Stuhnuté kĺby, nepohyblivé ramená či pocit únavy – to všetko sú príznaky, ktoré mnohí z nás považujú za prirodzenú súčasť starnutia. Podľa odborníčky však k tomu nemusíme nevyhnutne dospieť. V rozhovore sa dozviete, ako si zachovať zdravé kĺby do vysokého veku, prečo je dôležité lekárovi presne popísať svoje ťažkosti a kedy by ste mali spozornieť. „Nielen starí a zrobení, ale aj mladí ľudia majú právo na bolesť,“ upozorňuje reumatologička Janka Jančovičová.
Musí prísť s vekom automaticky aj bolesť kĺbov? Dokedy môžeme byť fit?
Keby sme kĺby používali správne, tak do smrti. Inak povedané – keby sme pridlho nesedeli, nepostávali, nerobili nesprávne pohyby, nepozerali stále na obrazovku počítača a nenosili nevhodnú obuv, mohli by sme mať zdravé kĺby až do stovky. Áno, je pravda, že kĺby sa vekom opotrebovávajú, ale rovnomerne a prirodzene. Ak by sme sa ku koncu života prestali hýbať, nebolo by to kvôli bolesti.
Ráno podaktorí vstávame celý stuhnutí. Prečo nás bolí lakeť, rameno, koleno?
Ak máte naozaj zničené a opotrebované kĺby a predchádzajúci deň ste ich nadmerne zaťažili, viete, prečo vás bolia. Pri sedavom zamestnaní je bežné, že ráno cítite stuhnutosť – kĺby, šľachy a svaly potrebujú čas na rozhýbanie. No ak ste mladí, zdraví a aj napriek tomu sa nedokážete rozhýbať celé dopoludnie, alebo ste mamička na materskej, ktorá je celý deň v pohybe, v noci vstáva k dieťatku a ráno sa nemôže ani pohnúť, môže ísť o signál vážnejších problémov.
Kedy ide len o opotrebovanie a kedy už o zápal, s ktorým treba prísť k lekárovi?
Ak viete, čo vám bolesť spôsobilo, nemusí hneď utekať k lekárovi. Ak babička celý víkend pripravovala pohostenie pre rodinu a v pondelok sa ledva postaví, je jasné, kde je problém. No ak bolesť a stuhnutosť nemajú zjavné vysvetlenie, je na mieste odborné vyšetrenie.
Treba najskôr navštíviť praktického lekára, alebo si rovno vypýtať výmenný lístok k špecialistovi?
Prečo by ste si ho mali pýtať? Praktický lekár je ten, kto najlepšie pozná váš zdravotný stav aj rodinnú anamnézu. Vie sa správne spýtať: „Tak čo, moja zlatá, bola u vás na návšteve rodina? Zasa ste celý deň tancovali v kuchyni?“ Nepýtajte si výmenný lístok, ale hovorte so svojím doktorom o svojich ťažkostiach. Dokáže posúdiť, či je potrebný špecialista, alebo si poradí sám.
Šport a reumatologické ochorenia: Ako si neublížiť pohybom?
Kedysi sa pohyb pri reumatických ochoreniach neodporúčal, dnes už vieme, že pravidelná a primeraná fyzická aktivita môže pomôcť.
„Dôležité je nájsť rovnováhu – niektorí pacienti totiž nemajú mieru a preťažujú sa až do bodu, keď si vážne poškodia kĺby,“ hovorí reumatologička Janka Jančovičová a uvádza príklad štyridsaťročnej pacientky s reumatoidnou artritídou v remisii, ktorá napriek odporúčaniam pokračovala v náročných bežeckých súťažiach.
