Kombinácia znečistenia ovzdušia, hustej mestskej zástavby a nedostatku zelene zvyšuje riziko astmy u detí aj dospelých. Ukazuje to nová štúdia realizovaná v rámci veľkej spolupráce EÚ pod vedením výskumníkov z Karolinska Institutet.
Štúdia zahŕňa takmer 350 000 ľudí rôzneho veku zo siedmich európskych krajinách. Informácie o domácich adresách jednotlivcov umožnili prepojiť údaje o rôznych environmentálnych rizikách v mestskom prostredí s konkrétnymi osobami. Medzi skúmané environmentálne vplyvy patrili znečistenie ovzdušia, vonkajšie teploty a úroveň urbanizácie. Hodnotenie bolo čiastočne založené na satelitných snímkach, ktoré zobrazovali šedé, zelené alebo modré oblasti – teda budovy, zelené plochy alebo vodné plochy.
Čítajte viac Vieme, v ktorej európskej krajine platia za lieky najviac. Ako je na tom Slovensko?
„Predchádzajúce štúdie zvyčajne posudzovali riziko len jedného environmentálneho faktora. My sme skombinovali viacero faktorov a opísali, ako spoločne ovplyvňujú riziko vzniku astmy. To poskytuje lepší obraz o environmentálnych rizikách, keďže život v meste zvyčajne znamená vystavenie viacerým rizikovým faktorom súčasne,“ hovorí Zhebin Yu, výskumník a odborný asistent na Inštitúte environmentálnej medicíny Karolinska Institutet, ktorý je prvým autorom štúdie.
Počas sledovaného obdobia sa u takmer 7 500 účastníkov štúdie rozvinula astma v detskom alebo dospelom veku. Výskumníci zistili, že kombinácia environmentálnych faktorov môže vysvetliť 11,6 % prípadov astmy.
Inými slovami, v priaznivom prostredí by sa približne u jedného z desiatich ľudí s astmou choroba nevyvinula. Najvýznamnejšími faktormi pre vznik astmy boli znečistenie ovzdušia, nedostatok zelených plôch a hustá mestská zástavba.
Čítajte viac Chcete zlepšiť rastlinné stravovanie? Pridajte k nemu bravčové. Nová štúdia poriadne vytočí vegetariánov
„To je užitočné pre politikov a ďalších, ktorí sa venujú urbanistickému plánovaniu. Metóda umožňuje identifikovať rizikové oblasti v existujúcich mestách, no môže sa využiť aj pri plánovaní budúcich mestských prostredí,“ uvádza ďalší autor, profesor Erik Melén z Oddelenia klinického výskumu a vzdelávania, Södersjukhuset.
Ďalším krokom výskumníkov bude analýza krvných vzoriek niektorých účastníkov. Cieľom je identifikovať ich metabolóm – teda celkový obraz metabolizmu tela a jeho rozkladových produktov. Účelom je pochopiť, ako vonkajšie faktory ovplyvňujú organizmus, čo by mohlo prispieť k lepšiemu porozumeniu vývoja astmy.
Štúdia bola realizovaná v spolupráci rôznych výskumných tímov v rámci európskeho projektu EXPANSE. Výskumníci zapojení do projektu zároveň skúmajú, ako individuálna expozícia rôznym environmentálnym faktorom ovplyvňuje riziko iných ochorení, ako sú mozgová mŕtvica, infarkt, chronická obštrukčná choroba pľúc či cukrovka.
