Je očkovanie proti chrípke, samostatne alebo v kombinácii s vakcínou proti covidu-19, spojené so zmenou dĺžky menštruačného cyklu? Vedci zistili malú, ale štatisticky významnú dočasnú zmenu v dĺžke cyklu po očkovaní. „Tieto zistenia môžu pomôcť potvrdiť prínosy očkovania pre osoby, ktoré sa obávajú nepriaznivých účinkov vakcinácie na menštruačný cyklus,“ veria autori štúdie zverejnenej v časopise JAMA Network Open.
Ako ďalej vysvetlili, viaceré štúdie preukázali súvislosť medzi očkovaním proti covidu-19 a menštruačnými zmenami. Pre poskytovanie presných informácií a zníženie váhania s očkovaním sú potrebné údaje o vplyve iných vakcín na menštruačné zdravie. Za cieľ si preto dali preskúmať súvislosť medzi očkovaním proti chrípke – samostatne alebo súbežne s vakcínou proti covidu-19 – a zmenami dĺžky menštruačného cyklu.

Folikulárna fáza a luteálna fáza sú dve hlavné fázy menštruačného cyklu, ktoré sa striedajú počas cyklu ženy. Folikulárna fáza trvá od 1. dňa menštruácie až po ovuláciu (približne 14. deň pri 28-dňovom cykle). Vaječníky začínajú vyvíjať folikuly – vačky obsahujúce vajíčka. Luteálna fáza trvá od ovulácie do začiatku ďalšej menštruácie.
Výskumníci pripomenuli, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v januári 2019 označila váhanie s očkovaním za jednu z desiatich najväčších hrozieb pre globálne zdravie. Obavy verejnosti týkajúce sa vakcín a ich nežiaducich účinkov môžu priamo ovplyvniť váhanie s očkovaním a brzdiť prijímanie vakcín, čo následne vedie k nárastu výskytu ochorení, ktorým sa dá predísť.

„Hlásené zmeny v menštruačnom cykle po očkovaní proti covid-19 vyvolali značnú pozornosť a znepokojenie zo strany verejnosti aj médií, čo ovplyvnilo mieru zaočkovanosti. Avšak prepojenie medzi vakcínami a menštruačnými zmenami nie je novinkou. Napríklad japonská vláda bola v roku 2013 nútená pozastaviť svoj očkovací program proti vírusu ľudského papilómu (HPV) po hláseniach nežiaducich účinkov vrátane porúch menštruačného cyklu u dospievajúcich dievčat a mladých žien, čo vyvolalo obavy z možného dopadu na budúcu plodnosť. Počiatočná miera zaočkovanosti bola 70 %, no po týchto správach klesla pod 1 % medzi oprávnenou populáciou,“ opisujú vedci.
„Absencia údajov, ktoré by priamo reagovali na tieto neoficiálne hlásenia, mala dlhodobé dôsledky: miera očkovania proti HPV je v Japonsku stále nízka a očkovacie programy v iných krajinách boli týmto negatívne ovplyvnené. Ešte dôležitejšie je, že nízka miera očkovania proti HPV sa odhaduje ako príčina približne 10 000 predchádzateľných úmrtí na rakovinu krčka maternice v Japonsku počas nasledujúcich 50 rokov,“ opisujú vedci.

Ako ďalej vysvetlili, predchádzajúce práce poukázali na dočasné a malé zmeny v dĺžke menštruačného cyklu a intenzite menštruačného krvácania po podaní vakcíny proti covidu-19.
„Chrípka je dlhodobo rozšírený endemický vírus. Očkovanie proti chrípke je najlepšou formou prevencie alebo zníženia komplikácií súvisiacich s chrípkou a odporúča sa každoročne, aby sa kompenzoval pokles imunity. Keďže infekcia covid-19 prešla z pandemickej do endemickej fázy, zdá sa, že smerujeme k ročnému očkovaciemu režimu, ktorý bude zahŕňať odporúčania na súbežné očkovanie proti chrípke aj covid-19. Potenciálny vplyv očkovania proti chrípke na menštruačné zmeny a to, či sa tieto zmeny líšia pri súčasnom podaní vakcíny proti covid-19, však zostával neznámy,“ objasnili výskumníci dôvody, prečo sa tejto téme venovali.