Kým v 20. storočí bolo fajčenie považované za hlavnú príčinu predčasnej smrti, v 21. storočí sa do popredia dostáva nový, tichý zabijak – chronický stres. Vedci ho dnes čoraz častejšie označujú za „epidémiu zdravia 21. storočia“. To vyvoláva zásadnú otázku: Zabíja nás stres rýchlejšie ako fajčenie?
Stres je prirodzenou súčasťou života a v primeranej miere nás môže motivovať. Problém nastáva, keď sa stres stane chronickým, teda dlhodobým a neustálym. Práve takýto stres je spájaný s množstvom zdravotných problémov, ako sú srdcovo-cievne ochorenia, cukrovka, depresia či úzkostné poruchy, píše The Guardian. Navyše oslabuje imunitný systém, čím zvyšuje riziko rôznych infekcií a chorôb.
Zložitosť stresu spočíva v jeho rozšírenosti. Týka sa ľudí naprieč vekových aj sociálnych skupín. Najvyššie hodnoty stresu vykazujú opatrovatelia, nízkopríjmoví pracovníci a ľudia bez kontroly nad svojimi pracovnými podmienkami. Chronický stres často vedie aj k nezdravým návykom – prejedaniu, zneužívaniu návykových látok alebo pasivite – čo jeho negatívny vplyv ešte zhoršuje.

Stres verzus fajčenie
Fajčenie je naďalej hlavnou príčinou úmrtí, ktorým by sa dalo predísť. Len v USA má na svedomí vyše 480-tisíc obetí ročne. Vedci odhadujú, že každá vyfajčená cigareta skracuje život o približne 20 minút.
Hoci stres nemá taký priamy vplyv na úmrtnosť ako fajčenie, jeho dosah je hlboký a mnohorozmerný. Meta-analýza výskumníkov z Harvardu a Stanfordu ukázala, že stresory na pracovisku, ako neistota zamestnania či nadmerné nadčasy, zvyšujú riziko ochorení a smrti podobne ako vystavenie pasívnemu fajčeniu.
Stres a fajčenie navyše často idú ruka v ruke. Ľudia trpiaci stresom majú tendenciu fajčiť viac, a to najmä tí, ktorí bojujú s duševným zdravím. Výskumy ukazujú, že jedinci s psychickými poruchami fajčia dvakrát častejšie než ostatní. Stres tak podporuje fajčenie, a to následne zvyšuje stres. Vzniká bludný kruh.
Epidémia, ktorá sa šíri potichu
Rozsah chronického stresu je alarmujúci. Podľa správy z roku 2024 až 69 % amerických zamestnancov označilo svoju úroveň stresu za strednú až vysokú a viac ako 40 % vykazuje príznaky vyhorenia. Tento stres však neohrozuje len zdravie jednotlivcov – má aj výrazné spoločenské a ekonomické dôsledky. Zvyšuje výdavky na zdravotnú starostlivosť a znižuje produktivitu firiem.
Stres navyše prispieva aj k sociálnej izolácii. Ľudia v strese sa často uzatvárajú do seba, prestávajú udržiavať kontakty s okolím a upadajú do samoty. Tá následne zhoršuje ich psychický stav.

Ako bojovať proti tejto epidémii?
Zmierniť epidémiu stresu si vyžaduje viacero paralelných krokov:
- Zmeny na pracoviskách: Zamestnávatelia by mali podporovať rovnováhu medzi prácou a súkromím – zaviesť flexibilnú pracovnú dobu, možnosť práce z domu a ponúkať psychologickú podporu.
- Verejné kampane: Štátne inštitúcie a zdravotnícke organizácie by mali zvyšovať povedomie o dôsledkoch chronického stresu a poskytovať nástroje na jeho zvládanie.
- Individuálne stratégie: Ľudia môžu čeliť stresu prostredníctvom fyzickej aktivity, meditácie, kvalitného spánku a v prípade potreby aj odbornou pomocou.
Hoci fajčenie zostáva významnou zdravotnou hrozbou, chronický stres sa v 21. storočí stáva porovnateľne vážnym, ak nie ešte nebezpečnejším rizikom. Nie je to náhly zabijak, ale tichý ničiteľ, ktorý si vyberá svoju daň pomaly, no vytrvalo. Aby sme tejto epidémií čelili, potrebujeme systémové zmeny, otvorenú diskusiu a ochotu aktívne pracovať na ochrane svojho duševného zdravia.
Stres si nevyberá. Ale my si môžeme vybrať, ako s ním budeme bojovať.