Tieto častice putujú po tele a napádajú povrch zdravých buniek. Proces sa nazýva oxidácia. Počet chorôb, pri ktorom sa dokázala spojitosť s „oxidačným stresom“, narastá – od ochorení srdca a ciev cez poškodenia mozgu, očí, zápalové a imunitné ochorenia, astmu, cukrovku, rakovinu, dokonca až po samotné starnutie.
Ochranný účinok antioxidantov si možno vysvetliť na jednoduchom „kuchynskom“ príklade: Vieme, že ak prekrojíme jablko alebo avokádo, ich povrch na vzduchu veľmi rýchlo zhnedne. Spôsobujú to práve oxidačné procesy vyvolané voľnými radikálmi. Tento proces však vieme spomaliť, ak spomínané ovocie pokvapkáme citrónovou šťavou. Nachádza sa v nej totiž vitamín C, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie antioxidanty.
Zhasínanie voľných radikály
Voľné radikály sú molekuly, ktoré majú aspoň jeden nespárený elektrón. Tým sa stávajú veľmi nestabilnými a vysoko reaktívnymi, keďže v záujme stabilizácie hľadajú spôsob, ako svoje nespárované elektróny spáriť. Siahnu preto do susednej, stabilnej molekuly, aby našli chýbajúci elektrón na doplnenie svojho stavu. Okradnutej molekule však tento elektrón chýba a stáva sa tak novým voľným radikálom. Vzniká tak reťazová reakcia. RNDr. Petr Fořt, CSc., známy český odborník na výživu a doplnky stravy, prirovnáva tieto nepatrné čiastočky hmoty ku iskre. „Ak nezhasne a nájde živnú pôdu, vznikne zničujúci požiar,“ tvrdí. „Preto je potrebné voľné radikály zhasínať, je to dokonca oficiálny odborný termín. Ak ich nezlikvidujú vlastné sily organizmu s pomocou antioxidantov, môžu výrazne poškodiť bunky.“
Tento jav – možnosť existencie nespárených elektrónov – ešte pred sto rokmi vedci nepripúšťali. Dnes sa vie, že voľné radikály sa v organizme neustále vyskytujú. Zúčastňujú sa na mnohých biologických pochodoch, dôležité sú napríklad pri likvidácii choroboplodných zárodkov. Problémom je, ak sa vytvorí nadmerné množstvo voľných radikálov. Tejto nerovnováhe sa hovorí oxidačný stres. V priebehu života bežne dochádza ku situáciám, keď nie je možné zabrániť vzniku väčšieho množstva voľných radikálov, ktoré organizmus nie je schopný dostatočne rýchlo zlikvidovať. Následkom sú rôzne poškodenia, ktoré sa telo pokúša opraviť.
Najznámejšie antioxidanty
Okrem toho, že voľné radikály si telo vytvára aj samo pod vplyvom bežnej látkovej premeny, ale najmä stresu, infekcií, užívania liekov, pitia alkoholu a podobne, voľné radikály prijímame aj zvonka. K najvýznamnejším zdrojom patrí žiarenie, akékoľvek, ktorému sme vystavení – zo slnka, rtg, kozmické, elektromagnetický smog. Prof. RNDr. Katarína Horáková, DrSc., vo svojej knihe Varovné signály tela spomína ako jeden z výdatných zdrojov aj ultrazvuk, ktorý považujú toľké budúce mamičky za úplne bezpečný. Voľné radikály prijímame zo znečisteného ovzdušia, aktívni a pasívni fajčiari vdychovaním dymu zo spáleného tabakového lístia a podobne. „Voľné radikály napadnú každú bunku nášho tela asi 10-tisíckrát za deň,“ píše prof. Horáková. Denne sa podľa nej v organizme vytvorí neuveriteľných trištvrte kilogramu voľných radikálov. Tento fakt potvrdzuje, akú významnú úlohu majú antioxidanty.
