Srdcové infarkty sú hlavnou príčinou úmrtí na celom svete, no niektoré štatistiky z rôznych krajín naznačujú, že výskyt týchto prípadov od začiatku pandémie covid-19 klesol. Výskumníci z Mass General Brigham skúmali, či tieto trendy v oblasti kardiovaskulárnych ochorení odrážajú skutočnú zmenu výskytu prípadov, alebo či skôr znamenajú, že viac ľudí zomiera doma namiesto toho, aby vyhľadali nemocničnú starostlivosť.
Ich zistenia poukazujú na možné nedostatky v kardiologickej starostlivosti počas pandémie aj po nej a naznačujú príležitosti na lepšiu liečbu a prevenciu kardiovaskulárnych príhod u rizikových pacientov.
Čítajte viac Zvyk, ktorý vás ničí zvnútra: Takto vám každodenné sladké raňajky pomaly ničia telo. V starobe za to zaplatíte
Štúdia bola koncom mája publikovaná v JAMA Network Open.
„Mnohé správy ukazujú, že od roku 2020 došlo k poklesu počtu srdcových infarktov liečených v nemocniciach – ale z tých údajov akoby niečo chýbalo,“ povedal hlavný autor štúdie Jason H. Wasfy, riaditeľ výskumu z Kardiologickej divízii Massachusettskej všeobecnej nemocnice a člen fakulty Monganovho inštitútu pri Massachusetts General Hospital.
Ako je na tom Slovensko?
Choroby obehovej sústavy, medzi ktoré patrí aj infarkt, sú dlhodobo najčastejšou príčinou úmrtí Slovákov. V roku 2022 zomrelo z týchto príčin až 25 556 obyvateľov. V roku 2023 boli podľa Národného centra zdravotníckych informácií choroby obehovej sústavy najčastejším dôvodom hospitalizácií – 14,7 percenta hospitalizácií, čo predstavuje 155 585 ľudí.
„Teraz sme ukázali, že ak započítame úmrtia doma, počet úmrtí na srdcové ochorenia rastie a drží sa na vyššej úrovni už niekoľko rokov. Dnes zomiera doma podstatne viac ľudí na srdcové choroby, čo vyvoláva obavy, že pacienti s kardiovaskulárnymi ochoreniami od pandémie nedostávajú potrebnú starostlivosť,“ varuje Wasfy.
Čítajte viac Nezáleží len na množstve tuku v tele, ale aj na jeho lokalizácii. "Pneumatika" na bruchu súvisí s touto kožnou chorobou
Výskumníci analyzovali údaje z úmrtných listov 127 746 ľudí, ktorí zomreli v štáte Massachusetts, a zistili, že počet úmrtí na srdcové choroby prekročil očakávané hodnoty v rokoch 2020 až 2023. Na základe údajov z rokov 2014 až 2019 stanovili očakávanú mieru úmrtí na srdcové príčiny, s ktorou porovnávali dáta z rokov pandémie. V roku 2020 boli úmrtia na srdcové ochorenia o 16 % vyššie, v rokoch 2021 a 2022 o 17 % vyššie a v roku 2023 o 6 % vyššie ako sa očakávalo. Zvlášť znepokojujúce je, že k tomuto nárastu došlo napriek nižšiemu počtu hospitalizácií súvisiacich so srdcovými problémami – čo znamená, že viac ľudí zomrelo doma.
„Zdravotnícke systémy na celom svete zažili od roku 2020 viaceré otrasy. Naše zistenia naznačujú, že sa zmenili jednak rozhodnutia pacientov, či vyhľadať lekársku pomoc, ako aj výsledky po prekonaní kardiovaskulárnej príhody,“ uviedol hlavný spoluautor štúdie John Hsu, člen fakulty a riaditeľ Programu pre klinickú ekonomiku a analýzu politiky v Monganovom inštitúte pri MGH.
„Keby sme nepreskúmali údaje o úmrtiach z úmrtných listov, nárast úmrtnosti na srdcové choroby v populácii by mohol zostať nepovšimnutý,“ uzavrel Hsu.