by umožnili pacientom si vybrať.

„Bolo by súčasne jasné na čo máme nárok a čo už by bolo formou doplatku. Teraz je to značne neregulované, výrazne sa prehlbuje šedá ekonomika, ktorá je viditeľná skôr v ambulantnom priestore ako pri nemocniciach. Ak nemáme v zákone zadefinovaný štandard a nadštandard, tak všetko čo si myslíme, že je nadštandard a vyberajú zato poplatky, de facto je neoprávnené,“ podčiarkla Pekarčíková.

Aj hovorca siete nemocníc Penta Hospitals Tomáš Kráľ mieni, že systém financovania slovenských nemocníc potrebuje zmeny. „Nemocnice by mali byť v oveľa väčšej miere platené podľa toho, koľko a akých náročných pacientov ošetria. Dnes to tak nie je a preto sú medzi jednotlivými nemocnicami až príliš veľké rozdiely v platbách, ktoré dostávajú od zdravotných poisťovní,“ skonštatoval Kráľ.

Podľa jeho slov sa ukázalo, že veľké štátne nemocnice vďaka dotáciám na oddlženie majú za rovnakú hospitalizáciu o 20% vyššiu platbu ako tie regionálne. „Štátne nemocnice nie sú nútené hospodáriť efektivnejšie a preto miera ich zadlženia sa neustále prehlbuje a opäť sa približuje k jednej miliarde eur. Je najvyšší čas, aby tieto dlhodobé deformácie odstránil regulátor, čiže ministerstvo zdravotníctva v spolupráci so zdravotnými poisťovňami,“ uviedol a dodal, že analýza ÚDZS opakovane vyvrátila mýtus o tom, že nemocnice Penta Hospitals majú nadštandardné finančné podmienky. „V porovnaní so štátnymi ako aj inými súkromnými nemocnicami sú vzhľadom na svoju výkonnosť platené podpriemerne. Tento stav považujeme za nespravodlivý a nesystémový,“ zdôraznil Kráľ.

Diskriminácia pacientov v regiónoch?

Riaditeľ Nemocnice s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach Peter Glatz mieni, že súčasné financovanie nemocníc je diskrimináciou pacientov v regiónoch, kde nemocnice dostávajú nižšie platby od zdravotných poisťovní za rovnakú veľkosť zdravotnej starostlivosti na lôžku. „Súčasný systém financovania nepovažujem za spravodlivý, najmä smerom k pacientom a zdravotníkom, ktorí pacientov liečia a ošetrujú,“ podčiarkol.

Čítajte viac Minister Šaško oznámil preradenie Liptovskej nemocnice do vyššej úrovne

„Výška úhrady za jednotku produkcie v nemocniciach rovnakého typu musí byť rovnaká a musí byť nemocniciam automaticky pridelená v rovnakej výške. Výška úhrad nemocniciam nesmie závisieť od toho kto nemocnicu prevádzkuje, kto úhradu vyjednáva a podobných vplyvov. Všetky zmluvné podmienky, ich priebežne plnenie a vyplácanie musí byť dostupné verejnej kontrole. Povinnosť zverejňovať všetky údaje, ktoré vznikajú v informačných systémoch zdravotných poisťovní na základe povinného verejného zdravotného poistenia, pri zachovaní anonymity údajov pacientov (GDPR),“ prízvukuje ďalej šéf bojnickej nemocnice.

Na otázku, ako chce dosiahnuť spravodlivejšie platby pre nemocnicu, odpovedá opatrne.„Teraz sme vstúpili do individuálneho rokovania so zdravotnými poisťovňami a pokiaľ neuzavrieme nové zmluvy alebo dodatky, k tejto téme sa nevyjadrujeme. Pre pacientov v regióne Hornej Nitry si prajem aby sme vyjednali spravodlivý diel finančných prostriedkov pre ich zdravotnú starostlivosť. Nechceme ako krajné riešenie použiť vypovedanie zmlúv so zdravotnými poisťovňami. V nevyhnutnom prípade, musí byť nemocnica pripravená aj na takúto situáciu,“ uzavrel Glatz.