„Spôsobila si veľmi vzácna vnútrokĺbovú zlomeninu kolena. Takéto úrazy sa stávajú pacientom, ktorí sa nadmieru namáhajú a ich kĺby nie sú zdravé, hoci oni navonok pôsobia zdravým dojmom,“ vysvetľuje odborníčka. Šport by sa preto nemal robiť so sebazničujúcim cieľom. „Reumatologickým pacientom často hovorím, že ak doteraz jazdili na rýchlej motorke, je čas presedlať na harley.“
S akými najčastejšími boľačkami za vami ľudia chodia?
Najčastejšie s bolesťami kĺbov a chrbtice, ale čoraz viac pribúdajú aj pacienti so systémovými ochoreniami spojiva. Často hovoria: „Pani doktorka, neviem, čo mi je. Cítim sa unavený, bolí ma celé telo.“ Ako mladí lekári sme tomu hovorili „všeckytída“ – chodia od jedného špecialistu k druhému, ale nevedia jasne definovať svoje ťažkosti.
Prečo je to problém?
Pacienti sa často snažia „pomôcť“ lekárom tým, že si sami stanovia diagnózu. Nepovedia „mám problémy s trávením“, ale „ozýva sa mi žlčník“. Nepovažujú za potrebné rozoberať viac svoje ťažkosti, a tak sa môže stať, že si lekári vyžiadajú zbytočné vyšetrenia, pričom pacient môže mať úplne iný problém.
Môžete uviesť konkrétny príklad?
Pacientka – staršia pani – sa sťažovala na extrémnu únavu a ťažké nohy. Absolvovala vyšetrenia u imunológa, endokrinológa, neurológa, magnetickú rezonanciu chrbtice aj EMG. Keď som sa jej spýtala, či ju niekto fyzicky vyšetril, povedala, že načo, veď len cíti slabosť a nevládze chodiť. Nakoniec som sa dozvedela, že už nedokáže ísť ani na nákup, po pár metroch musí oddychovať a pri nastupovaní do auta nezohne nohu v bedrovom kĺbe.
Mala extrémne ťažkú koxatrózu. Liečba jej únavového syndrómu spočívala v náhrade bedrových kĺbov. Dovtedy nikomu nenapadlo, že problém je v nohách – kĺby ju neboleli, cítila sa len unavená.

Prečo majú pacienti problém opísať svoje ťažkosti?
Možno nechcú lekára zaťažovať a rovno mu povedia, čo si myslia, že im je. A lekár si niekedy povie: „Pacient chce výmenný lístok? Dám mu ho, načo sa s ním budem trápiť.“ Takto sa z návštevy lekárov stáva nekonečná zdravotná turistika.
Výživové doplnky na kĺby: Pomáhajú alebo sú to len vyhodené peniaze?
Mnoho ľudí siaha po výživových doplnkoch na kĺby s nádejou, že im pomôžu udržať pohyblivosť a zmierniť bolesť. Niektoré látky pôsobia tak, že „nafúknu“ existujúce bunky kĺbovej chrupky – obrazne povedané, fungujú ako botox pre kĺby. Tento mechanizmus však funguje len tam, kde ešte chrupka je.
„Ak má niekto len mierne poškodené koleno a cíti sa po užívaní doplnkov lepšie, prečo nie. Ale ak má dôchodca taký zodratý kĺb, že mu lekár už dva roky hovorí, že ho treba vymeniť, výživové doplnky sú vyhadzovaním peňazí,“ vysvetľuje známa reumatologička Janka Jančovičová.
Pri výbere doplnkov je dôležité dávať pozor na ich kvalitu. Nie sú to lieky, a preto nie je každá šarža kontrolovaná rovnako. Kým pri liekoch je presne dané zloženie a množstvo účinnej látky, pri doplnkoch to môže byť otázne. „Kedysi si Štátna obchodná inšpekcia posvietila na kolagénové prípravky a zistila, že vo viac ako 90 % z nich kolagén nebol v takom množstve ako udával výrobca“
Dôležité je tiež vyhnúť sa produktom, ktoré sľubujú „všetko až po elixír mladosti“. Lepšou voľbou sú jednodruhové alebo maximálne dvojzložkové doplnky, kde je väčšia istota, že naozaj obsahujú to, čo je uvedené na obale.
