Potravinársky priemysel aj v roku 2025 naďalej používa stratégie, ktoré uprednostňujú zisk pred zdravím verejnosti – často na úkor samotných spotrebiteľov. Najnovšie výskumy a regulačné kroky odhaľujú viacero praktík, ktoré významne prispievajú k chronickým zdravotným problémom.
Tu je päť takýchto trikov:
1. Masívna produkcia a propagácia ultra-spracovaných potravín
Ultra-spracované potraviny, ktoré obsahujú nadmerné množstvo cukru, soli, nezdravých tukov a prídavných látok, sa stali bežnou súčasťou stravovania. Výskumy ich spájajú s 25 % vyšším rizikom demencie a len vo Veľkej Británii sa odhaduje, že ročne spôsobujú približne 18 000 predčasných úmrtí.
Napriek týmto alarmujúcim štatistikám potravinársky priemysel tieto výrobky neustále propaguje – sú totiž extrémne výnosné a majú dlhú trvanlivosť.
Bežné ultra-spracované potraviny zahŕňajú balené snacky ako čipsy, sušienky a slané krekry, sladené raňajkové cereálie, spracované mäsové výrobky ako párky a klobásy, instantné rezance, mrazené hotové jedlá a sladené nápoje vrátane limonád a energetických drinkov.
Tieto výrobky často obsahujú vysoké množstvo pridaného cukru, nezdravých tukov a soli, pričom majú nízky obsah živín a vlákniny. Sú navrhnuté tak, aby boli extrémne chutné, čo vedie k prejedaniu a narušeniu prirodzených signálov hladu, uvádza Real Simple.
Závažným problémom je spojenie medzi konzumáciou týchto potravín a zvýšeným rizikom predčasného úmrtia. Štúdia publikovaná v American Journal of Preventive Medicine ukázala, že pri každom 10 % náraste príjmu kalórií z ultra-spracovaných potravín sa riziko úmrtia z akýchkoľvek príčin zvyšuje o 2,7 %.
Odborníci odporúčajú postupne nahrádzať ultra-spracované potraviny celistvými potravinami ako ovocie, zelenina, celozrnné produkty a chudé bielkoviny. Pomôcť môže aj čítanie etikiet, malé udržateľné zmeny a poradenstvo s odborníkmi na výživu.
Čítajte viac Vedci varujú: Alergie čoskoro postihnú polovicu Európy. Týchto 5 prírodných trikov porazí sennú nádchu
2. Používanie škodlivých syntetických farbív
Na zlepšenie vizuálnej príťažlivosti potravín sa bežne používajú syntetické farbivá na báze ropy, ako Red No. 3 alebo Citrus Red No. 2. Tieto látky boli spojené s alergickými reakciami, hyperaktivitou u detí a dokonca aj s rakovinou v štúdiách na zvieratách, uvádza portál Health.
Red No. 3 má jasne červenú farbu a bežne sa nachádza v cukrovinkách, pečive či niektorých liekoch. Citrus Red No. 2 sa nanáša na šupky pomarančov, aby vyzerali atraktívnejšie, uvádza FDA.
Obe farbivá vyvolávajú obavy z hľadiska zdravia. Red No. 3 bol v štúdiách spojený s výskytom nádorov štítnej žľazy u samcov potkanov, čo viedlo americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) k zákazu jeho použitia v kozmetike už v roku 1990.
Citrus Red No. 2 bol Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny (IARC) zaradený medzi možné karcinogény pre ľudí (skupina 2B). Jeho použitie je obmedzené len na sfarbenie šupky pomarančov a nesmie sa používať na ovocie určené na výrobu džúsu.
Spotrebiteľom sa preto odporúča čítať zloženie výrobkov a uprednostňovať produkty s prírodnými farbivami alebo bez umelých prísad.
Americký úrad FDA preto plánuje tieto farbivá zakázať do roku 2026 a firmy ako PepsiCo už oznámili, že ich začnú odstraňovať. Prechod na prírodné alternatívy je však nákladný a zložitejší z hľadiska stability či farebného odtieňa.
Čítajte viac Vedci objavili nápoj, ktorý znižuje riziko zástavy srdca o 30 %. Toto zistenie prekvapilo aj kardiológov
3. Masové používanie umelých sladidiel
Umelé sladidlá ako aspartám sú súčasťou mnohých „light“ či „bez cukru“ výrobkov. Hoci sa prezentujú ako zdravšia alternatíva cukru, výskumy naznačujú, že môžu negatívne ovplyvniť črevnú mikroflóru, zvýšiť zápaly v tele a dokonca zvyšovať riziko demencie.
Napriek týmto rizikám potravinárske firmy tieto prísady naďalej používajú, často bez dostatočných upozornení pre spotrebiteľov.
4. Agresívny marketing spracovaných potravín
Potravinársky priemysel investuje obrovské sumy do reklamy na spracované výrobky, pričom cieli najmä na zraniteľné skupiny obyvateľstva – deti, tínedžerov či nízkopríjmové komunity. Využíva atraktívne obaly, známe osobnosti a prítomnosť vo verejných inštitúciách, napríklad školách.
Tieto taktiky prispievajú k vyššej spotrebe nezdravých potravín, čo následne zhoršuje výskyt obezity, cukrovky a iných chronických ochorení.
5. Odpor voči reguláciám a zdržiavanie zmien
Aj napriek narastajúcemu množstvu dôkazov o škodlivosti niektorých prísad a procesov, potravinárske firmy aktívne lobujú proti legislatíve, ktorá by chránila spotrebiteľov. Odďaľujú napríklad zavedenie varovných označení na obaloch alebo zákaz problematických látok.
Tento odpor významne brzdí snahy zdravotníkov a vlády zlepšiť výživu populácie a znižovať chorobnosť.
V roku 2025 potravinársky priemysel naďalej predstavuje vážnu výzvu pre verejné zdravie. Svojimi praktikami zvyšuje riziko chronických ochorení a prehlbuje zdravotné nerovnosti. Informovanosť a verejný tlak sú preto kľúčové nástroje na podporu zdravšieho stravovania a vyvodenie zodpovednosti voči tým, ktorí zarábajú na chorobe ľudí.