Americkí vedci prišli na spôsob, ako oklamať starnutie mozgu pomocou nečakaného prístupu. Namiesto priameho zásahu do mozgových buniek sa zamerali na „potrubie“ okolo neho. Výsledky otvárajú nové možnosti pre liečbu Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby.
Spoločný tím odborníkov z Washingtonskej univerzity v St. Louis nedávno zverejnil prevratné zistenia v prestížnom časopise Cell. Objavili, že zrýchlenie prirodzeného „upratovania“ v mozgu výrazne zlepšuje pamäť. Na rozdiel od tradičných postupov, ich metóda obchádza problematickú bariéru medzi krvou a mozgom.
Veda už dlhšie vie, že s postupujúcim vekom sa mozog stáva náchylnejším na zbytočné zaťaženie odpadovými látkami. Vedci teraz ukázali, že správny zásah do odvodného systému môže zvrátiť tieto negatívne zmeny. Experimentálne výsledky na myšiach naznačujú, že pamäť možno zachrániť aj v pokročilom veku.
Problém starnutia
Náš mozog obsahuje špeciálnu sieť ciev, tzv. meningeálny lymfatický systém. Tieto cievy pracujú ako čistiace kanály – odvádzajú tekutiny a odpadové látky preč z mozgu. Imunitné bunky v lymfatických uzlinách potom tieto odpady kontrolujú, aby včas zachytili príznaky problémov.
S vekom sa však tento systém začína spomaľovať. Americkí vedci zistili tento fakt už pred desiatimi rokmi. Upchaté „potrubie“ prestáva zvládať svoju prácu, a tak mozgové bunky zvané mikroglie začnú preberať funkciu upratovania. To vedie k preťaženiu mozgu a zhoršeniu jeho funkcií.

Práve tu vidí výskumný tím príležitosť na zásah. Namiesto snahy dostať lieky cez takmer nepreniknuteľnú hematoencefalickú bariéru, zamerali sa na zlepšenie funkcie lymfatických ciev, ktoré sa nachádzajú mimo tejto bariéry. Tým obišli problém, ktorý brzdí mnohé iné výskumy.
Starým myšiam sa vrátila mladícka zvedavosť
Vedci navrhli dômyselný experiment na otestovanie svojej teórie. Najprv umiestnili dve identické čierne tyčky do klietky so starými myšami. Myši sa s nimi hrali rovnako dlho. Na druhý deň myšiam dali jednu z pôvodných tyčiek a k tomu nový, strieborný predmet.
Mladé myši prirodzene trávia viac času skúmaním nových objektov. Staré myši však stratili túto prirodzenú zvedavosť – až kým im vedci nepodali špeciálnu liečbu. Podporili tým rast a funkciu ich lymfatických ciev. Výsledok? Liečené staré myši začali prejavovať väčší záujem o nový lesklý predmet – správali sa ako mladé.
Výskumníci tiež zaznamenali pokles hladiny proteínu interleukín 6 (IL-6) u liečených myší. Tento proteín má známy negatívny vplyv na zdravie mozgu. Zlepšením stavu lymfatických ciev sa teda podarilo zmierniť záťaž na mozgové tkanivo.
Nádejná budúcnosť pre ľudský mozog
Výskumný tím upozorňuje, že do aplikácie na ľudí vedie ešte dlhá cesta. Napriek tomu výsledky otvárajú nové možnosti v boji proti neurodegeneratívnym ochoreniam. Jedinečnosť prístupu spočíva v zameraní sa na oblasť mimo samotného mozgu.
Ľudia žijú dlhšie než kedykoľvek predtým, ale kvalita života v staršom veku často utrpí kvôli zhoršovaniu kognitívnych funkcií. Doterajšie liečby narazili na problém: ako dostať účinné látky cez bariéru chrániacu mozog. Nový prístup tento problém elegantne obchádza.
Výskumníci z Washingtonskej univerzity veria, že starostlivosť o lymfatický systém by sa mala stať súčasťou preventívnych opatrení proti starnutiu mozgu. Hoci nemôžeme vrátiť odumreté neuróny, môžeme zabezpečiť optimálne podmienky pre tie zostávajúce.
Prečo je lymfatický systém kľúčom k zdraviu mozgu:
- Odvádza škodlivé látky a odpad z mozgu do lymfatických uzlín
- Umožňuje imunitnému systému kontrolovať a reagovať na podozrivé látky
- S vekom sa jeho funkcia spomaľuje, čo vedie k hromadeniu odpadu
- Jeho stav priamo ovplyvňuje tvorbu zápalových látok v mozgu
- Predstavuje dostupný cieľ pre terapiu, pretože leží mimo hematoencefalickej bariéry
- Zlepšenie jeho funkcie vedie k preukázateľnému zlepšeniu pamäti
„Fyzická hematoencefalická bariéra bráni účinnosti terapií neurologických porúch,“ uviedol profesor patológie a imunológie z Washingtonskej univerzity Jonathan Kipnis vo vyhlásení o výskume. „Zameraním sa na sieť ciev mimo mozgu, ktorá je kritická pre zdravie mozgu, vidíme kognitívne zlepšenia u myší, čím sa otvára okno na vývoj výkonnejších terapií na prevenciu alebo oddialenie kognitívneho poklesu.“

„Fungujúci lymfatický systém je rozhodujúci pre zdravie mozgu a pamäť,“ uviedol vo vyhlásení prvý autor a postdoktorand z Washingtonskej univerzity Kyungdeok Kim. „Terapie, ktoré podporujú zdravie systému odpadového hospodárstva tela, môžu mať zdravotné výhody pre prirodzene starnúci mozog.“
„Zameranie na ľahšie dostupné lymfatické cievy, ktoré sa nachádzajú mimo mozgu, sa môže ukázať ako vzrušujúca nová hranica v liečbe porúch mozgu,“ povedal Kipnis. „Možno sa nám nepodarí oživiť neuróny, ale možno budeme schopní zabezpečiť ich najoptimálnejšie fungovanie prostredníctvom modulácie meningeálnych lymfatických ciev.“