Prichádzajú k vám najmä starší pacienti?
Reumatické ochorenia sa týkajú všetkých vekových skupín a ich diagnózy sú rôzne. Keď mi kolega povie, že osemdesiatročná pacientka urgentne potrebuje reumatológa, znie mi to podozrivo. V tomto veku je už imunitný systém unavený a reumatologické ochorenia nebývajú aktívne. Väčšina starších pacientov prichádza so zodratým organizmom a nepotrebuje okamžitú pomoc, ale, samozrejme, sú aj výnimky.
Napríklad po päťdesiatke – prevažne u žien – sa vzácne môže objaviť autoimunitný zápal veľkých ciev, ktorý bez liečby môže viesť až k oslepnutiu.
Ako sa toto ochorenie prejavuje?
Pacienti trpia chronickou únavou a majú vysoké zápalové parametre. Napríklad CRP a sedimentácia sú dlhodobo vyššie ako sto. Na začiatku ochorenia môžu mať ťažkosti s ramennými pletencami, nedokážu zdvihnúť ruky nad hlavu, ani sa len učesať. Jedna moja pacientka bola taká unavená, že zaspala v ambulancii. Ak zápal postihne cievy v oblasti hlavy, môže dôjsť k zúženiu prietoku krvi do očného nervu, čo v extrémnych prípadoch spôsobí nevratnú slepotu. Diagnostika je náročná, kedysi sa robila biopsia cievy, dnes sa dá odhaliť aj sonograficky, no ide o vzácne ochorenie, s ktorým má skúsenosť len málo lekárov.
Existuje aj ochorenie, ktoré sa týka mladších žien?
Áno, napríklad spondyloartritída. Toto ochorenie sa môže začať už v detstve, ale najčastejšie sa prejavuje okolo tridsiatky zápalom úponov na chrbte. Kedysi sa predpokladalo, že postihuje najmä mužov v pomere 9:1, no dnes sa ukazuje, že tento pomer sa nielen vyrovnáva, ale niektoré štúdie dokonca naznačujú vyšší výskyt u žien. Čítala som veľkú metaanalýzu, kde sa autori dokonca ospravedlnili ženám, pretože hoci sú postihnuté častejšie, na túto diagnózu sa u nich myslí menej. Ženy s týmto ochorením častejšie skončia u iných špecialistov ako muži, a najčastejšie u psychiatra, lebo ich bolesti sú podceňované a pripisované stresu či psychickej nepohode.

Stretávate sa s tým, že sa príznaky žien s reumatickými ochoreniami podceňujú alebo neberú vážne?
Bohužiaľ áno. Keď sa žena posťažuje na bolesť kĺbov, častá reakcia okolia je: „Nemá ťa čo bolieť, si mladá, zdravá, máš krásne deti!“ Niektoré pacientky čelia nedôvere aj zo strany rodiny. Stretla som sa s prípadom, keď svokra a matka neverili žene, že má reumatoidnú artritídu, a tvrdili, že je len lenivá a nechce sa starať o deti. Pritom v čase stanovenia diagnózy jej ochorenie bolo už v treťom, predposlednom rentgenologickom štádiu, keď kĺby začínajú nezvratne zrastať. Manžel ju priviezol do ambulancie s tým, že jej mám „konečne vytĺcť tie hlúposti z hlavy“.
Bol to ojedinelý prípad?
Nie. Spomínam si aj na muža, ktorý bránil svojej manželke brať lieky predpísané na liečbu aktívnej reumatoidnej artritídy. Bol presvedčený, že lieky užíva len preto, aby sa vyhla materstvu, a že si chorobu vymýšľa. Situácia sa vyhrotila až do bodu, keď si vyžiadal druhý odborný názor na vyššom pracovisku. Tam boli lekári zhrození, prečo pacientka lieky neberie, keď jej hrozí vážne poškodenie kĺbov.

