Nový výskum ukazuje, že samostatne zárobkovo činné ženy majú menej rizikových faktorov pre kardiovaskulárne ochorenia v porovnaní so ženami, ktoré sú zamestnané, čo naznačuje, že pracovné prostredie môže zohrávať úlohu vo vývoji rizikových faktorov vedúcich k srdcovým infarktom.
Hoci zistenia tiež preukázali určité pozitívne súvislosti medzi zdravotnými výsledkami a samostatnou zárobkovou činnosťou u mužov, výskumníci zistili, že ženy mali najpriaznivejší profil rizika kardiovaskulárnych ochorení spojený so samostatnou zárobkovou činnosťou — pravdepodobne preto, že častejšie ako muži čelia stresu a časovým nárokom pri vyvažovaní pracovných a domácich povinností.

Táto štúdia je jednou z mála, ktoré na skúmanie súvislostí medzi samostatnou zárobkovou činnosťou a rizikovými faktormi srdcových ochorení, využívajú údaje z laboratórnych testov a telesných meraní, namiesto spoliehania sa na subjektívne údaje, povedala hlavná autorka štúdie Kimberly Narain, odborná asistentka internej medicíny v divízii všeobecnej internej medicíny a výskumu zdravotníckych služieb na Lekárskej fakulte Davida Geffena pri University of California – Los Angeles (UCLA). Je to zároveň jediná štúdia, ktorá zohľadňuje rozdiely podľa pohlavia a rasového/etnického pôvodu.
„Existuje vzťah medzi samostatnou zárobkovou činnosťou a rizikovými faktormi srdcových ochorení a tento vzťah sa zdá byť silnejší u žien ako u mužov,“ uviedla Narain. „Je nevyhnutné lepšie pochopiť, ako pracovné prostredie ovplyvňuje naše zdravie, aby sme mohli vyvinúť spôsoby, ako zabezpečiť zdravé pracovné prostredie pre všetkých.“
Štúdia bude publikovaná v recenzovanom vedeckom časopise BMC Public Health.

Predchádzajúce štúdie preukázali súvislosti medzi štruktúrou zamestnania a rizikom kardiovaskulárnych ochorení. Niektoré zistili lepšie zdravotné výsledky u ľudí na výkonných pozíciách v porovnaní s úradníckymi alebo administratívnymi pozíciami, ktoré často zastávajú ženy a ľudia inej ako bielej pleti. Iné štúdie preukázali vzťah medzi mierou kontroly v práci a zdravotnými benefitmi — napríklad práce s vysokým psychickým stresom a nízkou autonómiou boli spojené s hypertenziou a kardiovaskulárnymi chorobami.
Mnohé z týchto štúdií sa však spoliehali na subjektívne merania, ktoré nemusia byť úplne spoľahlivé z dôvodu skreslenej pamäti či iných faktorov.
V tejto štúdii výskumníci použili údaje od 19 400 pracujúcich dospelých z Národného prieskumu zdravia a výživy. Analyzovali súvislosti medzi samostatnou zárobkovou činnosťou a rizikovými faktormi kardiovaskulárnych chorôb, vrátane zvýšeného cholesterolu, hypertenzie, glukózovej intolerancie, obezity, zlej stravy, fyzickej neaktivity, fajčenia, nadmerného pitia alkoholu, nedostatočnej dĺžky spánku a zlej psychickej pohody. Tieto otázky skúmali naprieč pohlavím, rasou a etnicitou, pričom použili biologické a telesné merania, ktoré sú v určitých kontextoch spoľahlivejšie ako subjektívne údaje.

Zistili viacero negatívnych súvislostí — teda nižšie miery konkrétnych rizikových faktorov kardiovaskulárnych chorôb — medzi samostatnou zárobkovou činnosťou a zdravotnými výsledkami. Medzi hlavné zistenia patria: U bielych žien bola samostatná zárobková činnosť spojená s:
- Poklesom obezity o 7,4 percentuálneho bodu
- Poklesom fyzickej neaktivity o 7,0 percentuálneho bodu
- Poklesom nedostatočnej dĺžky spánku o 9,4 percentuálneho bodu
U žien inej ako bielej pleti bola samostatná zárobková činnosť spojená s:
- Poklesom zlej stravy o 6,7 percentuálneho bodu
- Poklesom fyzickej neaktivity o 7,3 percentuálneho bodu
- Poklesom nedostatočnej dĺžky spánku o 8,1 percentuálneho bodu
U bielych mužov bola samostatná zárobková činnosť spojená s:
- Poklesom zlej stravy o 6,5 percentuálneho bodu
- Poklesom hypertenzie o 5,7 percentuálneho bodu
Výskumníci nezistili rovnaké benefity u samostatne zárobkovo činných mužov z menšinových skupín, pravdepodobne preto, že títo muži častejšie podnikajú v oblastiach s vysokými vstupnými bariérami a mierou neúspešnosti, a môžu čeliť aj nedostatku finančného kapitálu či mentorskej podpory, ktorá by im pomohla udržať úspešné podnikanie.
Vzhľadom na to, že ide o prierezovú štúdiu, výskumníci nemôžu na základe svojich zistení tvrdiť príčinnú súvislosť. Medzi ďalšie obmedzenia patrí možnosť, že nezmerané charakteristiky, ako osobnostné črty alebo zvládacie mechanizmy, môžu ovplyvniť rozhodnutie jednotlivcov stať sa samostatne zárobkovo činnými a rozvoj rizikových faktorov kardiovaskulárnych chorôb. Výskumníci tiež nemohli rozlíšiť medzi osobami, ktoré si zvolili samostatnú zárobkovú činnosť dobrovoľne a tými, ktoré k tomu boli donútené stratou zamestnania či inými okolnosťami.