Klimatická kríza v praxi? Pekelné teploty sú čoraz bežnejšie, výskum priniesol alarmujúce zistenia o tom, ako na ne reaguje ľudské telo
Rok 2024 bol najteplejší v histórii meraní. Letné vlny extrémnych horúčav na Slovensku nemali konca-kraja. Tiež ste mali problém zvyknúť si na ne? Niet sa čomu čudovať. Vedci zistili, že limity ľudskej termoregulácie pri extrémnych teplotách sú nižšie, ako sa predpokladalo.
Ako veľmi sa naše telo dokáže prispôsobiť teplejšej a vlhkejšej planéte? Štúdia z Výskumnej jednotky ľudskej a environmentálnej fyziológie Univerzity v Ottawe (HEPRU) potvrdila, že limity ľudskej termoregulácie – teda schopnosti udržiavať stabilnú telesnú teplotu pri extrémnom teple – sú nižšie, než sa pôvodne predpokladalo. Štúdia bola publikovaná v časopise PNAS.
Ako zvládajú Slováci prácu v horúčavách?
Video
Vysielané 17.7.2024 / Zdroj: TV PRAVDA
Výskum viedli Robert D. Meade a Glen Kenny z HEPRU. Zdôraznená je v ňom naliehavá potreba venovať sa vplyvom klimatických zmien na ľudské zdravie. Štúdia zistila, že mnohé regióny čoskoro zažijú úrovne tepla a vlhkosti, ktoré prekročia bezpečné limity pre ľudské prežitie.
Využitím bežne používaných techník, známych ako termálne kroky (thermal-step protocols), Meade a jeho tím vystavili 12 dobrovoľníkov rôznym podmienkam tepla a vlhkosti, aby určili bod, pri ktorom sa termoregulácia stáva nemožnou. Čo robilo túto štúdiu odlišnou? Účastníci sa vrátili do laboratória na celodennú expozíciu podmienkam, ktoré boli tesne nad ich odhadovaným limitom pre termoreguláciu. Účastníci boli vystavení extrémnym podmienkam – 42°C pri 57% vlhkosti, čo predstavovalo humidex – pocitovú teplotu približne 62°C.
„Výsledky boli jasné. Jadro telesnej teploty účastníkov vzrástlo bez prerušenia a mnohí účastníci nedokázali dokončiť 9-hodinovú expozíciu. Tieto dáta poskytujú prvú priamu validáciu termálnych krokov, ktoré sa používajú na odhadovanie horných limitov termoregulácie takmer 50 rokov,“ hovorí Meade.
„Naše zistenia sú obzvlášť včasné, keďže odhadované limity termoregulácie sa čoraz viac začleňujú do veľkých klimatických modelov,“ vysvetľuje Meade. „Taktiež zdôrazňujú fyziologický stres, ktorému sú ľudia vystavení počas dlhodobého pôsobenia extrémneho tepla, čo sa stáva čoraz bežnejším v dôsledku klimatických zmien.“
Dôsledky tohto výskumu presahujú akademickú sféru. Keď sa mestá pripravujú na horúcejšie leto, pochopenie týchto limitov môže pomôcť pri navrhovaní zdravotných politík a opatrení na verejnú bezpečnosť. „Integráciou fyziologických dát s klimatickými modelmi dúfame, že lepšie predpovieme a pripravíme sa na problémy so zdravím súvisiace s teplom,“ dodáva Kenny.