Ruší sa preventívne sono prsníkov a mnohé ženy sú v panike z rakoviny. Oprávnene?

Poďme si najprv povedať, čo to vlastne znamená skríning. Skríning je cielené vyhľadávanie v bezpríznakovej populácii, pričom cieľom je zachytiť dobre liečiteľné štádiá rakoviny v jej počiatku. Cieľom skríningu, ktorý je aj finančne náročný, je znížiť úmrtnosť na dané ochorenie (čo sonografia prsníkov zjavne nespĺňala, pretože často odhaľovala len nezhubné nálezy a mala vysokú mieru falošne pozitívnych výsledkov, čo mladé ženy zbytočne stresovalo). Medzi bežné skríningové vyšetrenia patria mamografia, cytológia krčka maternice a kolonoskopia.

Priemerný vek pacientok s nádorom v prsníku sa v SR pohybuje okolo 60 rokov (údaj z r. 2020).

U nás sa tento skríning, čiže aktívne pozývanie žien na mamografiu, robí vo vekovej kategórii 50–70 rokov a od 1. júla sa tento vekový interval rozšíri, čiže zníži, od 45 do 70 rokov. Naďalej však platí paralelný zákon o preventívnej mamografii, podľa ktorého môžu na poisťovňu absolvovať preventívnu mamografiu všetky ženy od 40 rokov veku až do konca života. Inou kategóriou sú vysokorizikové ženy, ktoré majú rakovinu prsníka v rodine, resp. na základe genetického vyšetrenia už vedia, že sú BRCA-pozitívne. Takéto ženy majú logicky individuálny režim kontrol. Jednoducho povedané, buď ženu poisťovňa na mamografiu pozve (ak na ňu žena nechodí od veku 45 rokov), alebo na ňu môže ísť aktívne aj žena sama už od štyridsiatky. A hradí to zdravotná poisťovňa.

Inštitút zdravotných analýz (IZA) už dávnejšie navrhol vyradiť ultrazvukové vyšetrenie z prevencie rakoviny prsníka. Poskytuje totiž falošný pocit bezpečia a zároveň produkuje veľa falošne pozitívnych výsledkov. Na názor sme sa opýtali renomovaného rádiológa MUDr. Mareka Kopáčika, ktorý pracuje na skríningovom pracovisku v Trnave a už od roku 2006 pôsobí v Inštitúte zobrazovacej diagnostiky Trnava, kde sa špecializuje na mamodiagnostiku.

„IZA má pravdu. Preventívne usg u bezpríznakových pacientok robíme navyše, zaťažujeme tým poisťovňu a stresujeme tým pacientky. Nemá to štatistický význam – minimálne do veku 40 rokov. U nás do roka urobíme 13-tisíc mamografií a vyše 10-tisíc sonografií a na jednej ruke vám spočítam mladé ženy do štyridsiatky, ktorým pomocou ultrazvuku nájdeme inak nehmatný nádor. Iná je, samozrejme, situácia, ak žena príde s hmatným nálezom. Ale v rámci sona naozaj málokedy nájdeme nádor v iniciálnom štádiu. V rádiológii je tiež trochu problém v tom, že všetci chcú robiť všetko. Rádiológ by mal popísať 5-tisíc mamografií ročne, a takí sme na Slovensku možno desiati. V Českej republike je to už podmienka. Ak to robia mnohí, majú malé počty a nedostatočnú skúsenosť. To isté platí aj pri sonografii. Skúsený rádiológ nestresuje ženy kontrolami. Nestresujem ich ničím, čo je benígne. Dám im ročnú alebo dvojročnú kontrolu a odchádzajú od nás pokojné. Ak sa nám to nezdá, potom hneď bioptujeme (odber vzorky – pozn. aut.). Nemám nič proti tomu – ak sono niekto vyžaduje. Ak pacientku pošle gynekológ, ultrazvuk jej urobíme. Problém je v tom, že to robí veľa rádiológov alebo gynekológov – a robia to zle. Mali by sa na to špecializovať odborníci, ktorí budú mať veľké objemy vyšetrení a má ich byť menej. Naša úloha je tlačiť v rámci skríningu na to, aby diagnostické vyšetrenia skutočne robili len lekári, ktorí tomu rozumejú. Aby ženy nechodili s cystami každé tri mesiace na kontroly a boli z toho vystresované, aj keď im nič nie je.“

Čítajte aj Príbeh: Hrášok v prsníku bola agresívna rakovina

Najvyšší nárast zhubných ochorení rakoviny prsníka je od veku 45 rokov. Mladým ženám, ktoré nepatria do rizikovej populácie, stačí samovyšetrenie prsníkov raz mesačne, po skončení menštruácie. „Ak by žena zaznamenala podozrivý príznak alebo zmenu, bude hneď odoslaná na sonografiu prsníka,“ hovorí MUDr. Bela Mriňáková, PhD. onkologička z Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave.

„Keď si pacientka niečo nahmatá, už to nie je skríning, ale vyšetrenie a v takomto prípade musí dostať termín do týždňa! A toto veľa žien nevie. Je veľmi dôležitá edukácia pracovníčok na recepciách v tejto oblasti a tiež edukácia smerom k ženám, že ak si v prsníku niečo nahmatajú, musia mať termín do týždňa. Skríning verzus symptóm je diametrálne odlišná situácia,“ upozorňuje MUDr. Marián Streško, PhD., prednosta Onkologickej kliniky FN Trnava.

Frekvencia vyšetrenia raz za dva roky, či už by išlo o sono alebo mamo, nikdy nie je dostatočná na skorý záchyt rakoviny prsníkov. Dôležité je pravidelné každomesačné samovyšetrenie prsníkov! Taký je aj postoj OZ Amazonky.