Vo financovaní nemocničnej zdravotnej starostlivosti naďalej existujú výrazné deformácie, nejednotnosť a systémové nerovnováhy, ktoré v konečnom dôsledku vedú k nespravodlivosti. Skonštatoval to Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v analýze za rok 2024.
O nerovnom financovaní nemocníc sme informovali už v apríli, údaje vychádzali z analýzy ÚDZS za prvé tri kvartály roku 2024. Nová analýza, ktorá pracovala s údajmi za celý minulý rok, to len potvrdila. Aktuálne zistenia zahŕňajú len zdroje z verejného zdravotného poistenia.


„Tieto rozdiely sú z veľkej časti historické a rokmi sa skôr prehlbovali, keďže pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi sa dostatočne neberie do úvahy produkcia nemocníc. Naďalej tak pretrvávajú u niektorých poskytovateľov a zdravotných poisťovní významné rozdiely medzi skutočnými platbami a platbami určenými Centrom pre klasifikačný systém DRG (CKS),“ konštatuje ÚDZS. „Tie sú spôsobené hlavne výraznou nad- alebo pod-produkciou oproti predchádzajúcemu, resp. referenčnému obdobiu, ktorú úhradové mechanizmy jednotlivých poisťovní nedokážu premietnuť do úhrad,“ dodal úrad.
Štátne nemocnice sa, na rozdiel od súkromných, môžu spoľahnúť aj na mimoriadne finančné „injekcie“ od štátu. Analýza narába s programovou vyhláškou ministerstva zdravotníctva na rok 2024, ktorou boli vyčlenené dodatočné financie pre najväčšie štátne nemocnice vo výške 191 miliónov eur. Z tohto balíka dostali univerzitné nemocnice vyše 99 miliónov, fakultné nemocnice vyše 72 miliónov a detské nemocnice vyše 18 miliónov eur. Detské nemocnice, navyše, dostali od poisťovní o 21 percent – čiže o 16,5 milióna eur – viac, než určuje CKS. Napriek dodatočnému dofinancovaniu vytvorili štátne nemocnice v roku 2024 dlh 165 miliónov eur.

Z balíka 191 milióna eur nedostali nič súkromné nemocnice, ale ani onkologické ústavy, nemocnice zriadené ministerstvom vnútra a ministerstvom obrany, krajské, mestské a ďalšie verejné nemocnice.
Úrad tiež podotkol, že nemocnice, ktoré získali financie z plánu obnovy, môžu prirodzene z dôvodu rekonštrukčných prác dočasne vykazovať nižšie údaje o produkcii. „Otázne však je, či je v takom prípade opodstatnené ponechať mesačné paušálne úhrady zo strany zdravotných poisťovní bez úpravy aj v období, keď nemocnica poskytuje výrazne menej zdravotnej starostlivosti,“ kladie si otázku ÚDZS.
DRG systém bol na Slovensku spustený 1. januára 2024. Jeho cieľom je priniesť do ústavnej zdravotnej starostlivosti transparentnosť a rovnaké platby od zdravotných poisťovní poskytovateľom pri vybraných skupinách diagnóz. Systém určí presnú výšku platby nemocniciam za hospitalizačný prípad, ktorá zohľadňuje finančnú náročnosť hospitalizácie cez relatívnu váhu, ale zároveň aj objem disponibilných zdrojov v ústavnej zdravotnej starostlivosti cez základnú sadzbu. Zdroj: ÚDZS
Analýza ukazuje, že súkromné nemocnice dostali v roku 2024 zhruba o 56 miliónov eur viac, ako by dostali, keby ich produkcia bola uhrádzaná podľa základnej sadzby CKS, čo spôsobuje hlavne štátna VšZP. „Takéto preplatenie pritom nie je vysvetliteľné vyššou náročnosťou liečby, ale nesprávnym nastavením mechanizmu úhrad. Výsledkom je teda deformácia financovania, ktorá zvýhodňuje súkromný sektor. Ide o dlhodobo neriešený a zásadný systémový problém,“ podčiarkol úrad pre dohľad.
Úrad pre dohľad doplnil, že poisťovne aj v reakcie na jeho analýzy verejne prezentovali úmysel upraviť úhrady nemocniciam tak, aby vo väčšej miere zohľadňovali ich produkciu, a tým sa odstránili alebo aspoň znížili historicky spôsobené nerovnosti vo financovaní. „Úrad bude dáta a zmluvné vzťahy všetkých troch zdravotných poisťovní v roku 2025 sledovať, aby bolo možné potvrdiť, či zdravotné poisťovne vo väčšej miere zohľadnili v úhradách u nemocníc ich produkciu tak, ako verejne proklamovali,“ avizuje ÚDZS.