Medzi najvýznamnejšie antioxidanty patria vitamín A s veľkou skupinou karotenoidov, vitamín C v kombinácii s flavonoidmi, vitamín E, selén a zinok. Karotenoidy sú vlastne rastlinné pigmenty, skupina červených, oranžových a žltých farbív, ktoré sa vyskytujú najmä v ovocí a zelenine. V ľudskom tele slúžia ako východiskové látky pre tvorbu vitamínu A. Karotenoidov je veľa druhov, ale určite každý pozná známy betakarotén. Flavonoidy sú známe aj pod názvom vitamín P, sú to látky, ktoré chránia rastliny pred škodlivými činiteľmi.
Záujem o ich výskum stúpol najmä po objavení tzv. francúzskeho paradoxu, že v stredomorských oblastiach Francúzska bola napriek vysokej spotrebe živočíšnych tukov zreteľne nižšia úmrtnosť na srdcovo-cievne choroby pri významnej konzumácii červeného vína. V podobe doplnkov výživy sa z flavonoidov často na trhu ponúka resveratrol (zo šupiek hrozna, z koreňa krídlatky japonskej), silymarín (z ostropestreca mariánskeho) a podobne. Selén a zinok patria medzi stopové prvky, ktorých príjem je u nás takisto nedostatočný, pretože jeme málo strukovín a na Slovensku je pôda chudobná na selén.
Medzi najúčinnejšie antioxidanty sa v poslednom období zaraďuje aj pyknogenol (extrakt z kôry prímorskej borovice), koenzým Q10 (prirodzená súčasť buniek tela, ktorej obsah klesá s vekom). Dopĺňanie Q10 sa dokonca oficiálne odporúča pri užívaní liekov na znižovanie cholesterolu (statínov) alebo betablokátorov na liečbu hypertenzie.
Všetko s mierou
21. storočie mnohí nazývajú aj storočím boja proti voľným radikálom. Ich prirodzeným a ľahko dostupným zdrojom je strava bohatá na čerstvú zeleninu a ovocie. „Podľa viacerých vedeckých štúdií už päť porcií denne dokáže znížiť potenciál ochorení najmenej o 25 percent,“ píše prof. Horáková. Na jar roku 2010 publikovala skupina 16 autorov v časopise Nutritional Journal (Žurnál pre výživu) prehľadnú databázu o výskyte antioxidantov v 3 100 druhoch potravín, nápojov, korenín a bylín. Najviac antioxidantov obsahujú byliny, korenie a orechy!
Pri porovnaní na sto gramov je v tabuľke knihy Doba jedová na prvom mieste uvádzaný klinček, za ním sušená mäta, mletá škorica, oregano, sušené šípky, bobkový list, vlašské orechy. „Zaujímavé, že pomerne vysoký obsah týchto látok poskytuje aj káva vo forme espressa,“ píšu autori, obaja prof. RNDr. Anna Strunecká a Jiří Patočka. Zároveň však obaja autori upozorňujú, že nadmerná konzumácia preparátov so syntetickými antioxidantmi je nebezpečná napríklad v prípade fajčiarov. Podľa fínskej a americkej štúdie bol výskyt rakoviny pľúc vyšší u fajčiarov, ktorí užívali karoténové doplnky. Podobne je to aj s rakovinou prostaty.
Najbezpečnejšie teda bude prijímať antioxidanty zo stravy. Petr Fořt však považuje takéto odporúčania odborníkov za alibistické: „To je prístup, ktorý ma úplne vytáča. Čo títo autori nemajú ani poňatia, čo ďalšie obsahujú odporúčané zdroje prirodzených antioxidantov? O prirodzenom obsahu zdravia prospešných látok často nemôže byť ani reči. Ak aj áno, sú spotrebované na likvidáciu súbežne nepriaznivo pôsobiacich toxických látok,“ píše vo svojej knihe Zdravie a potravinové doplnky. Je teda na presvedčení každého jednotlivca, aký spôsob ochrany si zvolí. Možnosťou je azda používať doplnky výživy z organických zdrojov, také, ktoré obsahujú výťažky plodov bohatých na konkrétnu látku (napr. extrakt zo šípok či z rakytníka ako zdroj vitamínu C a podobne).