Opuch kolena: Kedy je to len artróza a kedy vážnejší problém?
Občasný opuch kolena nemusí hneď znamenať vážne ochorenie. Vo vyššom veku môže ísť o dekompenzovanú artrózu – opotrebovanie kĺbu, ktoré vedie k podráždeniu a zvýšenému prekrveniu v postihnutej oblasti. Takéto opuchy môžu zmiznúť samy po odpočinku, schladení ľadom alebo podaní bežných nesteroidných antireumatík.
„Keď vám ale na jeden – dva dni opuchne koleno raz za týždeň, alebo opuch cestuje z jedného kĺbu na druhý, môže ísť o prejav iného ochorenia, napríklad aj o paraneoplastickú artritídu, ktorá súvisí s onkologickým ochorením,“ upozorňuje reumatologička Janka Jančovičová, že tieto prípady sú nevyspytateľné. „Môžu sa správať ako reumatický zápal kĺbu, ale laboratórne parametre tomu nezodpovedajú.
Niekedy sa takéto opuchy objavujú dokonca niekoľko rokov pred diagnostikovaním rakoviny. Preto, ak má pacient rodinnú anamnézu nádorových ochorení alebo sa u neho objavujú aj iné nejasné zdravotné problémy, je na mieste dôkladnejšie vyšetrenie vrátane onkologickej prehliadky.“
Takže ľudia si reumatickú bolesť často zamieňajú s lenivosťou?
Myslia si, že bolesť a únava sú výsadou starých či „zrobených“ ľudí. Chronické autoimunitné ochorenia ale postihujú aj mladých ľudí vo veku 30 – 40 rokov, najmä ženy. Vážim si starších ľudí a myslím si, že si zaslúžia úctu, ale bolo by dobré, keby boli citlivejší k problémom mladších generácií.
Aj mladí majú svoje starosti a nemali by byť vnímaní ako menej dôležití pacienti len preto, že „vyzerajú zdravo“.
Čo najčastejšie spôsobuje vzplanutie autoimunitných ochorení?
Najčastejším spúšťačom je stres. Typickým príkladom je psoriáza – pacienti často presne vedia, kedy ich v práci naštval šéf, pretože sa im vtedy ochorenie zhorší. Okrem stresu odborná literatúra uvádza ako jednu z najčastejších príčin aj prekonanie ťažkej infekcie, najmä vírusovej.
Má na reumatické ochorenia vplyv obezita?
Niektoré štúdie tvrdia, že obezita spôsobuje zápal v tele a zvyšuje autoimunitnú odpoveď. Inými slovami prilieva olej do ohňa.
Je pravda, že dna je z údeného mäsa a reuma zo studenej vody?
„Reuma“ ako taká neexistuje. Buď ide o reumatoidnú artritídu, alebo o opotrebené kĺby (osteoartrózu), ktoré naozaj horšie znášajú chlad a zmeny počasia.
A čo dna?
Dna súvisí so stravou. Nie nadarmo sa hovorí, že sa dedí skôr kuchárska knižka než samotná choroba. Puríny sú zložkou bielkovín, problém je, že ich prijímame v nadmernom množstve. Nachádzajú sa v údenom mäse, hovädzom vývare, huspenine či v morských plodoch. Hromadia sa v tele, a keď sa dna prejaví na kĺboch, je už prakticky neskoro – znamená to, že v tele bola prítomná dlhé roky.
Ako sa dajú spoznať prvé príznaky?
