Nová štúdia identifikujúca 56 neklinických rizikových faktorov spojených s náhlou srdcovou zástavou – zahŕňajúcich životný štýl, fyzické ukazovatele, psychosociálne faktory, sociálno-ekonomický status a miestne prostredie – poskytuje presvedčivé dôkazy, že zlepšenie týchto nepriaznivých profilov by mohlo predísť až 63 % prípadov náhlej srdcovej zástavy.
Článok uverejnený v Canadian Journal of Cardiology, vydaný vydavateľstvom Elsevier, prináša nové poznatky o tom, ako môžu faktory životného štýlu a prostredia prispieť k prevencii náhlej srdcovej zástavy.
Náhla srdcová zástava predstavuje globálnu výzvu v oblasti verejného zdravia s výraznými fyzickými a psychosociálnymi dôsledkami pre postihnuté osoby, ako aj s ďalekosiahlymi dopadmi na rodiny, priateľov a celé komunity. Vysoká úmrtnosť a nepredvídateľnosť robia z náhlej srdcovej zástavy jednu z hlavných príčin úmrtí na svete. Spoľahlivý a praktický prístup na zmiernenie tejto záťaže zahŕňa skúmanie dlhodobých, upraviteľných rizikových faktorov a následné vytváranie preventívnych opatrení. Napriek tomu však v oblasti prevencie náhlej srdcovej zástavy pretrvávajú výrazné medzery v poznaní.
Čítajte viac Nová nádej pre pacientov so srdcovými ochoreniami. Najväčšia štúdia svojho druhu sľubuje skoršie odhalenie rizika a zachránené životy
„Všetky predchádzajúce štúdie o rizikových faktoroch náhlej srdcovej zástavy boli založené na hypotézach a zameriavali sa na obmedzený počet známych faktorov. My sme vykonali štúdiu zameranú na celkovú expozíciu, ktorá analyzuje vzťah medzi širokou škálou environmentálnych expozícií a zdravotnými výsledkami s využitím údajov z UK Biobank, a následne sme použili Mendelovskú randomizáciu na posúdenie príčinných vzťahov. Zistili sme významné súvislosti medzi rôznymi upraviteľnými faktormi a náhlou srdcovou zástavou, pričom najväčší vplyv mali zmeny životného štýlu,“ vysvetlil vedúci výskumník a hlavný autor článku Huihuan Luo z Univerzity Fudan v Šanghaji.
Elimináciou najhoršej tretiny všetkých rizikových oblastí (konzervatívna eliminácia) by podľa štúdie bolo možné predísť 40 % prípadov náhlej srdcovej zástavy. Ak by sa odstránili dve tretiny najhorších rizikových faktorov (dôkladná eliminácia), miera prevencie by stúpla až na 63 %. Životné návyky prispievali k prevencii najviac – podieľali sa na 13 % prípadov pri konzervatívnej eliminácii a na 18 % pri dôkladnej.
„Podľa našich vedomostí ide o prvú štúdiu, ktorá komplexne preskúmala vzťah medzi neklinickými upraviteľnými rizikovými faktormi a výskytom NSZ. Prekvapil nás vysoký podiel prípadov (40 % – 63 %), ktorým by sa dalo predísť zlepšením nepriaznivých profilov,“ doplnil spoluautor štúdie Renjie Chen z Univerzity Fudan.
Čítajte viac Lieky bežne predpisované aj malým deťom súvisia s ich obezitou, varujú pediatri. U dievčat navyše môžu spôsobiť skorší nástup puberty
Vedci zistili, že faktory ako vyššia konzumácia šampanského alebo bieleho vína, zvýšený príjem ovocia, pozitívna nálada, udržiavanie hmotnosti, kontrola krvného tlaku a zlepšené vzdelanie môžu slúžiť ako dôležité ochranné faktory.
Autori sprievodného redakčného článku, Nicholas Grubic z Univerzity v Toronte a Dakota Gustafson z Queen’s University skonštatovali, že jedným z najzaujímavejších zistení štúdie je kardioprotektívny účinok spojený s konzumáciou šampanského a bieleho vína. "Výskum mechanizmov zatiaľ nie je jednoznačný, ale tieto zistenia naznačujú, že prínosy miernej konzumácie alkoholu môžu byť zložitejšie, než sme si doteraz mysleli,“ nazdávajú sa.
Prekvapivo, používanie počítača ukázalo inverzný vzťah s rizikom náhlej srdcovej zástavy, čo je v rozpore s bežnými predstavami o rizikách sedavého spôsobu života.
„Aj keď naša počiatočná analýza ukázala túto koreláciu, predpokladáme, že ide skôr o odraz sociálno-ekonomických alebo pracovných rozdielov medzi skupinami, nie o priamy ochranný účinok používania obrazoviek. Toto je častý problém v observačných štúdiách," konštatuje Luo.
Čítajte viac Následky neočkovania v Európe znášame všetci. Tisíce chorých, aj smrť bábätka. Prečo je dôležité zvyšovať zaočkovanosť?
Vďaka pokročilým metódam, ako je Mendelovská randomizácia, sme dokázali ísť hlbšie a odfiltrovať časť týchto ‚šumov‘. Výsledky prísnejších analýz už tento ochranný vzťah nepreukázali, čo posilňuje našu istotu pri identifikácii ostatných, jasne upraviteľných faktorov ako hlavných cieľov prevencie,“ dodal.
Grubic a Gustafson doplnili, že ak chceme zásadne znížiť záťaž, ktorú náhla srdcová zástava kladie na zdravotný systém, musíme zmeniť paradigmu – od reakcie na akútne stavy k širšej, populačne zameranej stratégii, ktorá kladie dôraz na primárnu prevenciu.
"Aj keď sa posun od liečby k prevencii môže zdať jednoduchý, v praxi ide o veľmi zložitý proces. Multifaktoriálna povaha týchto udalostí – často ovplyvnená kombináciou genetických predispozícií, existujúcich srdcovo-cievnych ochorení, environmentálnych spúšťačov a životného štýlu – predstavuje vážnu výzvu pre zdravotníkov a tvorcov politík. Identifikácia upraviteľných faktorov spojených s náhlou srdcovou zástavou je kľúčová pre tvorbu kvalitného verejného zdravotného informovania a zásahov – najmä v prostrediach s obmedzenými zdrojmi,“ uzavreli výskumníci.