Bolesti hlavy, najmä migrény, už dlho zneisťujú pacientov aj zdravotníkov. Kým bežné spúšťače ako stres, dehydratácia či niektoré potraviny sú všeobecne známe, najnovšie vedecké objavy odhaľujú hlbšie, biologické mechanizmy, ktoré stoja za týmito vysiľujúcimi stavmi.
Výskumy postupne objasňujú zložité procesy vedúce k bolestiam hlavy a prinášajú nádej na účinnejšiu liečbu.
Skryté komunikačné dráhy mozgu
Prelomová štúdia publikovaná v Science v júli 2024 odhalila doteraz neznámu signálnu dráhu, ktorá hrá kľúčovú úlohu pri migrénach s aurou. Vedci z Univerzity v Kodani a Rochestrskej univerzity zistili, že počas migrenóznej aury sa z mozgu uvoľňujú bielkoviny, ktoré cez mozgovomiechový mok putujú do trojklaného nervového uzla – dôležitého zoskupenia nervov zodpovedného za vnímanie tváre.
Tento prenos aktivuje dráhy bolesti, čo vedie k typickej jednostrannej bolesti hlavy. Objav nielenže vysvetľuje súvislosť medzi aurou a následnou bolesťou, ale otvára aj nové možnosti cielenej terapie.
Peptid CGRP (kalcitonínom viazaný génový peptid) je už dlhšie predmetom výskumu v súvislosti s migrénami. Najnovšie štúdie ukazujú, že CGRP môže priamo ovplyvniť lymfatický drenážny systém mozgu, znižovať jeho prietok a tým prispievať k symptómom migrény.
Táto súvislosť medzi CGRP a čistením mozgového odpadu ponúka hlbšie pochopenie migrenóznej fyziológie a zároveň nové ciele liečby.

Vplyv prostredia a životného štýlu
Okrem vnútorných mechanizmov majú na výskyt bolestí hlavy výrazný vplyv aj vonkajšie faktory. Štúdia Univerzity v Cincinnati zistila, že pri každom náraste teploty o 10 °F (približne 5,5 °C) stúpa výskyt migrén o 6 %. To naznačuje, že klimatické zmeny, spojené s teplotnými výkyvmi a extrémnym počasím, môžu zvýšiť frekvenciu a závažnosť migrén.
Významnú úlohu zohráva aj kvalita spánku. Výskum ukázal, že ľudia s nízkou kvalitou spánku mali o 22 % vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich na druhý deň objaví bolesť hlavy. Zdôrazňuje to dôležitosť pravidelného a kvalitného odpočinku ako prevencie pred bolesťami hlavy.
Niektoré zložky potravy môžu u citlivých jedincov vyvolať migrény. Ako píše portál Very Well Health, jedna zo štúdií poukázala na to, že nitráty – zlúčeniny obsiahnuté napríklad vo vodnom melóne – môžu u niektorých ľudí spustiť bolesť hlavy. Až 23,7 % účastníkov náchylných na migrénu zaznamenalo bolesť hlavy po konzumácii melóna, čo poukazuje na potrebu individuálneho prístupu k stravovacím odporúčaniam pri migréne.

Budúcnosť liečby bolestí hlavy
Tieto vedecké poznatky nie sú len teoretické. Majú reálny dopad na liečbu. Porozumenie signálnym dráham a spúšťačom bolestí hlavy umožňuje vývoj cielenej liečby, ako sú napríklad CGRP inhibítory, ktoré sľubujú zníženie frekvencie a intenzity migrén. Zároveň rozpoznanie vplyvu životného prostredia a životného štýlu dáva jednotlivcom možnosť prijímať rozhodnutia, ktoré pomáhajú riziko bolestí hlavy minimalizovať.
Hoci tradičné rady pri prevencii bolestí hlavy ostávajú dôležité, nové objavy poskytujú oveľa komplexnejšie pochopenie tejto poruchy.