Dlhý pracovný čas môže meniť štruktúru mozgu, naznačujú predbežné zistenia. Prepracovanosť môže vyvolať neuroadaptívne zmeny ovplyvňujúce kognitívne a emocionálne zdravie. Ohrozená je najmä emocionálna regulácia a exekutívne funkcie, akými sú pracovná pamäť a riešenie problémov. Naznačujú to predbežné výsledky výskumu publikovaného v časopise Occupational & Environmental Medicine.
Vedci tvrdia, že prepracovanosť môže napokon vyvolať neuroadaptívne zmeny, ktoré môžu ovplyvniť kognitívne a emocionálne zdravie.
„Výsledky zdôrazňujú dôležitosť riešenia prepracovanosti ako otázky pracovného zdravia a potrebu politík na pracovisku, ktoré obmedzia nadmerný pracovný čas," zdôrazňujú autori štúdie.
Čítajte viac Tieto potraviny môžu viesť až k 32 rôznym ochoreniam. Jeme ich všetci a čoraz viac. Prieskum z 8 krajín ukázal alarmujúce zistenia
Dlhý pracovný čas je spájaný so zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych ochorení, metabolických porúch a problémov s duševným zdravím. Medzinárodná organizácia práce (ILO) odhaduje, že v dôsledku prepracovanosti zomrie ročne viac ako 800 000 ľudí, upozorňujú vedci.
Zatiaľ čo behaviorálne a psychologické dôsledky prepracovanosti sú pomerne dobre preskúmané, menej je známe o neurologických mechanizmoch a anatomických zmenách, dodávajú.
Na ďalší prieskum použili vedci analýzu objemu štruktúr mozgu, aby porovnali vplyv prepracovanosti na konkrétne mozgové oblasti u zdravotníkov, ktorí bežne pracujú dlhé hodiny – definované ako 52 a viac hodín týždenne.
Čerpali z údajov štúdie Gachon Regional Occupational Cohort Study (GROCS) a z MRI skenov uskutočnených v rámci výskumného projektu o vplyve pracovných podmienok na štruktúru mozgu.
Čítajte viac Obyčajná nádcha sa môže skončiť závislosťou. Vedeli ste o tomto riziku, ktoré so sebou nesú nosové spreje? Účastníci štúdie GROCS absolvovali dodatočné MRI vyšetrenie a konečná analýza zahŕňala 110 osôb po vylúčení prípadov s chýbajúcimi údajmi alebo nekvalitnými snímkami. Väčšina boli klinickí pracovníci: 32 (28 %) pracovalo nadmerný počet hodín týždenne, 78 pracovalo štandardný čas. Tí, ktorí každý týždeň pracovali dlhé hodiny, boli významne mladší, mali kratšiu pracovnú históriu a vyššie vzdelanie ako tí so štandardnou pracovnou dobou.
Porovnávacia analýza ukázala, že ľudia, ktorí pracovali 52 a viac hodín týždenne, mali výrazné zmeny v oblastiach mozgu spojených s exekutívnymi funkciami a emocionálnou reguláciou, na rozdiel od účastníkov pracujúcich štandardné hodiny.
Čítajte viac Prekvapujúce zistenie vedcov: Deti z dediny sedia pred obrazovkou viac ako ich mestskí rovesníci, viac im hrozí aj obezita
Napríklad atlasová analýza odhalila 19 % nárast objemu stredného čelného závitu u tých, ktorí pracovali dlhé hodiny, v porovnaní s tými, ktorí pracovali štandardne.
Táto časť mozgu hrá kľúčovú úlohu vo viacerých kognitívnych funkciách, najmä vo frontálnom laloku. Je zapojená do pozornosti, pracovnej pamäti a spracovania jazyka.
VBM ukázala najvýraznejší nárast v 17 oblastiach, vrátane stredného čelného závitu, horného čelného závitu, ktorý sa podieľa na pozornosti, plánovaní a rozhodovaní, a insuly.
Insula má zásadnú úlohu pri integrácii zmyslových, motorických a autonómnych spätných väzieb z tela. Je zapojená do emocionálneho spracovania, seba-uvedomenia a porozumenia spoločenskému kontextu. Ide o malú observačnú pilotnú štúdiu, a preto z nej nemožno vyvodiť jednoznačné závery o príčine a následku. Vedci priznávajú, že bez dlhodobých údajov nie je jasné, či sú tieto štrukturálne zmeny dôsledkom prepracovanosti alebo predispozičným faktorom.
Čítajte viac Pohyb na čerstvom vzduchu je vždy dobrý nápad. Má však aj svoje riziká, tieto sú najčastejšie. Ako sa im vyhnúť?
„Aj keď by sa výsledky mali interpretovať opatrne vzhľadom na prieskumný charakter tejto pilotnej štúdie, predstavujú významný prvý krok k pochopeniu vzťahu medzi prepracovanosťou a zdravím mozgu,“ upozorňujú autori.
„Zvýšený objem mozgu pozorovaný u prepracovaných jedincov môže odrážať neuroadaptívne reakcie na chronický pracovný stres, aj keď presné mechanizmy zatiaľ zostávajú špekulatívne,“ dodávajú.
„Pozorované zmeny v objeme mozgu môžu poskytovať biologický základ pre kognitívne a emocionálne problémy často hlásené u prepracovaných jednotlivcov. Sú potrebné ďalšie dlhodobé a viacúrovňové neurozobrazovacie štúdie, aby sa tieto zistenia potvrdili a objasnili podkladové mechanizmy,“ uzavreli vedci.
