Alkohol – aj v množstvách, ktoré mnohí považujú za „rozumné“ – môže mať z dlhodobého hľadiska ničivé účinky na mozog. Nová štúdia publikovaná v prestížnom časopise Neurology odhaľuje, že konzumácia aspoň ôsmich alkoholických nápojov týždenne zvyšuje riziko vzniku poškodení mozgu, ktoré súvisia s demenciou, stratou pamäti a dokonca aj Alzheimerovou chorobou.
Ako informuje Health, vedci zistili, že ľudia, ktorí pravidelne pili väčšie množstvo alkoholu, čelili významne vyššiemu výskytu tzv. hyalinovej arteriolosklerózy – stavu, pri ktorom dochádza k tvrdnutiu a zhrubnutiu stien mozgových ciev. Takéto lézie boli spojené s poruchami myslenia, pamäte, ale aj motoriky, podobne ako pri Parkinsonovej chorobe.
Zarážajúce je, že rovnaké poškodenia sa zistili aj u bývalých ťažkých pijanov, ktorí prestali s pitím minimálne tri mesiace pred smrťou. Ukazuje sa, že následky nadmerného pitia môžu pretrvávať ešte dlho po abstinencii.
„Konzumácia alkoholu je známa tým, že spôsobuje poškodenie ciev, oxidačný stres a zápal, čo môže vysvetľovať zvýšený výskyt mozgových lézií u pijúcich osôb,“ vysvetlil hlavný autor štúdie Alberto Fernando Oliveira Justo, z Univerzity v Heidelbergu a Lekárskej fakulty v São Paule.
Čítajte viac Táto každodenná potravina môže spôsobiť mozgovú príhodu. Odborníci varujú pred bežným návykom ničiacim tepny
Štúdia analyzovala údaje od 1 781 zosnulých Brazílčanov, ktorým po smrti vykonali pitvu mozgu. Príbuzní poskytli podrobnosti o ich pitnom režime, ťažkí konzumenti boli tí, ktorí vypili osem a viac štandardných drinkov týždenne. Do skupiny miernych konzumentov patrili tí, ktorí vypili jeden až sedem drinkov, a úplní abstinenti tvorili vyše polovicu vzorky.
Zároveň príbuzní zosnulých vyplnili dotazníky, ktoré pomohli zhodnotiť kognitívne schopnosti pred smrťou. Tím vedcov následne analyzoval mozgové tkanivá, hmotnosť a výšku mozgu a hľadal známky poškodenia, vrátane prítomnosti tzv. tau zamotanín, ktoré sú charakteristické pre Alzheimerovu chorobu.
Po zohľadnení ďalších rizikových faktorov (napr. fajčenie, fyzická aktivita či vek pri úmrtí) sa ukázalo, že:
- ťažkí konzumenti mali o 133 % vyššiu pravdepodobnosť výskytu cievnych lézií ako abstinenti,
- bývalí ťažkí konzumenti mali o 89 % vyššie riziko,
- mierni konzumenti čelili o 60 % vyššiemu riziku.
Okrem toho mali bývalí ťažkí konzumenti najnižšiu hmotnosť mozgu a dosahovali najhoršie výsledky v kognitívnych testoch. Ťažkí pijani navyše zomierali v priemere o 13 rokov skôr ako ľudia, ktorí nikdy nepili.
„Dlhodobé pitie môže zmeniť štruktúru mozgu, zmenšiť oblasti zodpovedné za pamäť, rozhodovanie či rovnováhu – čo sa odráža aj na schopnosti jasne myslieť či hýbať sa,“ uviedol Mashal Khan, profesor klinickej psychiatrie na Weill Cornell Medicine. „Nedá sa s istotou povedať, že alkohol tieto zmeny priamo spôsobuje, ale dôkazy silno naznačujú, že zohráva kľúčovú rolu v poškodzovaní ciev a degenerácii mozgových buniek,“ dodal.
Čítajte viac Podarilo sa vedcom nájsť „prírodný Ozempic“? Môže potlačiť chuť na sladké a pomôcť pri cukrovke
Zaujímavé je, že doteraz sa väčšina výskumov vplyvu alkoholu na mozog spoliehala na zobrazovacie techniky alebo zvieracie modely. Táto štúdia je výnimočná tým, že skúma reálne ľudské mozgové tkanivo po smrti.
Napriek tomu má výskum svoje limity. Ako upozornila Edith Sullivan, profesorka psychiatrie na Stanforde, vedci sa museli spoliehať na výpovede príbuzných a nesledovali zdravotný stav účastníkov v priebehu života.
„Aj samotní autori boli opatrní v tvrdeniach, že alkohol priamo spôsobuje tieto abnormality, mohli vzniknúť aj inými mechanizmami, napríklad v dôsledku veku,“ poznamenala.
Zverejnené dáta sú pritom ešte alarmujúcejšie v kontexte súčasnej reality: podľa Národného prieskumu z roku 2023 uviedlo viac ako 67 % Američanov, že za posledný rok pili alkohol, a viac než 6 % spĺňalo kritériá pre ťažké pitie.
Ako sa teda chrániť? Najlepšie je úplne prestať alebo aspoň znížiť konzumáciu na maximálne jeden drink denne u žien a dva u mužov, odporúča Sullivanová. Podľa autorov štúdie však ešte bezpečnejšie môže byť zostať pod hranicou siedmich drinkov týždenne.
„Udržiaval by som si normálny tlak, cholesterol a cukor, prestal by som fajčiť a zostával by som fyzicky aj spoločensky aktívny,“ dodal Justo.
Čítajte viac Bežný kuchynský spotrebič môže zvyšovať riziko rakoviny: Máte ho doma aj vy?
Dôležité je aj to, že verejnosť začína pitie alkoholu vnímať čoraz kritickejšie. Mladí ľudia sa od neho odkláňajú a Svetová zdravotnícka organizácia v roku 2023 vyhlásila, že „neexistuje bezpečná úroveň konzumácie alkoholu pre naše zdravie.“
„Chcem, aby si ľudia uvedomili, že alkohol, aj v miernych množstvách, môže mať vážne následky na zdravie mozgu. Byť informovaný a obozretný vo svojich návykoch vedie k lepším rozhodnutiam a zdravšiemu životu,“ uzatvára Justo.