Podľa neho je v prípade štátnej VšZP možné vidieť výraznejšie preplácanie nemocníc v kategóriách iný súkromný, AGEL a iný verejný. V rámci štátnych nemocníc VšZP výraznejšie prepláca detské nemocnice, nemocnice patriace pod ministerstvá obrany a vnútra a ostatné štátne nemocnice. Žiadna z kategórií nemocníc nie je zo strany VšZP výraznejšie nedofinancovaná.
Štátna VšZP v reakcii pre Pravdu uviedla, že správu ÚDZS berie na vedomie. „Opakovane deklarujeme, že všetky finančné prostriedky získané z verejného zdravotného poistenia vraciame späť do systému zdravotnej starostlivosti, a to v najväčšej miere spomedzi všetkých zdravotných poisťovní – až 97 %. Našou prioritou je zabezpečiť stabilné a spravodlivé financovanie nemocníc s cieľom poskytovania kvalitnej a dostupnej zdravotnej starostlivosti pre našich poistencov,“ uviedlo oddelenie komunikácie VšZP.
Doplnilo tiež, že rozdiely v efektívnych základných sadzbách jednotlivých zdravotníckych zariadení majú komplexné príčiny, ktoré súvisia s historicky nastaveným systémom financovania a špecifikami jednotlivých poskytovateľov. „VšZP sa usiluje o postupnú optimalizáciu svojich úhradových mechanizmov tak, aby finančné zdroje smerovali efektívne tam, kde ich naši poistenci najviac potrebujú,“ dodala štátna poisťovňa.

V prípade poisťovne Union analýza nezistila výraznejšie rozdiely v prípade nedofinancovania a preplácania. „Aj v prípade nemocníc Union vynakladá maximálne úsilie prerozdeľovať disponibilné zdroje férovo a s ohľadom na produkciu, v ktorej sa aj odrážajú potreby našich poistencov. Toto naše úsilie sa odráža aj v konštatácii ÚDZS, citujeme z tlačovej správy: „U zdravotnej poisťovne Union nie je vidieť v skupinách podľa typu vlastníka / KUV ani v detaile štátnych nemocníc výraznejšie rozdiely v prípade nedofinancovania a preplácania,“ reagovala na analýzu hovorkyňa Unionu Beáta Dupaľová Ksenzsighová.
No a v prípade súkromnej Dôvery ÚDZS konštatuje, že aj u nej sa opakujú kategórie detských nemocníc a iný súkromný poskytovateľ pri preplácaní. Dôvera na druhej strane nedostatočne platí štátnym fakultným nemocniciam.
„Aj my súhlasíme s tým, že financovanie nemocníc je nespravodlivé. Hovorili sme o tom aj s ich zástupcami už v minulosti a dohodli sme sa, že tento problém budeme riešiť. Práve v tomto čase sa uzatvárajú zmluvy s nemocnicami na ďalšie obdobie, v ktorých sú tieto rozdiely eliminované a výraznejšie sa prihliada na produkciu nemocníc,“ povedal pre Pravdu Matej Štepiansky, PR špecialista Dôvery.