Vedeli ste, že malé organizmy žijúce vo vašom tráviacom trakte môžu významne ovplyvňovať vaše emócie? Vedci dlho spájali probiotiká so zdravím tráviaceho systému, no najnovšie objavy odhaľujú ich zásadný vplyv aj na naše duševné rozpoloženie. Tieto prospešné mikroorganizmy totiž komunikujú s mozgom cez viacero fyziologických kanálov.
Prelomová štúdia publikovaná v odbornom časopise prináša revolučný pohľad na túto problematiku. Výskumníci zistili, že už po niekoľkých týždňoch užívania probiotík účastníci hlásili výrazný pokles negatívnych emócií ako stres, úzkosť či únava. Kľúčom k tomuto objavu sa stalo jednoduché každodenné monitorovanie nálady.
Naše črevá a mozog udržiavajú neustály dialóg prostredníctvom komplexnej siete prepojení. „Spojenie medzi črevami a mozgom poskytuje rôzne cesty, ktorými môžu baktérie v črevách ovplyvňovať to, ako sa cítime a správame, vrátane cez blúdivý nerv, imunitný systém a hormóny,“ vysvetľuje Katerina Johnson, jedna z vedúcich výskumníčok.
Táto komunikácia umožňuje drobným mikroorganizmom v našom tráviacom systéme výrazne ovplyvňovať naše emočné prežívanie.
Nový pohľad na duševné zdravie cez mikroskop
Vedecký tím pod vedením Kateriny Johnson a Laury Steenbergen preskúmal vplyv probiotík na emočnú reguláciu spôsobom, ktorý dosiaľ nikto neskúsil. Ich štúdia publikovaná v npj Mental Health Research kombinovala denné záznamy o nálade s psychologickými dotazníkmi a počítačovými testami zameranými na spracovanie emočných podnetov. Tento komplexný prístup odhalil súvislosti, ktoré predchádzajúce výskumy prehliadli.
Mladí zdraví dospelí dostávali po dobu jedného mesiaca buď skutočné probiotiká s kmeňmi Lactobacillus a Bifidobacterium, alebo neúčinné placebo. Účastníci nevedeli, do ktorej skupiny patria, čo zaručilo objektivitu výsledkov. Vedci ich požiadali, aby každý deň jednoducho zaznamenali svoje aktuálne pocity a náladu.
Čítajte viac Iba 60 minút týždenne stačí, aby ste znížili riziko infarktu o pätinu. Vedci odhalili prekvapivú pravdu o posilňovaní
Inovatívny prvok tejto štúdie spočíval práve v každodennom sledovaní emočného stavu. „Je pozoruhodné, že jednoduchým opýtaním sa účastníkov, ako sa každý deň cítili, sme mohli zistiť priaznivé účinky probiotík na náladu,“ vysvetľuje Steenbergen. „Naopak, štandardné psychologické dotazníky, ktoré sú v tejto oblasti bežné, neboli dostatočne citlivé, aby zachytili tieto zmeny.“ Tento jednoduchý prístup sa ukázal ako kľúčový pre odhalenie skutočného potenciálu probiotík.
Výsledky výskumu jednoznačne potvrdili, že skupina užívajúca probiotiká zaznamenala významné zníženie negatívnych emócií v porovnaní so skupinou s placebom. Účastníci hlásili menej pocitov úzkosti, stresu, únavy a depresívnych tendencií. Tieto pozitívne zmeny sa začali prejavovať približne po dvoch týždňoch pravidelného užívania probiotických kultúr.
Mikroorganizmy, ktoré menia náladu
Výskumníci zistili, že probiotikám trvá približne dva týždne, kým začnú pozitívne ovplyvňovať náladu. Tento časový rámec nápadne pripomína nástup účinku mnohých antidepresív. Zaujímavý rozdiel však spočíva v tom, že zatiaľ čo bežné antidepresíva znižujú negatívne aj pozitívne emócie, probiotiká selektívne potláčajú len tie negatívne. To môže predstavovať významnú výhodu, aj keď vedci zdôrazňujú, že probiotiká nemožno považovať za náhradu antidepresív.
Nie každý človek reaguje na probiotiká rovnako intenzívne. Johnson a Steenbergen sa pokúsili identifikovať, kto získa z užívania týchto mikroorganizmov najväčší prospech. „Zistili sme, že rôzne vlastnosti, najmä sklon k vyhýbaniu sa riziku, boli spojené s väčším účinkom probiotík na náladu,“ hovorí Johnson. Práve ľudia, ktorí sa prirodzene vyhýbajú rizikám a nebezpečným situáciám, zaznamenali najvýraznejšie zlepšenie nálady.
Čítajte viac Odborníci varujú: Táto každodenná rutina vás môže zabiť. Naučte sa, ako prekonať neviditeľného nepriateľa
Okrem zlepšenia subjektívne pociťovanej nálady výskum odhalil ešte jeden zaujímavý efekt – účastníci užívajúci probiotiká dosahovali mierne lepšie výsledky v testoch rozpoznávania výrazov tváre. Táto schopnosť lepšie interpretovať emočné signály druhých ľudí predstavuje dôležitú súčasť sociálnych interakcií a emocionálnej inteligencie.
Budúcnosť emocionálneho zdravia
Ak chcete zvýšiť príjem probiotík vo svojej strave, máte na výber z mnohých možností:
- Fermentované mliečne výrobky ako jogurt, kefír či acidofilné mlieko
- Kvásený chlieb a pečivo z tradičného kvásku
- Fermentovaná zelenina vrátane kyslej kapusty a kórejského kimči
- Špeciálne probiotické nápoje a doplnky výživy s kmeňmi Lactobacillus a Bifidobacterium
- Miso, tempeh a ďalšie fermentované sójové produkty
Vedci stále skúmajú presné mechanizmy, ktorými probiotiká ovplyvňujú náš mozog a emócie. „Možno v budúcnosti by sa probiotiká mohli používať cieleným spôsobom ako včasná intervencia na zníženie šancí, že negatívne pocity prerastú do stavov duševného zdravia, ako je depresia, hoci na potvrdenie toho by bol potrebný ďalší výskum,“ predpokladá Steenbergen. Budúce štúdie potrebujú objasniť optimálne dávkovanie, najúčinnejšie bakteriálne kmene a dlhodobé účinky probiotickej liečby.
Lekári a terapeuti by mohli v budúcnosti odporúčať probiotiká ako doplnkovú podporu pri liečbe miernych emočných problémov alebo v prevencii závažnejších duševných ochorení. Zatiaľ čo lieky často prichádzajú s vedľajšími účinkami, probiotiká predstavujú prirodzený a bezpečný spôsob podpory duševnej pohody, ktorý zároveň prospieva celkovému zdraviu organizmu.
Johnson a Steenbergen dúfajú, že ich výskum inšpiruje ďalších odborníkov k skúmaniu prepojenia medzi črevnými baktériami a duševným zdravím. Ako výstižne uzatvárajú vo svojej štúdii: „Pri snahe definovať zložitosť ľudského mozgu a emócií nemôžeme stratiť zo zreteľa kladenie zrejmých otázok. Niekedy najjednoduchšie otázky odhalia najzmysluplnejšie odpovede.“ Táto múdrosť dokonale vystihuje prelomový charakter ich objavov.