Zadlženosť štátnych nemocníc rastie

ÚDZS začiatkom tohto roka zverejnil aj inú analýzu, v ktorej sa venoval financovaniu nemocníc. V nej uvádza, že porovnávanie efektívnych základných sadzieb nemocníc naznačuje, že štátne nemocnice majú spravidla prístup k vyšším zdrojom, no ich efektivita v kontexte využitia týchto financií zostáva predmetom diskusie. „Výrazné rozdiely sú viditeľné aj medzi nemocnicami rôznych typov a zriaďovateľov, čo ukazuje na nejednotnosť a systémovú nerovnováhu vo financovaní zdravotnej starostlivosti,“ konštatuje úrad pre dohľad.

Píše tiež, že dlh štátnych nemocníc narastá každoročne, a to aj napriek značným finančným intervenciám. „V roku 2024 sa očakáva celkový dlh vo výške približne 165 miliónov eur (približne 357 miliónov eur bez dofinancovania),“ upozorňuje úrad. „Z tejto sumy pochádza 191 miliónov eur z mimoriadneho dofinancovania, ktoré malo slúžiť na stabilizáciu systému, minimalizáciu vzniku nových dlhov a implementáciu opatrení na zvýšenie úspor a efektívnosti. Napriek tomu sa dlh neustále prehlbuje, čo naznačuje potrebu nielen dofinancovania, ale aj systémových zmien v hospodárení a fungovaní nemocníc,“ zdôrazňuje ÚDZS.

Čítajte viac Toto sú najlepšie nemocnice na Slovensku za rok 2024. Kde sa v rebríčku umiestnila tá vaša? +rebríček top nemocníc

Po zmene volajú aj poslanci zo zdravotníckeho výboru

Člen parlamentného zdravotníckeho výboru Tomáš Szalay (SaS) uviedol, že ho analýza neprekvapila, lebo nerovnosť vo financovaní trvá roky. „Štátne nemocnice sú zvýhodňované voči krajským, mestským, súkromným nemocniciam alebo neziskovkám,“ nazdáva sa Szalay. Podľa jeho názoru je potrebné väčšmi sa posunúť od paušálnej platby k platbe za výkon (DRG). „Aby nemocnice boli platené za to, čo urobia, nielen za to, že existujú,“ povedal Szalay. Podľa jeho slov by bolo riešením transformácia štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. „Prísnejšie pravidlá pre vedenie účtovníctva, povinnosť externého auditu, orgány spoločnosti (predstavenstvo a dozorná rada), zodpovednosť manažmentu… zvyšujú tlak na hospodárnosť,“ povedal Szalay.

„Nákupná politika VšZP je dôkazom, že štátna poisťovňa funguje ako bankomat pre politikov. Politickí nominanti sa tu dostávajú do veľkého pokušenia, ktorému nevedia odolať. Doplácajú na to pacienti, ktorí nedostanú schválenú liečbu alebo čakajú na operácie dlhšie ako poistenci iných zdravotných poisťovní,“ mieni Szalay. „Dlhodobo si myslím, že štát nemá prevádzkovať vlastnú zdravotnú poisťovňu – VšZP treba rozdeliť a predať v medzinárodnom tendri. Nielenže by sme politikov zbavili spomínaného pokušenia, ale získali by sme zdroje na investície do nemocníc (v rozpočte ani eurofondoch ich totiž nenájdeme), a zároveň by sme posilnili konkurenciu zdravotných poisťovní, z čoho budú profitovať poistenci,“ podčiarkol Szalay.

Peter Stachura (KDH) tiež súhlasí s tým, že financovanie nemocníc má ďaleko od spravodlivého a zásluhového systému. „Na Slovensku neprebehla konvergencia základných sadzieb, rôzne druhy nemocníc majú rozdielne sadzby. Súčasne sú tu zdravotné poisťovne, ktoré pristupujú k jednotlivým nemocniciam špecificky, bez jasných kritérií ako rozdeľujú finančný obnos delegovaný na ústavnú zdravotnú starostlivosť,“ konštatuje Stachura.

