Počas nášho života sa reakčný čas postupne spomaľuje. Je to jeden z dôvodov, prečo výkonnosť v športe zvyčajne klesá od našich tridsiatych rokov. Vedci zistili, že udržiavanie priemerného reakčného času môže byť kľúčovým ukazovateľom toho, že náš mozog stále dobre funguje – a to aj vo vyššom veku.
Ale to nie je všetko, čo môžu reakčné časy prezradiť. Od zdravia srdca až po celkové riziko predčasného úmrtia – reakčné časy nám môžu poskytnúť pohľad do vnútorného fungovania tela. Poukázal na to portál BBC.
„Niektorí ľudia sú jednoducho rýchlejší ako iní – ešte predtým, než sa začnú prejavovať účinky starnutia,“ hovorí Simon Cox, profesor zaoberajúci sa mozgom a kognitívnym starnutím na University of Edinburgh v Škótsku. „Ale pokles reakčných časov pravdepodobne poukazuje na nahromadenie veku zodpovedajúcich zmien. Je to ukazovateľ, ktorý nám veľa hovorí o spoločnom fungovaní viacerých biologických systémov.“
Ako si doma otestovať reakčný čas?
Budete potrebovať asistenta a pravítko.
- Sadnite si na stoličku a položte ruku na stôl tak, aby zápästie viselo cez okraj, s palcom a ukazovákom smerujúcimi dopredu.
- Požiadajte partnera, aby držal pravítko vertikálne nad vašou rukou tak, aby „nula“, kde začínajú čísla, bola zarovnaná s vaším palcom.
- Bez varovania by mal partner pravítko pustiť – vašou úlohou je chytiť ho čo najrýchlejšie.
- Vzdialenosť, ktorú pravítko prejde, kým ho chytíte, je mierou vášho reakčného času.
Vo všeobecnosti platí:
- vynikajúci výkon = menej ako 7,5 cm
- nadpriemerný = 7,5 – 15,9 cm
- priemerný = 15,9 – 20,4 cm
- podpriemerný = viac než 20,4 cm
- slabý = viac než 28 cm

Štúdie populácie ukázali súvislosť medzi rýchlosťou poklesu reakčného času a rizikom viacerých ochorení súvisiacich s vekom. Okrem celkového rizika smrti – jedna štúdia preukázala významné spojenie medzi reakčnými časmi a pravdepodobnosťou úmrtia na všetky hlavné príčiny – existuje aj silný vzťah medzi týmto ukazovateľom a rizikom úmrtia na konkrétne ochorenia, ako sú ischemická choroba srdca, mŕtvica a ochorenia dýchacej sústavy.
Reakčný čas človeka súvisí aj s jeho náchylnosťou k pádom, stratou schopnosti žiť samostatne a nástupom demencie.
Podľa profesora Coxa však jediné meranie reakčného času neprezradí až tak veľa, pretože reakčná rýchlosť sa medzi jednotlivcami výrazne líši – v závislosti od pohlavia, genetiky, fyzickej kondície, životného štýlu, ale dokonca aj typu osobnosti. Cox zdôrazňuje, že pravdepodobne oveľa dôležitejšie je sledovať, ako sa vaša reakčná rýchlosť mení v čase – napríklad pri opakovanom testovaní v ročných intervaloch počas niekoľkých rokov – a či sa nezačína viditeľne zhoršovať.
Pri teste s padajúcim pravítkom existujú dve zložky reakcie – schopnosť mozgu rýchlo vyhodnotiť, že pravítko bolo pustené, a rýchlosť, s akou telo dokáže vykonať mozgový príkaz a zachytiť ho. Výskumníci zistili, že prvou časťou tohto systému, ktorá začína zlyhávať – a to už v strednom veku – je práve fyzická schopnosť tela zareagovať na signál z mozgu. Inými slovami, mozog si môže všimnúť, že pravítko padá už v priebehu milisekúnd – ale telu aj tak chvíľu trvá, kým túto informáciu prevedie do činu.
Ako zlepšiť svoj reakčný čas?
Existujú jednoduché cvičenia, ako svoj reakčný čas zlepšiť. Ide o tzv. tréning dvojitej úlohy, pri ktorom sa kombinuje pohyb a mentálne cvičenie – čím sa súčasne trénuje telo aj mozog. Medzi príklady patrí:
- chôdza so súčasným otáčaním hlavy zo strany na stranu
- státie na jednej nohe pri recitovaní abecedy
- hádzanie loptičky, zatiaľ čo nahlas hovoríte asociácie na slová

Cox hovorí, že mnohé aktivity, ktoré sa často spájajú so zdravým starnutím – ako napríklad pokračovanie v športe aj v neskoršom veku, učenie sa hudobného nástroja na dôchodku, alebo aj zostávanie mentálne aktívnym pomocou spoločenských hier – môžu mať pozitívny vplyv na reakčný čas.
„Tréningy zamerané na športový výkon, ktoré si vyžadujú rýchle reakcie, môžu zlepšovať reakčný čas tým, že stimulujú mozog aj telo zároveň,“ vysvetľuje Cox. „A existujú dôkazy, že všeobecné udržiavanie socio-intelektuálneho zapojenia súvisí s pomalším kognitívnym starnutím v oblastiach zložitého myslenia,“ doplnil.
Inými slovami, čím viac ostávame fyzicky aj mentálne aktívni, tým lepšie si môžeme udržať nielen bystrosť, ale aj rýchlosť našich reakcií – čo má priamy vplyv na kvalitu života, bezpečnosť (napr. pri riziku pádov), aj celkové zdravie.