Keď v auguste 2024 zomrela Katalánčanka Maria Branyas vo veku 117 rokov a 168 dní a získala titul najstaršej žijúcej osoby na svete.
Ako sa jej podarilo dožiť takého výnimočného veku, sa pokúsil odhaliť tím vedcov z Inštitútu pre výskum leukémie Josepa Carrerasa v Španielsku, píše Science Alert. Podrobne analyzovali jej genetickú výbavu, metabolizmus, zloženie mikrobiómu aj proteíny, aby našli kľúč k jej výnimočnej dlhovekosti.
Výsledky, ktoré zatiaľ neboli recenzované, poskytujú vzácny pohľad do biologických mechanizmov spojených s extrémne vysokým vekom – a môžu priniesť cenné poznatky o tom, ako starnúť bez výraznejších zdravotných komplikácií. Maria bola takzvaná superstoročnica, teda človek, ktorý dosiahne aspoň 110 rokov. Takýto vek je však skutočne raritný – len približne desatina ľudí, ktorí sa dožijú stovky, prekročí aj ďalšiu dekádu.
Vedci v jej prípade identifikovali viacero pozitívnych faktorov: aktívny spôsob života na mentálnej, sociálnej aj fyzickej úrovni, silné rodinné väzby, pravidelné spoločenské kontakty a stravu bohatú na čerstvé a zdravé potraviny, prevažne v štýle stredomorskej diéty.
Zaujímavosťou je, že Maria obľubovala jogurty. Vedci sa domnievajú, že práve tento výber potravín mohol prispieť k udržiavaniu zdravej črevnej mikroflóry. Tá u nej podľa analýz zodpovedala skôr mladšiemu človeku než niekomu, kto sa blíži k 120 rokom.
„Mikroorganizmy zohrávajú kľúčovú úlohu nielen pri určovaní zloženia metabolitov v tele, ale aj pri regulácii zápalu, priepustnosti čriev, kognitívnych funkcií a zdravia kostí a svalov,“ píšu vedci vo svojej štúdii.
Okrem mikrobiómu zohrával dôležitú úlohu aj jej genetický profil. Niesla gény spájané so silnejšou imunitou, nižším rizikom srdcovocievnych ochorení a rakoviny.
Vedci sa ďalej zamerali na takzvanú metyláciu DNA, proces, ktorý ovplyvňuje aktivitu génov a môže odrážať vplyv životného prostredia a stresu na organizmus. Dá sa ním odhadnúť biologický vek, ktorý niekedy môže byť nižší než vek podľa kalendára.
„Pozoruhodné je, že všetky algoritmy založené na metylácii DNA poskytli rovnaký výsledok. Naša superstoročnica vykazovala biologický vek výrazne nižší než jej skutočný chronologický vek, a to vo všetkých troch skúmaných tkanivách,“ píšu vedci.
Okrem toho výskum odhalil, že Maria mala veľmi efektívny metabolizmus. Nízke hladiny škodlivého cholesterolu, vysoké hodnoty toho prospešného a minimálne známky zápalu v tele. Práve chronický zápal sa spája s množstvom zdravotných problémov v starobe.
Hoci sama Maria pripisovala svoju dlhovekosť „usporiadanému životu a príjemnému prostrediu“, výskum naznačuje, že v jej prípade išlo o kombináciu genetických predispozícií, životného štýlu a biologických mechanizmov, ktoré jej umožnili starnúť pomalšie a zdravšie.
Ako dosiahnuť dlhovekosť?
Dosiahnutie dlhovekosti si vyžaduje osvojenie si životného štýlu, ktorý podporuje nielen dlhší vek, ale aj kvalitnejší život – teda obdobie života bez chronických ochorení. Najnovšie štúdie poukazujú na niekoľko kľúčových stratégií:
1. Vyvážená strava: Stravovanie bohaté na ovocie, zeleninu, celozrnné produkty, orechy a strukoviny, s obmedzením ultra-spracovaných potravín, soli a cukru, je spojené so zdravším starnutím, uvádza The Times.
2. Pravidelný pohyb: Zapájanie sa do miernej až intenzívnej fyzickej aktivity, ako je chôdza, beh alebo silový tréning, môže znížiť mieru úmrtnosti a zlepšiť celkové zdravie.
3. Uvedomelé stravovanie: Konzumácia menšieho množstva kalórií a všímavosť pri jedle môžu aktivovať biologické procesy, ktoré prispievajú k dlhovekosti.
4. Sociálne väzby: Udržiavanie silných spoločenských kontaktov môže zvýšiť šancu na dlhší život až o 50 %, čo poukazuje na dôležitosť medziľudských vzťahov.
5. Riadenie stresu a dostatok spánku: Efektívne zvládanie stresu a kvalitný spánok sú kľúčové pre zdravie a môžu predĺžiť život.
Zaradenie týchto návykov do každodenného života môže významne prispieť k dlhšiemu a kvalitnejšiemu životu.