Centrálne uložený telesný tuk, najmä v oblasti brucha, má silnejšiu súvislosť s rizikom psoriázy ako celkový telesný tuk, a to najmä u žien. Táto súvislosť medzi tukom v oblasti brucha a psoriázou pretrvávala bez ohľadu na genetickú predispozíciu, čo naznačuje, že brušný tuk je nezávislým rizikovým faktorom.
Štúdia publikovaná v Journal of Investigative Dermatology (Elsevier) prináša poznatky, ktoré môžu zlepšiť predikciu rizika a umožniť personalizovanejšie preventívne stratégie.

Psoriáza je chronické zápalové ochorenie kože, ktoré môže významne ovplyvniť kvalitu života. Mnohí ľudia s psoriázou majú aj zvýšenú hladinu telesného tuku. Hoci je známe, že vyššia hladina telesného tuku zvyšuje riziko vzniku psoriázy, vplyv konkrétneho rozloženia tuku a genetiky doteraz nebol celkom jasný.
„Naša štúdia ukazuje, že pri riziku vzniku psoriázy záleží na tom, kde sa tuk v tele ukladá. Centrálne uložený tuk – najmä v oblasti pása – zohráva kľúčovú úlohu. Má to dôležité dôsledky pre identifikáciu osôb, ktoré môžu mať vyššie riziko vzniku alebo ťažšieho priebehu psoriázy, ako aj pre preventívne a liečebné stratégie,“ uviedol vedúci výskumník Ravi Ramessur zo St John’s Institute of Dermatology na King’s College London
Výskumníci v tejto štúdii analyzovali údaje od viac ako 330 000 účastníkov bieleho britského pôvodu z databázy UK Biobank, vrátane viac ako 9 000 osôb so psoriázou. Skúmali 25 rôznych meraní telesného tuku pomocou tradičných aj pokročilých zobrazovacích techník a posudzovali ich súvislosť s psoriázou.
„Keďže miera obezity celosvetovo stúpa, je dôležité pochopiť, ako rôzne vzory ukladania telesného tuku ovplyvňujú chronické zápalové ochorenia ako psoriáza. Naše zistenia naznačujú, že centrálne uložený tuk prispieva k riziku psoriázy nezávisle od genetickej predispozície a potvrdzujú význam merania obvodu pása a proaktívnych stratégií na udržanie zdravej hmotnosti pri starostlivosti o pacientov s týmto ochorením,“ dodala autorka štúdie Catherine H. Smith, tiež zo St John’s Institute of Dermatology.

Vzhľadom na to, že štúdia zahŕňala iba osoby bieleho britského pôvodu z databázy UK Biobank, jej výsledky nemusia byť plne prenosné na rozmanitejšie populácie. Budúce štúdie, ktoré zahrnú údaje s dermatológmi potvrdenými diagnózami a širšou etnickou reprezentáciou, budú dôležité na ďalšie potvrdenie týchto súvislostí a zlepšenie stratifikácie rizika.
„Prekvapilo nás, aká konzistentná bola silná súvislosť medzi rôznymi ukazovateľmi centrálneho tuku a psoriázou, a o koľko bola táto súvislosť výraznejšia u žien. Nájdené väzby medzi tukom v oblasti brucha a psoriázou naznačujú, že za tým môžu byť biologické mechanizmy, ktoré zatiaľ nie sú úplne pochopené a vyžadujú si ďalší výskum,“ poznamenal Ramessur.

V sprievodnom editoriáli poukázal Joel M. Gelfand z Department of Dermatology and Center for Clinical Sciences in Dermatology na University of Pennsylvania na potenciál inkretínovej liečby pri psoriatickom ochorení. Inkretíny sú hormóny produkované v čreve, predovšetkým glukagónu podobný peptid-1 (GLP-1) a glukózovo dependentný inzulinotropný peptid (GIP), ktoré regulujú hladinu glukózy, trávenie a chuť do jedla a sú schválené na liečbu cukrovky, obezity a s ňou súvisiacej obštrukčnej spánkovej apnoe.
„Silný vzťah medzi psoriázou a obezitou a sľubné výsledky používania agonistov GLP-1 receptorov (GLP1RA) na zmiernenie priebehu psoriázy predstavujú výzvu na realizáciu rozsiahlych klinických štúdií zameraných na liečbu psoriázy pomocou GLP1RA monoterapie. Náš súčasný prístup, ktorý sa zameriava len na kožné a kĺbové prejavy psoriázy, je v kontexte nášho nového poznania úzkej súvislosti medzi psoriázou, obezitou a kardiometabolickými ochoreniami už zastaraný,“ uzavrel Gelfand