Zároveň dodáva, že neexistuje systém financovania nemocníc, ktorý by bol úplne spravodlivý. „Aj krajiny, ktoré sa vydali systémom úplného financovania ústavnej zdravotnej starostlivosti len prostredníctvom DRG systému (Nemecko), začínajú postupne DRG systém kombinovať s priamymi platbami za geografickú dostupnosť a špeciálne postavenie, napríklad pri výučbe zdravotníckeho personálu alebo nevyhnutného traumacentra. Rovnako v zahraničí neprebehol divoký outsourcing všetkého, čo má pozitívny finančný potenciál, ako napríklad laboratórna diagnostika, vyšetrovacie zložky, záchranná zdravotná služba atď,“ uviedol ďalej poslanec za KDH.

Podľa jeho názoru je nevyhnutné, aby sme časť zdrojov do nemocníc investovali na základe skutočných potrieb regiónu a časť zdrojov nechali na DRG systém financovania. „Fixná zložka financovania musí mať jasné pravidlá a jednotlivé poisťovne si nemôžu vyberať koho ako podporia,“ podčiarkol.

„Financovanie nemocníc sa vymklo spod kontroly a mám pocit, že sa tu už dlhodobo nemocnice delia na víťazov a porazených nie na základe ich efektivity práce, kvality, skutočnej potrebe regiónu, ale podľa toho aké zmluvy si vedia s poisťovňami vybaviť,“ dodal Stachura.

Čítajte viac Za ukážkové hospodárenie dostane nemocnica v Kováčovej odmenu. Z ušetrených peňazí kúpia unikátny prístroj

Aj Oskar Dvořák (PS) mieni, že financovanie nemocníc si vyžaduje zmenu k spravodlivej distribúcii finančných prostriedkov. „Nemocnice vykazujú výkony podľa tzv. systému DRG, ten by však nemal ostať len systémom pre vykazovanie, ale je potrebné aby začal plnohodnotne fungovať ako úhradový mechanizmus pre nemocnice. Vďaka ministerstvu sa to už začína z časti napĺňať,“ konštatuje Dvořák a pripomína vyhlášku rezortu zdravotníctva, ktorou sa definujú podmienky úhrady a úhrada podľa klasifikačného systému pre definovanú časť diagnosticko-terapeutických skupín, a ktorá vyšla v Zbierke zákonov 27. marca 2025. „Považujem to za nesmierne dôležitý krok, ktorým sa zavedie poriadok, ale aj spravodlivosť do financovania nemocníc,“ podčiarkol Dvořák.

Ako ďalej uviedol, rozpočty nemocníc je potrebné zreálniť, štátny investičný dlh skresať a ich riadenie zefektívniť. „Platby zo zdravotného poistenia v mnohých prípadoch u nemocníc nepokrývajú ani náklady na samotný zdravotnícky materiál potrebný na operáciu. Riešením by mohol byť opäť tzv. systém DRG, ktorý by nastavil medicínsky oprávnené náklady a tomu sa následne aj prispôsobil rozpočet,“ doplnil poslanec z PS.Podľa jeho slov sú úspory možné aj v rámci súčasného systému.

„Zatiaľ čo vo svete je bežná obložnosť nemocničných lôžok na úrovni 90%, u nás sú lôžka zaplnené zhruba na 60%. Pridlhý je aj priemerný čas hospitalizácie a v nemocniciach riešime veci, ktoré by sme vedeli pokojne riešiť v jednodňových chirurgiách a v ambulanciách. Samostatnou kapitolou sú pozostatky „vyciciavania“ štátnych nemocníc – nevýhodné zmluvy na právne služby, stravovacie služby, pridrahé nákupy zdravotníckeho materiálu a podobne,“ vymenúva Dvořák