Puríny sa v tele hromadia postupne, najprv sa ukladajú v cievach a zhoršujú aterosklerózu, no tento proces necítime. Aj keď človek dostane infarkt, málokedy si uvedomí, že k nemu mohla prispieť práve nadmerná konzumácia purínov. Keď už cievy nestačia, puríny sa začnú ukladať v obličkách, kde môžu spôsobiť obličkové kamene. Až keď už nie je miesto ani tam, usadzujú sa vo forme kryštálov kyseliny močovej v kĺboch – a vtedy sa objavujú silné bolesti. Pacienti s dnou prichádzajú až vo chvíli, keď ich bolesť palca na nohe, členku alebo kolena vyženie k lekárovi. Záchvat odznie do pár dní, pacienti sa chvíľu stravujú zdravo, ale potom sa vrátia k pôvodným návykom a problém sa opakuje. Lieky na vyplavenie kyseliny močovej z krvi neberú pravidelne – veď mimo záchvat ich nič nebolí. Často po nich siahnu iba v akútnom dnavom záchvate, čo môže situáciu ešte zhoršiť – kryštály sa neodstránia z tela, ale uložia sa tam, kde je slabé miesto, teda v zapálenom kĺbe. Je to ako s tým vtipom o hasičoch: „Udržujte požiar, do hodiny sme tam!“

Týka sa dna najmä žien?
Nie, dokonca mám pocit, že trápi najmä mužov. Možno je to dané tým, že je to naša zvyklosť – naložiť chlapovi poriadny kusisko mäsa a dobrý guláš, nech je pokojný a spokojný.
Keto diéta nám môže uškodiť?
Puríny sa v našom tele kumulujú po celý život, ale u istej časti pacientov je dna dedičná. Chýba im enzým, ktorý by ich dostatočne štiepil. Tí by si mali dávať ešte väčší pozor. V zásade však platí, že by sme sa mali odmalička rozumne stravovať.
Autoimunita a reumatické ochorenia: Prečo ich môže zhoršiť stres aj iné choroby?
Reumatické ochorenia úzko súvisia s fungovaním imunitného systému, ktorý musí neustále vyvažovať obranu proti vonkajším hrozbám aj vnútorným procesom v tele. Ak je preťažený – či už chorobou, psychickým stresom, alebo fyzickou záťažou – môže to viesť k zhoršeniu zápalových ochorení.
„Keď to extrémne preženiete v práci, stačí, aby okolo vás prešla nejaká baktéria – a ochoriete. Váš imunitný systém je vyčerpaný,“ vysvetľuje reumatologička. „Rovnaký mechanizmus platí aj pri autoimunitných ochoreniach – ak musí telo bojovať s ďalšou záťažou, niekde poľaví. To môže viesť k vzplanutiu reumatického ochorenia alebo k ťažkej infekcii, ktorú by inak telo zvládlo bez problémov.“
Správna rovnováha medzi prácou, oddychom a fyzickou aktivitou môže výrazne pomôcť zmierniť prejavy reumatických ochorení a predchádzať zhoršeniu stavu.

Čo by sme mali robiť, aby sme mali zdravé kĺby?
Hýbať sa každý deň – ale správne. Celodenná práca v záhrade nie je ideálnym pohybom. Najlepšie je zaradiť každodennú 3-kilometrovú prechádzku a aspoň raz týždenne turistiku. Môžete aj trochu pracovať v záhrade alebo si zahrať futbal pre radosť, ale nie že sa zoderiete okopávaním záhonov alebo v trojfázovom tréningu. Okrem pohybu je nevyhnutná správna životospráva – pravidelné jedlo vrátane raňajok a večere, dostatok tekutín a časté prestávky pri sedavom zamestnaní. Najhoršie, čo môžete po práci urobiť, je ľahnúť si pred televíziu. Aj pri sledovaní obrazovky by sme mali sedieť vzpriamene, aby sme kĺbom a chrbtici neškodili. Mne príde až ťažko, keď vidím svojich rodinných príslušníkov, ako ležia pokrčení na gauči – a ešte pri tom jedia. Ja si radšej sadnem na stoličku.
Aký pohyb nám chýba najviac?
Čupenie. V niektorých kultúrach ľudia nesedia na stoličkách, ale čupia – a vďaka tomu majú zdravé rovné chrbtice až do staroby.